Santusovej šéf z východu napísal list premiérovi. Svedčí v ňom o šikane svojich nadriadených

Vedúci oddelenia Východ policajnej inšpekcie Ľubomír Imlej v liste premiérovi zo 14. augusta opísal, ako ho jeho nadriadení tlačili do toho, aby prepustil vyšetrovateľku Dianu Santusovú.

Z listu premiérovi a zastupujúcemu ministrovi vnútra Ľudovítovi Ódorovi, ktorý má Štandard k dispozícii, vyplýva, že Imlej podal voči svojim nadriadeným aj trestné oznámenie za zneužívanie právomocí verejného činiteľa. Zároveň mu 7. septembra Krajská prokuratúra v Banskej Bystrici uznala žiadosť o poskytnutie ochrany oznamovateľa protispoločenskej činnosti.

Zbav sa Santusovej

Imlej v liste opisuje, ako bola začiatkom leta minulého roka na jeho útvar na východnom Slovensku preradená vyšetrovateľka Diana Santusová potom, ako bol na policajnej inšpekcii rozpustený jej tím Oblúk. Ten sa venoval vyšetrovaniu údajnej protizákonnej činnosti policajtov pri vážnych kauzách. Spor polície so Santusovej tímom sa v mediálnom názvosloví ustálil ako „vojna bezpečnostných zložiek“.

Ako je známe, vyšetrovatelia „čurillovci“ sa podľa zverejnených záznamov medzi sebou rozprávali napríklad o tom, ako nechajú Santusovej podpáliť auto. K tomu síce nedošlo, došlo však k rozpusteniu jej tímu a k jej preradeniu na východné Slovensko. Práve pod odbor Imleja.

Ten v liste premiérovi opisuje, ako po zmene vedenia Úradu inšpekčnej služby v marci 2023 bol na neho vyvíjaný nátlak, aby vykonal „špinavú prácu a nejakým spôsobom sa jej zbavil“. V tomto termíne do čela inšpekcie nastúpil Peter Juhás, ktorý sa predtým preslávil ako úspešný šéf vyšetrovacieho tímu Kuciak.

Imlej však na potrestanie svojej novej kolegyne nevidel dôvod: „Po jej nástupe na moje oddelenie si vždy svoje služobné povinnosti plnila riadne, komplexne a iniciatívne. Dovolím si povedať, že patrí medzi najlepších vyšetrovateľov pod mojím vedením, a to po celý čas, čo je zaradená na oddelení Východ,“ tvrdí policajt.

Keďže Imlej nebol ochotný príkaz vykonať, Juraj Svítok, zástupca riaditeľa inšpekcie, mu mal uložiť pokyn spracovať na Santusovú návrh služobného hodnotenia. „Urobil som ho podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia, a teda (…) s výsledkom, že je aj naďalej spôsobilá vykonávať svoju funkciu,“ opisuje Imlej. „Z kuloárov som sa dozvedel, že vedenie Úradu inšpekčnej služby si takto výsledok nepredstavovalo, a preto sa major Juraj Svítok rozhodol spracovať návrh na služobné hodnotenie majorky Santusovej sám.“

Svítok mu tiež prikázal, aby zvážil, či sa Santusová nedopustila disciplinárneho previnenia tým, že mala nesplniť pokyn nadriadeného, teda Svítoka. Imlej začal disciplinárne stíhanie a po vykonaní „komplexného dokazovania“ ho zastavil, keďže nenašiel žiadne zavinené konanie.

„Po týchto udalostiach sa moji nadriadení rozhodli, že nie som ,ich´, tým pádom som ,proti nim´ (áno s takýmto extrémne zjednodušeným rozdeľovaním, respektíve kastovaním príslušníkov PZ sa opakovane v poslednej dobe stretávam) a rozhodli sa ma tiež zbaviť, a to ako dnes už viem, prevedením na funkciu staršieho vyšetrovateľa KR PZ v Košiciach, čo je z hľadiska môjho aktuálneho postavenia významný kariérny posun smerom dole.“

Zrazu už nie je kvalitný policajt

V rozhodnutí o jeho prevelení boli uvedené dva dôvody. Imlej si vraj neplnil služobné povinnosti a po druhé, mal vraj vykonať nesprávny postup pri kontrole liečebného postupu Santusovej počas práceneschopnosti.

Imlej je presvedčený, že prvý dôvod má len zakryť ten druhý. „Doposiaľ som vždy pri udeľovaní odmien za kvalitu bol odmenený a nikto z mojich nadriadených nemal voči mojej práci žiadne výhrady,“ bráni sa Imlej, ktorý tvrdí, že v tomto smere došlo medzi jeho nadriadenými k „prekvapujúcej zmene“.

Imlej svoje tvrdenie dokladá tromi odmenami za posledné obdobie predtým, ako sa dostal do nemilosti nadriadených. Išlo o odmeny za „kvalitné plnenie“ povinností, posledná prišla ešte v júni tohto roka.

Jeho nadriadení mu však odrazu začali dávať za vinu zlé výsledky oddelenia. Imlej náhlu zmenu v prístupe k nemu označuje za účelovú a zámernú. „Ak by skutočne vedenie Úradu inšpekčnej služby nebolo spokojné s mojím plnením služobných úloh, a to nebodaj dlhodobo, určite by ma nepoverilo funkciou kontrolného orgánu pri zásadnejších akciách, ako je napríklad zriaďovanie vyšetrovacích tímov … ,Hranica´ a ,Čiara´, ktoré neboli zriaďované na mojom oddelení, napriek tomu som v nich bol určený ako kontrolný orgán,“ bráni sa Imlej, ktorý v spise našiel aj záznamy z porád jeho oddelenia, na ktorých sa nezúčastnil. Na jeho oddelenie vraj chodili jeho nadriadení a s jeho podriadenými sa stretávali poza jeho chrbát.

Imlej pochopil, že ak nebude plniť ich príkazy, vedenie inšpekcie si takto začalo pripravovať cestu, ako zbaviť funkcie a odstaviť aj jeho.

Buzerácia počas práceneschopnosti

Zo systematického tlaku Imlej nadobudol presvedčenie, že ide o svojvoľné zneužívanie postupov funkcionárov Policajného zboru, so zámerom zbaviť sa konkrétnej príslušníčky. Tak to tvrdí vo svojom liste premiérovi.

Imlej opisuje aj to, ako sa uskutočnili okolnosti ohľadom príčiny číslo dva jeho odvolania. Keď Santusová v júli ochorela a bola na PN, Imlejovi bol Svítokom udelený pokyn, aby u nej vykonal kontrolu liečebného režimu. A to osemkrát za šesť dní. „To som aj urobil. Nikdy som nezistil porušenie liečebného režimu,“ tvrdí Imlej, ktorý „to považoval za šikanózny postup: „Mám totiž veľmi jasnú vedomosť, s akou frekvenciou sa štandardne vykonáva kontrola liečebného režimu voči ostatným príslušníkom.“

Svítok mal zároveň iniciovať operatívne vyšetrovanie, podľa ktorého mala Santusová predstierať práceneschopnosť, pričom Imlej ju mal v spolupáchateľstve kryť. „To je absolútna lož,“ hnevá sa Imlej.

Návrh na realizáciu spisu podal Svítok, pričom podľa Imleja, úlohy operatívcom pri „vyšetrovaní“ tohto činu ukladal Pavol Ďurka. Teda jeden z vyšetrovateľov „čurillovcov“, ktorých Santusová predtým stíhala. Ďurka sa dostal do vedenia inšpekcie aj napriek tomu, že ho inšpekcia stíha. Voči tomuto kroku sa nedávno ohradil aj bývalý minister vnútra Ivan Šimko. Policajný prezident Štefan Hamran si následne vynútil jeho odchod.

„So znalosťou fungovania Úradu inšpekčnej služby nie je možné veriť, že by o tom nevedel podplukovník Peter Juhás [aktuálny šéf inšpekcie, pozn. red.],“ domnieva sa Imlej.

Imlejovi to prišlo ako ďalší pokus o odstránenie oboch nepohodlných, keďže operatívne vyšetrovanie dáva jeho odporcom možnosti získavať o nich informácie a použiť ich proti nim. Jeho kolegovia mu mali tiež zvláštnym spôsobom doručiť oznámenie o jeho preradení. Vraj si písomnosť odmietol prevziať, keď mu ich údajne priniesli na adresu.

Imlej to označuje za lož, písomnosť si vraj riadne a bez obštrukcií prevzal. Keďže mal obavy, že môžu podobné postupy použiť voči nemu, urobil si z udalosti záznam, ktorý priložil k listu premiérovi.

Zo spisového materiálu vraj vyplýva, že pokyn na doručenie uvedenej písomnosti jeho kolegom dával konkrétne šéf inšpekcie Peter Juhás.

Pomoc od premiéra?

Imlej sa so svojim svedectvom obrátil priamo na premiéra a zastupujúceho ministra vnútra Ľudovíta Ódora z dôvodu, že nemá pri ochrane svojho profesijného mena budovaného celý život podobné možnosti ako jeho nadriadení.

„Považujem za nehorázne a ponižujúce bezohľadne zneužívať moc a postavenie na dosiahnutie svojich cieľov takýmto spôsobom. Pre mňa však ide o zmarenie celej mojej profesijnej kariéry, ktorú som si desaťročia budoval a som presvedčený, že som ako príslušník Policajného zboru vždy postupoval korektne a nikdy som vedome nepostupoval protizákonne, ani v rozpore s morálnymi hodnotami.“

„Spolu s manželkou (…) vlastníme jeden trojizbový byt v panelovom dome na sídlisku v Prešove a jeden automobil. Nemám ani neprimerané finančné zásoby, ani žiadny iný relevantný majetok,“ dodáva Imlej.

So žiadosťou o vyjadrenie sme oslovili aj Policajný zbor a Úrad vlády, respektíve zastupujúceho ministra vnútra, premiéra Ódora. Prišla nám len reakcia z tlačového oddelenia ministra vnútra: „Môžeme uviesť, že predseda vlády sa informáciami uvedenými v predmetnom liste zaoberal, pričom bol príslušnými riadiacimi pracovníkmi podriadených útvarov a sekcií Ministerstva vnútra SR informovaný o už prebiehajúcich úkonoch v uvedenej veci.“