Kauza Merina: Detailné vysvetlenie mesta. Kto podľa Rybníčka zlyhal?
TRENČÍN – Zástupcovia trenčianskej radnice ostro kritizujú postoj štátu v prípade búrania národnej kultúrnej pamiatky v priestoroch bývalej Meriny. Kompetentní sa pokúsili objasniť viaceré otázniky a informácie, ktoré sa po asanácii začali vynárať.
Mesto o kauze Merina: Kto podľa Rybníčka zlyhal? Foto: Trenčiansky Štandard
|
„Plne stojím za stavebným úradom mesta Trenčín a za jeho vedúcou, ktorá konala absolútne v súlade so zákonom. Mesto Trenčín v ničom nepochybilo,“ deklaroval primátor mesta Trenčín Richard Rybníček v úvode pondelkovej tlačovej konferencie.
„Odmietame, nielen ako mesto, ale aj ako samospráva, aby sme boli obeťami nekompetentných a zlých rozhodnutí ústredných orgánov štátnej správy,“ dodal. Prízvukoval, že rozhodnutie zbúrať budovu nebolo politickým rozhodnutím, ale rozhodnutím odborníkov – statikov.
Rybníček vyzýva Ministerstvo kultúry SR, aby si urobilo poriadok v legislatíve
Primátor vyhlásil, že ak si štát v legislatíve o ochrane pamiatok neurobí poriadok, tak podobných situácií vznikne niekoľko a štát sa bude báť o ďalšie pamiatky na Slovensku. „A bude sa báť o ne preto, lebo nie je schopný prijať také zákony, aby skutočne chránili pamiatky,“ skonštatoval.
Štát podľa neho prostredníctvom Ministerstva kultúry (MK) SR nechráni pamiatky, len sa tak tvári. „A keď zlyhá, zodpovednosť prenáša na stavebné úrady, mestá, obce a na primátorov. Toto zásadným spôsobom odmietam. Odkazujem štátu, aby bol taký láskavý – a hlavne politickým stranám – aby sa v novom volebnom období sústredili aj na prijatie novej legislatívy ochrany pamiatok. Keď to urobia, nebudeme mať tieto problémy,“ ozrejmil.
Bezpečnosť na prvom mieste
Mesto podľa primátorových slov v tejto veci urobilo všetko tak, ako malo. Podľa Rybníčka je totiž v prvom rade dôležitá ochrana obyvateľov. „Ak by do tej budovy vliezol bezdomovec alebo nejaké dieťa, a zasype ho tam, tak som tu na tlačovej konferencii a rozprávame sa o tom, či sme nevedeli urobiť niečo preto, aby niekto neprišiel o život v budove, ktorá bola pred spadnutím. Bavíme sa o budove, ktorá bola tesne pred kolapsom, ktorej síce hovoríme pamiatka, ale bola nerekonštruovateľná,“ prehlásil.
„Chránili sme životy obyvateľov tohto mesta. Som rád, že to skúma prokuratúra. Nech to skúma kto chce, ako chce, nech to vyskúmajú. Som hlboko presvedčený o tom, že sa potvrdí to, čo som práve povedal,“ dodal.
Čo sa na pozemkoch Meriny dialo posledných 13 mesiacov?
„V auguste 2022 doručil vlastník stavby stavebnému úradu statický posudok, v ktorom sa konštatuje havarijný stav stavby,“ uviedol prvý zástupca primátora mesta Ján Forgáč, ktorý je zodpovedný za oblasť stavebno-technických vecí. Podľa Forgáčových slov sa v posudku uvádza, že predmetnú stavbu nebolo možné opraviť.
Forgáč tiež uviedol, že vlastník na základe posudku vyzval stavebný úrad, aby konal, teda aby vydal ústny príkaz na odstránenie stavby. „My sme to neurobili, stavebný úrad posudok postúpil Krajskému pamiatkovému úradu (KPÚ) a vyzval ho na vyjadrenie. V októbri 2022 KPÚ doručil stavebnému úradu kontraposudok, v ktorom sa konštatuje, že stav budovy je havarijný, ale záver je taký, že je možné túto stavbu opraviť. V roku 2023 na podnet KPÚ stavebný úrad spúšťa konanie o nariadení zabezpečovacích prác. Vzhľadom k tomu, že mal v konaní dva závery posudkov, ktoré si odporujú, oslovil Ústav súdneho inžinierstva, znaleckú organizáciu, aby vyhotovila supervízorský posudok, ktorý odpovie na túto kľúčovú otázku v konaní. Je potrebné zdôrazniť, že Ústav súdneho inžinierstva je znalecká organizácia, ktorá nie je súkromnou organizáciou,“ uviedol viceprimátor s dodatkom, že ide o organizáciu Žilinskej univerzity.
Posudok teda nie je výsledkom práce jedného statika, ide o tímovú prácu. Podľa slov Forgáča mesto za predmetný posudok zaplatilo 9 000 eur.
Viceprimátor ďalej uviedol, že v júli 2023 doručil Ústav súdneho inžinierstva stavebnému úradu posudok, z ktorého vyplývajú nasledovné závery:
- stavba bola jednoznačne v havarijnom stave
- jej stavebno-technický a statický stav sa zhoršuje
- stavbu nie je možné hospodárne opraviť
- stavba bezprostredne ohrozuje životy a zdravie osôb v nej alebo v jej okolí
- nenavrhuje žiadne zabezpečovacie práce vzhľadom na vyššie uvedené.
Stavebný úrad na základe záverov supervízorského posudku zastavil konanie o zabezpečovacích prácach a spustil konanie o odstránení stavby.
„28. augusta 2023 v čase po pracovnej dobe kontaktuje vlastník stavby pracovníčku stavebného úradu a oznamuje jej, že v nočných hodinách došlo k deštrukcii jednej z obvodových stien a že prizval profesora statiky zo Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, pána profesora Fila. Po vykonaní obhliadky operatívne kontaktovali pracovníčku stavebného úradu a požiadal ju o obhliadku,“ vysvetlil Forgáč.
Na obhliadke mal profesor Filo skonštatovať, že objektívne hrozil progresívny kolaps stavby a že bolo nutné stavbu odstrániť. „Pracovníčka stavebného úradu priamo na obhliadke vydáva ústny príkaz na odstránenie stavby, po dvoch dňoch vydáva písomné rozhodnutie, kde tento ústny príkaz zdôvodňuje a zastavuje konanie o odstránení stavby,“ osvetlil prvý zástupca primátora.
Za dôležitú skutočnosť považuje, že za 12 mesiacov skúmalo stavbu sedem odborne spôsobilých statikov. Všetci siedmi sa zhodli na havarijnom stave stavby a iba jeden z nich konštatoval, že je stavbu možné opraviť. „Stavebný úrad urobil tú robotu, ktorú urobiť musel,“ jednoznačne skonštatoval Forgáč.
Mária Ďuďáková, vedúca útvaru stavebného úradu v Trenčíne, opísala stav budovy nasledovne: „Nastala deštrukcia, bola odpadnutá časť obvodovej steny, stĺpy boli absolútne v deformácii, ktorá sa zväčšila oproti obhliadkam, ktoré tam boli robené predtým. Na základe žiadosti investora sme boli spolu s KPÚ na obhliadke. Ako sa vyjadril profesor Filo, hrozil tam kolaps, bezprostredný.“
Snaha o vyvrátenie neprávd
Forgáč tiež menoval nepravdy, ktoré boli v minulosti medializované. Podľa neho KPÚ vedel o ústnom príkaze na odstránenie stavby. „Vedel to do pol hodiny od jeho vydania,“ uzavrel.
Za druhú nepravdu považuje vyjadrenie MK, ktoré tvrdilo, že o zlom stave stavby nevedelo. „Pravda je taká, že MK je v súdnom spore s vlastníkom. V žalobe je jasne vydokladované, v akom zlom stave budova bola. To znamená, že minimálne rok o nej vedeli,“ uviedol Forgáč.
Za ďalšiu nepravdu považuje tvrdenie MK, že pamiatkovo chránenú stavbu nie je možné odstrániť. Podľa Forgáčovho tvrdenia je v zákone jasne vymedzený postup, ktorý uvádza povinnosť stavebného úradu v prípade, že dôjde k ústnemu príkazu odstránenia pamiatkovo chránenej stavby.
„Dovolím si vyzvať pani ministerku kultúry, aby si dôkladne preverila tvrdenia pracovníkov, ktorí pripravili vyhlásenie MK v tejto veci, pretože sú nepravdivé a zavádzajú verejnosť,“ vyzval ministerku Forgáč.
Dôvod, prečo ministerstvo podľa Forgáča údajne takto zavádza, má byť ten, že sa chce zbaviť zodpovednosti. „MK je zodpovedné za stav legislatívy v tejto oblasti. Je zodpovedné za vyhlasovanie pamiatok, za ochranu pamiatok, je zodpovedné za vymáhanie tejto ochrany a je zodpovedné za systém a financovanie obnovy pamiatok, to znamená, že ak na niekoho ukazujú prstom, tak by si mali uvedomiť, že v prvom rade ukazujú sami na seba,“ uzavrel viceprimátor.
Nekompetentnosť ministerstva?
„Pamätám si, keď po Merine pobehovala pani ministerka kultúry Milanová a nevedela, čo má robiť. Pobehovala tam s papierikmi a pýtala sa, že čo máme robiť. Mňa sa pýtate, čo máte robiť? Tak zabezpečte jednoznačné stanovisko k tomu, čo je a čo nie je pamiatka, nechoďte tam dodatočne vybavovať veci, nesúďte sa s investorom,“ rozhorčil sa Rybníček.
„Pôvodne štát nemal žiadnu potrebu, ani tých x rokov dozadu povedať, že Merina je nejaká pamiatka. Nikto sa jej nevenoval, nechal ju tak,“ uviedol. Až keď pozemky s Merinou niekto kúpil, začali sa podľa neho ozývať ľudia z tretieho sektora, MK a začali sa baviť o tom, čo by mohlo byť pamiatkou a čo nie.
„Keby sa štát od začiatku venoval Merine ako pamiatke a povedal by ‚toto je národná kultúrna pamiatka', od začiatku by bolo všetkým jasné, čo s tým treba robiť,“ vyhlásil. Až keď začali investorské aktivity, do procesu mal vstúpiť štát.
„Štát to začal chaoticky riešiť. A výsledok je aký? Že tu ja dnes stojím a obhajujem stavebný úrad a seba za to, že konám podľa zákona vo chvíli, keď štát zlyhal. Tak nech štát prijme takú legislatívu, ktorá umožní jednoznačne vyhlásiť pamiatku v čase, kedy treba, nájde aj spôsob financovania a záchrany pamiatok a my sa budeme podľa toho riadiť. My sme obeťou chaosu štátu. Má to byť jednoznačné od začiatku do konca,“ vyhlásil primátor.
Rybníček si myslí, že by bolo vhodné vytvoriť štátny fond, ktorý by mal slúžiť na záchranu kultúrnych pamiatok. „Štát má rozpočet v stovkách miliard eur, nie mesto,“ vysvetlil svoje stanovisko. „Štát mal Merinu kúpiť. Tie budovy tam chátrali desiatky rokov. Do toho stavu sa dostali preto, že štát sa tomu nevenoval. A my sa teraz máme obhajovať, lebo štát zlyhal,“ vyhlásil na záver.
Primátor mesta Trenčín stojí za rozhodnutím stavebného úradu. Foto: Trenčiansky ŠtandardViceprimátor Ján Forgáč zhrnul, čo sa s budovou, ktorá bola vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku, dialo posledných 13 mesiacov. Foto: Trenčiansky ŠtandardVedúca útvaru stavebného úradu v Trenčíne uviedla, že pamiatka bola v havarijnom stave. Hovorila o zdeformovaných stĺpoch a odpadnutej obvodovej stene. Foto: Trenčiansky ŠtandardPosudok vypracovaný Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity obsahuje viac ako 100 strán plus fotky chátrajúcej budovy. Foto: Trenčiansky Štandard
Vitajte v sekcii komentárov denníka Štandard. Vezmite prosím na vedomie naše pokyny, komentáre moderujeme my. Moderátorov môžete kontaktovať na podpora@standard.sk.
Začať diskutovať
Komentáre sú len pre predplatitelov. Pokial máte záujem zapojit sa do diskusie. Vyberte si predplatné už od 6,72 € mesačne.
Všetky komentáre 0
Zaregistrujte sa
Komentáre sú len pre registrovaných užívateľov. Pokial máte záujem zapojit sa do diskusie zaregistrujte sa.
