Tablety a notebooky z Remišovej projektu končia v záložni. Niektorí rodičia si tým prilepšujú
Možnosť požiadať o tablet alebo notebook vo výške 350 eur sa v niektorých prípadoch skončila tak, ako sa odborníci obávali. S technikou sa napriek zmluvnému zákazu obchoduje. Končí v záložni, čím si niektorí rodičia v hmotnej núdzi prilepšujú.
Veronika Remišová počas tlačovej konferencie na tému Digitálny žiak. Foto: Pavel Neubauer/TASR
Vo februári tohto roku spustilo ministerstvo investícií spolu s Digitálnou koalíciou veľkolepý projekt s názvom Digitálny príspevok pre žiakov SR, skrátene Digitálny žiak.
Pomôcť mal 152-tisíc žiakom základných a stredných škôl. Medzi tými menšími mal vyrovnať rozdiely, keďže niektorí techniku majú a iní si ju nemôžu dovoliť. Druhej skupine, ktorá sa počas pandémie nachádzala v siedmom, ôsmom a deviatom ročníku, mal zas pomôcť pripraviť sa na novú digitálnu dobu.
Čerstvo po spustení projektu sa Štandard predsedu Digitálnej koalície Mária Lelovského pýtal, ako chcú riešiť potenciálne obchodovanie so zariadeniami. Ten odpovedal, že majú plán, ako minimalizovať takéto nezákonné praktiky.
„Každé zariadenie zakúpené s použitím digitálneho príspevku bude zaregistrované do systému s jeho výrobným číslom, respektíve IMEI číslom, ktoré sa používa iba na identifikáciu zariadenia identifikačnými údajmi používateľa,“ vysvetľoval Lelovský.
Pred pár dňami oslovil Štandard Digitálnu koalíciu opäť. Tentoraz s otázkou, ako riešia realitu, ktorej sa obávali odborníci – že sa s technikou predsa len obchoduje. Hoci sú počítače a tablety označené špeciálnou neodstrániteľnou nálepkou, ktorá dokazuje, že ide o zariadenia z eurofondov, majitelia ukázali svojho obchodného ducha a porušili zmluvu s cieľom získať peniaze.
Lelovský tvrdí, že takúto situáciu zo strany majiteľov očakávali. "Samozrejme, pri každom type pomoci sa môžu vyskytnúť aj jednotlivci, ktorí budú chcieť systém obísť či zneužiť," hovorí.
Digitálna koalícia eviduje takmer trištvrte roka od spustenia národného projektu približne desať odpredaných zariadení. Polícia tieto prípady aktívne prešetruje a pracuje na identifikácii všetkých zariadení odpredaných do záložní. Iniciatíva zdôrazňuje, že ide o individuálne prípady zlyhania jednotlivcov, nie o systémový problém projektu.
Konanie niekoľkých jednotlivcov podľa neho nie je dôvod na to, aby prestali vyrovnávať rozdiely v prístupe k digitálnym technológiám. "A ani nesmie zabrániť potrebnej pomoci pre desaťtisíce žiakov, ktorí ju potrebujú, a ktorých budúcnosť môže ovplyvniť zásadne pozitívnym spôsobom," tvrdí predseda.
Remišová: Riešením nie je nerobiť nič
Digitálna koalícia eviduje viacero prípadov, keď polícia zariadenia záložni zaistila a koná. Predaj, alebo podozrenie z predaja môže nahlásiť ktokoľvek. Vo viacerých prípadoch tak urobila samotná škola.
Doposiaľ identifikovali v záložniach menej ako 0,2 percenta rozdaných zariadení, z čoho bola podľa slov predsedu Lelovského prevažná väčšina v lehote vyzdvihnutá.
Jeden z prípadov zverejnila v anonymnej nahrávke aj televízia Markíza. Do prešovskej záložne sa prišiel anonymný majiteľ opýtať, koľko eur by získal za predaj tabletu z projektu. Odpoveď bola 35,5 eura. Pri počítači bola cena pochopiteľnejšie vyššia. Zamestnankyňa záložne v nahrávke hovorí, že digitálna technika označená neodstrániteľnou eurofondovou nálepkou pre nich nie je prekážkou a že mali takýchto prípadov už viacero.
"Vždy sa nájde zopár podvodníkov, ktorí podporu štátu zneužijú," vyjadrila sa na sociálnej sieti exministerka investícií Veronika Remišová. Rozhodne však nezdieľa názor, že je pre pár prípadov lepšie nerobiť vôbec nič.
Veronika Remišová. Foto: Jaroslav Novák/TASR
Čo hrozí rodičom detí, ktorí zariadenia nelegálne predávajú?
Príjemcom príspevku v rámci projektu Digitálny žiak je konkrétny žiak, nie zákonný zástupca. Ak ho jeho zákonný zástupca odpredá, ide o trestný čin.
"V tejto súvislosti sme pred časom proaktívne oslovili najväčšie siete záložní na Slovensku s oficiálnou informáciou o projekte a žiadosťou, aby takéto zariadenia nevykupovali," objasňuje Lelovský. Takýmto konaním sa totiž podľa jeho slov stavia do pozície spolupáchateľa aj samotná záložňa, ktorá zariadenie odkúpi.
"Zároveň platí, že každý prístroj je zaregistrovaný v systéme, a teda Digitálna koalícia disponuje ich sériovými číslami, telefónnym číslom zákonných zástupcov, podpísanou zmluvou, a aj e-mailovým kontaktom na zákonných zástupcov," objasňuje predseda Lelovský.
Ak sa zariadenia s týmto výrobným číslom objavia na predajných kanáloch, je možné v systéme spätne dohľadať, kto bol pôvodný prijímateľ toho zariadenia.
Digitálne zariadenia majú doma už tisíce slovenských školákov
Iniciatíva konštatuje, že ohlasy na projekt sú už od jeho spustenia pozitívne.
"Od počiatočných fáz prípravy projektu ako celku úzko spolupracujeme so samosprávami, stovkami škôl a komunitných centier v rámci celého Slovenska," hovorí o odozvách na projekt Lelovský.
Vysvetľuje, že práve mestá a obce, učitelia či pracovníci komunitných centier a terénni pracovníci v prostredí marginalizovaných komunít mesiace aktívne pomáhajú v regiónoch pri zvyšovaní informovanosti o možnostiach získať príspevok i samotnej registrácii žiakov.
O príspevok požiadalo doposiaľ viac ako 154-tisíc žiakov, pričom už viac ako 43-tisíc žiakov má svoje vlastné digitálne zariadenie doma. Podľa Lelovského to dokazuje, že je to adresná forma pomoci pre rodiny a ich žiakov.
Po novom bude môcť o 350-eurový príspevok požiadať aj približne päťdesiattisíc čerstvých stredoškolákov, ktorí nastúpili do prvého ročníka v školskom roku 2023/2024.
Okrem nich patria do vyhradených skupín žiadateľov žiaci, ktorí pochádzajú z domácností s nízkym príjmom a v hmotnej núdzi, a tiež žiaci so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami pochádzajúci zo sociálne znevýhodneného prostredia, vrátane žiakov piateho ročníka osemročných študijných odborov.
O príspevok na nákup novej digitálnej techniky sa môžu registrovať do 30. septembra 2023. Uplatnenie príspevku na nákup novej digitálnej techniky je možné do 31. októbra 2023, a to v ktorejkoľvek z dostupných predajní zapojených do projektu.
