Prezidentka Čaputová nemôže kontrolovať Žilinku
Generálny prokurátor Maroš Žilinka je často terčom kritiky pre rozhodovanie pri mimoriadnom opravnom prostriedku, verejnosti známom aj ako paragraf 363 Trestného poriadku. Práve pre politický a mediálny dosah takýchto rozhodnutí si prezidentka Zuzana Čaputová vyžiadala rozhodnutia generálneho prokurátora týkajúce sa tohto paragrafu. Žilinka jej odkázal, že na to nemá nárok ani právomoci. Prezidentka preto požiadala o výklad samotný Ústavný súd. Ten však už postavenie generálnej prokuratúry a problematiku paragrafu 363 vysvetlil pomerne jasne.
Maroš Žilinka. Foto: Jakub Kotian/TASR
Maroš Žilinka. Foto: Jakub Kotian/TASR
Práve od spomínaného nálezu Ústavného súdu sa odvíja aj súčasná snaha prezidentky preskúmavať rozhodnutia generálnej prokuratúry. Ústavný súd totiž vo svojom náleze (pod spisovou značkou PL. ÚS 1/2022-270) rozsiahlo a nad rámec návrhov na posúdenie odpovedal na množstvo v tom čase nejasných línií aplikácie práva generálnym prokurátorom. Jednu z nich tvorila aj aplikačná činnosť generálneho prokurátora pri rozhodovaní o danom paragrafe.
Ústavný súd konštatoval nielen to, že spomínaný paragraf 363 je ústavný, ale aj porušenie práva zo strany generálneho prokurátora v jednom prípade použitia paragrafu 363 (stíhanie vo veci). Mnohí preto začali poukazovať na skutočnosť, že aj keď je tento mimoriadny opravný prostriedok ústavne súladný, samotné jeho použitie generálnym prokurátorom v konkrétnych prípadoch už zákonné byť nemusí.
