Nová vlna migračnej krízy: Lampedusa je ešte len začiatok

Francúzsko v reakcii zaviedlo kontroly na hraniciach a Nemecko pozastavilo prijímanie migrantov v rámci dobrovoľného únijného prerozdeľovacieho mechanizmu. Pre taliansku premiérku Giorgiu Meloniovú je to osobná hanba. Sľubovala, že nelegálnu plavbu cez Stredozemné more zastaví, namiesto toho počas jej úradovania neustále rastie.

Bezprostrednou príčinou náhlej vlny je búrka Daniel, ktorá zúrila minulý a predminulý týždeň nad Stredozemným morom. Jej vinou nemohli plávať člny, a na brehu Afriky tak vznikla v podstate zápcha. Keď sa more konečne upokojilo, vyrazili všetci utečenci naraz a zahltili Lampedusu.

Dlhodobejšou príčinou stúpajúceho počtu migrantov je politika tuniskej vlády. Tamojší čoraz viac autoritársky prezident Kaís Saíd vyhlasuje, že nemieni robiť Európe pohraničníka. V Tunisku tiež rastú protiimigračné nálady. Migranti, ktorí sa nedostanú do Európy, sa v krajine hromadia.

EÚ síce v júli uzavrela dohodu s Tuniskom, keď výmenou za európske peniaze sa tuniská vláda zaviazala brániť migrácii do Európy, ale zdá sa, že zatiaľ svoje záväzky neplní. Nedá sa tiež pominúť vlna štátnych prevratov a občianskych konfliktov v Afrike. Rastúca nestabilita v subsaharskej Afrike a neochota Tuniska chytať migrantov tak zrejme spôsobili zdvihnutie migračnej vlny.

Čo sa s tým dá robiť? Jedna teória volá po pomoci africkým krajinám, ktorá by zabezpečila dostatočný rozvoj. Ľudia by potom nemuseli utekať za lepším do Európy. Lenže to je veľmi dlhodobý projekt, ktorý sa neprejaví v priebehu pár rokov, nieto mesiacov. Tiež je otázne, ako veľmi by obyvatelia Európy boli ochotní podporovať masívne peňazovody do Afriky, keď sa kontinentom šíri pocit, často oprávnený, že sami Európania chudobnejú.

Platí smutná pravda, že jediným spôsobom, ako zastaviť migráciu, je násilie. Dokázali to napríklad Poliaci na prelome rokov 2021 a 2022, keď zabránili migračnej vlne z Bieloruska. Vtedy išlo o operáciu bieloruských a ruských tajných služieb, ktoré vozili migrantov z Blízkeho východu k hraniciam EÚ v snahe ju destabilizovať. Poľsko a pobaltské krajiny postavili plot a za cenu použitia vodných diel, slzného plynu a obuškov zatlačili migrantov naspäť.

Ploty a násilie nakoniec zastavili aj migračnú vlnu v roku 2015. Štáty na balkánskej trase začali budovať bariéry. A EÚ nakoniec násilie outsourcovala. Uzavrela s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom podobnú dohodu, akú chce od Tuniska. Za zastavenie migračnej vlny mu Brusel platí. Tým sa však Únia stáva ľahko vydierateľnou. Vždy, keď Erdogan niečo potrebuje, väčšinou novú finančnú injekciu, začne sa vyhrážať, že prúd migrantov znovu pustí. A nemožno mať ilúzie, že Ankara na to používa nejaké extra ľudomilné metódy.