Rusko prekonáva sankcie a mení trh s pšenicou i naftou

To nie je propagandistická heroizácia ruského národa, ale jednoduché konštatovanie faktu, ktorý mohol byť už vlani zrejmý komukoľvek, kto vstrebal látku prvého stupňa základnej školy a elementárnym spôsobom ju dokáže aplikovať. Rusko je veľká krajina, nesmierne bohatá na komodity, o ktoré jednoducho vo svete je a bude záujem. A drvivá väčšina sveta sa k sankciám nepripojila.

Dva aktuálne príklady za všetky. Prvý sa týka nafty, druhý pšenice. V oboch prípadoch Rusko stále – aj napriek existencii sankcií – výrazne hovorí do diania na globálnom trhu.

Aktuálne svetu hrozí fatálny nedostatok motorovej nafty. Dôvodom je koordinované obmedzenie ťažby ropy v podaní Saudskej Arábie a práve Ruska, ale aj možné zhmotnenie ruskej hrozby, že prestane motorovú naftu vyvážať. Aj napriek sankciám je totiž stále jej kľúčovým svetovým dodávateľom.

V USA je cena motorovej nafty už teraz na rekorde pre túto časť roka, v Európe od leta zdražela o zhruba 60 percent. Na komoditnej burze v Rotterdame, ktorá je určujúca aj pre ceny našich pohonných hmôt, sa motorová nafta predáva najdrahšie od minulého novembra.

Medzi komoditnými obchodníkmi panuje nebývalá tieseň. Svetu totiž hrozí najväčší nedostatok ropy minimálne od roku 2007, ako vyplýva z údajov, ktoré minulý týždeň zverejnil kartel OPEC. Deficit môže presiahnuť tri milióny barelov denne. Znamenalo by to, že by jednotlivé krajiny museli v nebývalej miere čerpať zo svojich ropných rezerv.

Rijád potrebuje peniaze

Hlavným dôvodom hroziaceho hlbokého deficitu na trhu s ropou, ktorý má nastať už tento rok vo štvrtom štvrťroku, je spomínané nedávne koordinované rozhodnutie Rijádu a Moskvy predĺžiť obmedzenie jej ťažby minimálne do tohtoročného decembra.

Obe krajiny, ktoré predstavujú kľúčových svetových ropných producentov a vývozcov, sa tak snažia vylepšiť stav svojich verejných financií. Rusko potrebuje peniaze na zbrane, vrátane tých teraz zjavne dojednávaných severokórejských, a na vojnu na Ukrajine. Saudská Arábia zase na všetko možné, od megalomanského projektu výstavby púštneho futuristického mesta Neom po financovanie tučnej gáže futbalovej hviezdy Cristiana Ronalda.

To všetko budú platiť aj naši vodiči. Saudskej Arábii a Rusku zatiaľ ich stávka vychádza. Cena ropy stúpa a Saudská Arábia si dokonca zvyšuje prirážku za svoju arabskú ľahkú ropu – táto prirážka tak v dodávkach pre Európu, ako aj pre Spojené štáty je teraz na historickom maxime. Saudskí arabi svoju ropu tradične predávali Spojeným štátom či Európe, naopak, so zľavou oproti Brentu, ale tieto časy sa minuli. Pre Európu je teraz v septembri prirážka 5,80 dolára nad úrovňou ceny barelu Brentu, pre Spojené štáty dokonca 7,25 dolára „nad Brentom“. Saudskí arabi už teraz predávajú svoju ropu Západu za zhruba 100 dolárov za barel.

Na celom Západe môžu rastúce ceny pohonných hmôt narušiť snahu o skrotenie inflácie. Čo sa nehodí Západu, to v tomto prípade svedčí práve aj spomínaným Rusom. Napríklad Česko pritom v tomto roku dováža z Ruska najväčšie množstvo ropy od roku 2010, za prvý polrok išlo o 2,34 milióna ton. Česká republika sa teda od ruskej ropy zatiaľ neodstriháva ani v najmenšom, naopak, dováža jej najviac za 13 rokov.

Historicky rekordný vývoz pšenice

Rusko navyše tento rok upevňuje svoju pozíciu najväčšieho svetového vývozcu pšenice. Pomáha mu, že prekonalo dôsledky západných sankcií, a tiež to, že blokáciou a bombardovaním ukrajinských prístavov zásadne podväzuje poľnohospodársky export svojho kľúčového konkurenta.

V dôsledku invázie, respektíve západných sankcií, Rusko hlavne vlani čelilo finančným a logistickým ťažkostiam pri vývoze svojej poľnohospodárskej produkcie, ale tie sa mu podarilo prekonať, takže jeho tohtoročný vývoz pšenice bude podľa všetkého historicky rekordný.

Rekordný ruský vývoz pšenice je však priaznivou správou najmä pre rozvíjajúce sa ekonomiky typu Egypta. Umožňuje totiž zlepšiť ich zásobovanie základnou potravinou a stlačiť tak svetové ceny pšenice na minimum za posledné takmer tri roky. A to aj napriek uvedenému obmedzovaniu vývozov z Ukrajiny.

Rusko sa síce snaží povážlivo sa znižujúcu cenu pšenice „korigovať“, ale ani tak sa mu nedarí jej svetovú cenu výraznejšie zvýšiť. Na burze v Chicagu, kde sa svetová cena stanovuje, sa tak pšenica predáva za menej ako polovicu ceny z obdobia tesne po začatí ruskej invázie na Ukrajinu.

Ruské úrady sa podľa zdrojov agentúry Bloomberg snažia situáciu „korigovať“ snahou vynútiť si, hoci neoficiálne, určitú pevnú minimálnu cenu vývozu, ktorá by zabezpečila, že export nebude z hľadiska dopadu na daňové inkaso a verejné financie krajiny neúnosne lacný – teda ešte pod onou pevne stanovenou minimálnou cenou. Ak napríklad ruské úrady zistia, že vývozná cena tej či onej konkrétnej exportnej dodávky pšenice je príliš nízka, skrátka jej neudelia povolenie na export.
Podľa zdrojov agentúry Bloomberg je však uplatňovanie pevnej minimálnej ceny v praxi nekonzistentné, čo môže svedčiť napríklad o tom, že snaha o korekciu je aspoň v niektorých prípadoch korupčne či inak obchádzaná.

Jeden príklad takého obchádzania za všetky. Začiatkom septembra si Egypt objednal dovoz 480-tisíc ton ruskej pšenice, a to od súkromného obchodníka a za cenu pod úrovňou neoficiálnej minimálnej ceny. O niekoľko dní neskôr Egypt uviedol, že tento obchodník, spoločnosť Solaris, bude môcť zabezpečiť dodávku dohodnutej pšenice z iných krajín pôvodu, než je Rusko. To umožňuje ruskému ministerstvu poľnohospodárstva zachovať si tvár: Rusko teda predáva Egyptu pšenicu za cenu pod úrovňou minimálnej ceny, ale obe strany sa tvária, že pšenica predávaná až príliš lacno nie je ruská. Pretože ak nie je predmetom obchodu ruská pšenica, ako sa obe strany tvária, potom predsa ani nemohlo dôjsť k porušeniu neoficiálneho ruského ustanovenia o určitej minimálnej cene ruského vývozu.

Rusko očakáva tento rok úrodu 78 miliónov ton pšenice. Celkovo by malo podľa jarného odhadu ministerstva poľnohospodárstva zožať 123 miliónov ton obilnín, a to vrátane tých z okupovaného ukrajinského územia. Práve aj to, že Rusko mieša svoju pšenicu a ďalšie obilniny s ukrajinskou produkciou, umožňuje zvyšovať celkový objem vyváženej agrárnej produkcie, ktorá je už však štatisticky zachytená ako rýdzo ruská.

Text pôvodne publikovali na webe Echo24. Vychádza so súhlasom redakcie.