Mariana Mrázová

Otázka, či by sa obezita, ktorá postihuje veľkú časť svetovej populácie, mala nazývať chorobou, vyvoláva polemiku od minulého storočia až po dnešok. Dlhé roky panoval v medicínskych aj vedeckých kruhoch názor, že obezita nie je choroba. Až v roku 2013 uznala Americká lekárska asociácia (American Medical Association) obezitu za chorobu. V súčasnosti je považovaná za závažné chronické ochorenie a tiež rizikový faktor pre ďalších, vyše dvesto ochorení a ich akútnych komplikácií, vrátane infarktu myokardu a náhlej cievnej príhody. 

Tichý zabijak

Slovensko patrí medzi krajiny s najvyššou mierou odvrátiteľných úmrtí. Až 11 000 obyvateľov Slovenska vo veku do 75 rokov zomrie ročne na ochorenia, ktorým sa dalo zabrániť. Vysoká chorobnosť a úmrtnosť na Slovensku ako špička ľadovca skrýva pod hladinou jednu z nenápadných epidémií – hovoríme jej aj „tichý zabijak“ a tou je obezita. Mnohé štúdie preukázali súvislosť obezity s rozvojom ďalších ochorení – najmä ochorení srdca a ciev, onkologických ochorení a diabetes mellitus 2. typu. Ďalej sú to ochorenia pohybového aparátu, ale aj spánkové apnoe, a málokto vie, že aj neplodnosť môže súvisieť s obezitou. Až 80 percent diabetikov 2. typu trpí nadváhou a obezitou, asi 70 percent obéznych má ochorenia srdca a ciev a až 70 percent pacientov s týmto chronickým ochorením uvádza psychické ťažkosti. K týmto faktorom sa pridáva ešte sociálna izolácia a „circulus vitiosus“, takzvaný „bludný kruh“ sa uzatvára. 

Zodpovednosť jednotlivca alebo celospoločenský problém?

Obezita na Slovensku postihuje viac ako 2 tretiny dospelej populácie s výrazne narastajúcim trendom u detskej populácie, ktorá už vykazuje známky počínajúcich ochorení svojich starých rodičov (diabetes mellitus 2. typu, hypercholesterolémia, vysoký krvný tlak). 

Obezita vplýva nielen na fyzické, ale aj psychické a sociálne zdravie a výrazne ovplyvňuje a obmedzuje účasť na spoločenskom živote. V súčasnosti sa zodpovednosť za vznik obezity presúva na pacienta a odporúčania v zmysle negatívnej energetickej bilancie  „menej a zdravšie jedzte a viac sa hýbte“ absolútne nepostačujú. Úplne sa zabúda na tzv. „spúšťače“ nadváhy a obezity, dnes hovoríme o takzvanom „toxigénnom“ alebo „obezitogénnom“ prostredí, medzi to zaraďujeme napríklad vplyv reklám (na sladkosti, sladené a alkoholické nápoje, zariadenia rýchleho občerstvenia), finančnú nedostupnosť zdravých potravín pre značnú časť populácie, absenciu športovísk a verejných priestranstiev, ktoré by motivovali na športové aktivivity, ale aj nízku zdravotnú gramotnosť v oblasti zdravého životného štýlu a prevencie.