Nová vlna migračnej krízy: Lampedusa je ešte len začiatok

Situácia na talianskom ostrove Lampedusa sa zdá nezvládnuteľná. V posledných dňoch ho zavalila vlna migrantov. Počas 24 hodín dorazilo vyše 7-tisíc migrantov, viac ako koľko býva na Lampeduse miestnych. Celkovo tento rok do Talianska priplávalo už viac ako 127-tisíc migrantov, dvakrát viac ako za celý minulý rok.

Ilustračná snímka. Foto: TASR/AP

Ilustračná snímka. Foto: TASR/AP

Francúzsko v reakcii zaviedlo kontroly na hraniciach a Nemecko pozastavilo prijímanie migrantov v rámci dobrovoľného únijného prerozdeľovacieho mechanizmu. Pre taliansku premiérku Giorgiu Meloniovú je to osobná hanba. Sľubovala, že nelegálnu plavbu cez Stredozemné more zastaví, namiesto toho počas jej úradovania neustále rastie.

Bezprostrednou príčinou náhlej vlny je búrka Daniel, ktorá zúrila minulý a predminulý týždeň nad Stredozemným morom. Jej vinou nemohli plávať člny, a na brehu Afriky tak vznikla v podstate zápcha. Keď sa more konečne upokojilo, vyrazili všetci utečenci naraz a zahltili Lampedusu.

Dlhodobejšou príčinou stúpajúceho počtu migrantov je politika tuniskej vlády. Tamojší čoraz viac autoritársky prezident Kaís Saíd vyhlasuje, že nemieni robiť Európe pohraničníka. V Tunisku tiež rastú protiimigračné nálady. Migranti, ktorí sa nedostanú do Európy, sa v krajine hromadia.

EÚ síce v júli uzavrela dohodu s Tuniskom, keď výmenou za európske peniaze sa tuniská vláda zaviazala brániť migrácii do Európy, ale zdá sa, že zatiaľ svoje záväzky neplní. Nedá sa tiež pominúť vlna štátnych prevratov a občianskych konfliktov v Afrike. Rastúca nestabilita v subsaharskej Afrike a neochota Tuniska chytať migrantov tak zrejme spôsobili zdvihnutie migračnej vlny.

Čo sa s tým dá robiť? Jedna teória volá po pomoci africkým krajinám, ktorá by zabezpečila dostatočný rozvoj. Ľudia by potom nemuseli utekať za lepším do Európy. Lenže to je veľmi dlhodobý projekt, ktorý sa neprejaví v priebehu pár rokov, nieto mesiacov. Tiež je otázne, ako veľmi by obyvatelia Európy boli ochotní podporovať masívne peňazovody do Afriky, keď sa kontinentom šíri pocit, často oprávnený, že sami Európania chudobnejú.

Platí smutná pravda, že jediným spôsobom, ako zastaviť migráciu, je násilie. Dokázali to napríklad Poliaci na prelome rokov 2021 a 2022, keď zabránili migračnej vlne z Bieloruska. Vtedy išlo o operáciu bieloruských a ruských tajných služieb, ktoré vozili migrantov z Blízkeho východu k hraniciam EÚ v snahe ju destabilizovať. Poľsko a pobaltské krajiny postavili plot a za cenu použitia vodných diel, slzného plynu a obuškov zatlačili migrantov naspäť.

Ploty a násilie nakoniec zastavili aj migračnú vlnu v roku 2015. Štáty na balkánskej trase začali budovať bariéry. A EÚ nakoniec násilie outsourcovala. Uzavrela s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom podobnú dohodu, akú chce od Tuniska. Za zastavenie migračnej vlny mu Brusel platí. Tým sa však Únia stáva ľahko vydierateľnou. Vždy, keď Erdogan niečo potrebuje, väčšinou novú finančnú injekciu, začne sa vyhrážať, že prúd migrantov znovu pustí. A nemožno mať ilúzie, že Ankara na to používa nejaké extra ľudomilné metódy.

Ďalšie boje hraničnej stráže s migrantmi sa minulý rok odohrali napríklad v španielskej enkláve Melilla (zomrelo pri nich 13 utečencov) alebo v roku 2020 na grécko-tureckých hraniciach v období, keď sa Ankara práve pokúšala EÚ vydierať.

Lenže cesta cez Bielorusko, ako aj cez Balkán a Turecko, sú do veľkej miery pozemné cesty. Ak sa migranti nedostanú do EÚ, po nejakom čase to vzdajú a vydajú sa späť. Problém cesty cez Tunisko a Lampedusu je ten, že pokiaľ sa migrantom nepodarí vylodiť v Taliansku, je veľmi veľká šanca, že sa utopia. Ľudská cena migrácie cez Stredozemné more je desivá. Od roku 2014 tam zahynulo azda až 17-tisíc ľudí. Vlani to bolo 1 400 a za tento rok viac ako 1 800. Nie div, že aj protiimigračná politička, ako je Meloniová, zlyhala vo svojom cieli. Nikto sa nechce cítiť spoluzodpovedný za toľko mŕtvych.

Iné riešenia tiež znamenajú určitú mieru násilia. Migrantov je možné vracať do krajín pôvodu, potápať pašerácke lode po tom, čo sa ľudia vylodia, zatýkať prevádzača. To všetko znamená rastúcu represiu, na ktorú Európa nie je zvyknutá. A zrejme aj zhoršenie vzťahov so susednými krajinami. Alebo EÚ bude musieť prijať stále stúpajúci počet migrantov so všetkými zmenami, ktoré to pre kontinent znamená.

Určite nemožno čakať, že sa problém vyrieši sám. Demografi očakávajú, že do roku 2050 počet Afričanov stúpne z 1,3 miliardy na 2,5, z toho polovica bude mladšia ako 20 rokov. A lákadlo bohatej Európy bude veľké. Dianie na Lampeduse je ešte len začiatok.

Text pôvodne publikovali na webe Echo24. Vychádza so súhlasom redakcie.