Nezabudnutí susedia. Aj tí, ktorí pomáhali prežiť

Za Deň obetí holokaustu a rasového násilia vyhlásila Slovenská republika 9. september. Deň, keď bol v roku 1941 prijatý židovský kódex, vládne nariadenie iniciované vtedajšou vládou, a podľa slov riaditeľa Múzea holokaustu v Seredi Martina Korčoka „aj celým aparátom slovenského štátu, ktorý vytváral diskriminačné prostredie.“

Židovský kódex obmedzoval osobné, občianske, náboženské a spoločenské práva Židov. Zaviedol ich verejné označovanie žltou hviezdou, povinnú evidenciu, na jeho základe im bolo obmedzované uzatváranie manželstiev, nemohli vykonávať niektoré povolania, prichádzali o svoje majetky, boli umiestňovaní do pracovných táborov a stredísk a napokon deportovaní za hranice slovenského územia,“ uviedol pre TASR Korčok. 

Spomienkové podujatia spolu s čítaním mien obetí holokaustu odštartovali ešte koncom minulého týždňa samostatnou akciou v Bratislave a cez víkend pokračovali v mestách po celom Slovensku „Nezabudnutí susedia“. Posledná spomienka sa bude konať v utorok v Piešťanoch.

Zaujímavosťou bola spoločná rovnaká dramaturgia podujatia, ktorú prevzali spoluorganizátori vo všetkých zapojených mestách. Miestne autority, predstavitelia samosprávy a cirkevní činitelia čítali 70 mien obetí holokaustu, zapálilli sviečky a položili kamienok, čo je židovský spôsob spomínania na zomrelých. Súčasťou programu boli umelecké vystúpenia. 

V tomto roku sa na pietnej akcii prihovorili verejnosti  prostredníctvom videonahrávky emeritný arcibiskup Róbert Bezák, preživší Ladislav Welward a modlitbou prispel aj rabín Miša Kapustin. 

Na pozadí všetkých historických udalostí aj okolností dnešnej reality upozornil emeritný biskup Róbert Bezák na krehkosť ľudského života: „Keď som mal možnosť byť na týchto miestach a čítať o tých ľudských osudoch, vzbudilo to vo mne veľmi silnú odozvu, aby som sa vyhýbal lacnému posudzovaniu len preto, že niekto mocný povie – to je zlý človek, alebo to sú iní ľudia – a na základe toho si môžeme potom s nimi robiť čo chceme.“ 

Bezák vyzval prítomných, aby boli opatrní, v tom, ako sa k iným správajú aj v zmysle morálneho pravidla – nerobiť iným to, čo sami nechceme, aby robili nám. „Každý, aj keď nie je tej istej krvi, tej istej rasy, je to človek ako my, so svojou dôstojnosťou, životom, so svojou túžbou po láske, kráse, po tom, aby sa aj jeho život naplnil.“

Medzi nezabudnutými susedmi mali svoje miesto aj tí, ktorí pomáhali počas vojny ukrývať Židov a zachraňovali ich za cenu vlastného ohrozenia a rizika odhalenia.  Aj tieto mená sa v rámci pietnej udalosti čítali.  

Za preživších sa prostredníctvom videa prihovoril Ladislav Welward, ktorého predkovia prišli a usadili sa v Banskej Štiavnici v roku 1860. Po holokauste ich ostala desatina. Welward, ktorý prežil, vysvetlil účastníkom pietnej spomienky tri dôvody, prečo aj po rokoch stále hovorí o týchto ťažkých témach. „Vedie ma k tomu skutočnosť, že som prežil a mám záväzky voči tým, ktorým to nebolo dopriate. Druhá vec, prečo to robím – postupne ľudia zabúdajú na všetko, čo sa tu udialo, ale ja nechcem spomínať len na to zlé, ale aj na ľudí, ktorí nám pomáhali prežiť. A nakoniec – vidím, čo sa deje vo svete, čo je v blízkosti našich hraníc, vidím to nešťastie ľudí, ktorí ho prežívajú a je potrebné, aby sme boli ľudskí, spravodliví, ohľaduplní a snažili sa pomôcť tým, ktorí sú nejakým spôsobom prenasledovaní.“

Vo Zvolene, kde sa to všetko pred troma rokmi začalo, sa na akcii zúčastnil aj veľvyslanec Štátu Izrael J.E. Eitan Levon, ktorý spoločne s Dagmar Mozolovou, autorkou rozhlasového cyklu rozhovorov Encyklopédia spravodlivých, odhalili ďalšie mená záchrancov na múre spravodlivých na zvolenskom pamätníku.

V Senci pokračovala spomienková akcia aj v nedeľu a v rámci Európskeho Dňa židovskej kultúry predstavili v komentovanej prehliadke príbehy seneckých židovských rodín návštevou autentických miest. Michaela Krajčovičová zo Senca, ktorá spievala v rámci kultúrneho programu Žalm 23, s dojatím akciu okomentovala:

„Preživší hovorili rôzne príbehy z detstva, ako Senec vnímali v tom vojnovom období svojimi detskými očami a potom sme spoločne navštívili niekoľko domov v centre, ktoré patrili židovským rodinám a ešte stoja. V jednom dome žili krajčíri, ďalšia rodina prevádzkovala kaviareň, ďalšia obchodovala s koňmi. A bol medzi nimi obľúbený rabín Briznic, ktorý sa zvykol prechádzať s katolíckym kňazom po meste. Dnes už žiadna židovská komunita v Senci nie je, ale už netrpezlivo čakáme na otvorenie prekrásnej zrekonštruovanej synagógy v Senci.“

Profesor Eduard Nižňanský z Univerzity Komenského sa vyjadril, že považuje projekt Nezabudnutí susedia za veľmi potrebný, pretože kultivuje občiansku historickú pamäť na Slovensku. „Je to jedna z možností, ako sa postaviť proti opakovaniu podobných genocíd aj v budúcnosti.“ Nižňanský sa pochvalne vyjadril účasti o mladých a študentov na podujatí s argumentom, že „mladá generácia môže byť s inými názormi, najmä na internete, konfrontovaná.“