Tému financovania cirkví a náboženských spoločností chcú podľa predvolebných programov otvárať len dve politické strany - Progresívne Slovensko a Sloboda a solidarita. Obe pritom navrhujú zmenu modelu financovania cirkví.

Progresívne Slovensko v programe viac zahmlieva ako prezradí. Píše len to, že navrhne „prechod z paušálneho príspevku štátu z kapitoly ministerstva kultúry na špecifický daňový režim, vďaka ktorému bude financovanie cirkví zabezpečované jej členmi a sympatizantmi.“

Strana SaS je konkrétnejšia, vo svojom programe navrhuje zaviesť takzvaný asignačný model. Jeho podstatou je, že občania by mali možnosť odviesť cirkvám časť zo svojich daní. „Namiesto súčasných 2 percent z dane bude možné asignovať až 1 percento zo základu dane,“ píše sa v dokumente liberálov.

Na obe strany sa redaktor Štandardu obrátil s otázkou, či nám vedia poskytnúť analýzy, na základe ktorých navrhujú zmenu financovania cirkví a ktoré by ukázali aký vplyv by malo zavedenie nimi navrhovaného modelu na jednotlivé cirkvi i na štátny rozpočet. Ani jedna však neodpovedala.

Prepočty sme preto urobili za nich. Vyplýva z nich, že riešenia, ktoré ponúkajú PS a SaS nie sú pre Slovensko príliš vhodné. Hlavným dôvodom je to, že by priniesli veľkú finančnú disproporciu v rámci jednotlivých cirkví. V praxi to znamená, že zatiaľ čo najväčšia, rímskokatolícka cirkev by pravdepodobne zbohatla, ostatné, najmä malé cirkvi, by takýto spôsob financovania finančne zruinoval.

SaS a daňová asignácia

Strana SaS, konkrétne Miroslav Žiak, ktorý sa k téme hlási aj na sociálnych sieťach a pravdepodobne aj pripravoval túto časť programu strany, je konkrétnejší. Navrhuje zavedenie asignačného modelu, pričom uvádza dve podmienky. Prvou je, že „namiesto súčasných 2 percent z dane bude možné asignovať až 1 percento zo základu dane.“ Druhou je, že to bude prebiehať „v súťaži s inými organizáciami, ktoré sú v súčasnosti financované z daňovej asignácie.“

Aj keď sa to na prvý pohľad môže zdať príťažlivé, takýto model má viacero problémov. Prvým je, že podľa SaS by cirkvi pri asignácii súperili s občianskymi združeniami. Zjednodušene povedané to znamená, že jednotlivci by sa potom rozhodovali, či venujú svoje jedno percento zo základu dane susedovmu občianskemu združeniu, ktoré pomáha napríklad hendikepovaným ľuďom alebo svojej cirkvi.

Je v podstate isté, že takýmto spôsobom by SaS poškodila aj dnes pomerne dobre fungujúci model pomoci občianskym združeniam cez dve percentá dane. Dôvodom je, že tretí sektor by prišiel o darcov, ktorých by mu odlákali cirkvi. Úplne odstavené od tohto zdroja príjmu by boli aj stovky občianskych združení, ktoré prevádzkujú farnosti či cirkevné charity. Výsledkom by bolo, že SaS by namiesto vyriešenia problému vytvorila ďalší.

Druhým problémom je, že v asignačnom modeli môžu cirkvám prispievať len ich zarábajúci členovia, keďže príspevok cirkvám sa tu vypláca z dane z príjmu. Odpadajú tak mladiství a študenti, matky na materskej aj dôchodcovia. Tieto skupiny pritom podľa posledného sčítania obyvateľstva tvoria približne šesťdesiat percent obyvateľov Slovenska.

Tretím a hlavným problémom je, že asignácia veľmi tvrdo dopadá najmä na menšie cirkvi. A to preto, že majú menší počet členov, ktorí by sa mohli asignáciou svojich daní „zložiť“ na vykrytie straty príjmu, ktorý by nový model financovania cirkvám spôsobil.

Ukazuje to aj jednoduchý prepočet, ktorý porovnáva príspevok cirkvám zo štátneho rozpočtu s tým, čo by mohli získať podľa návrhu strany SaS. Prepočty pritom vychádzajú z priemernej mzdy, ktorá bola v minulom roku na úrovni 1 304 eur. Podľa návrhu SaS by bezdetný pracujúci človek s priemernou mzdou mohol cez jedno percento základu dane svojej cirkvi odviesť ročne 85 eur. Ak by v takomto systéme chcela rímskokatolícka cirkev dorovnať príspevok zo štátu, potrebovala by, aby pre ňu asignovalo aspoň 410 973 veriacich s priemernou mzdou, čo je približne 35 percent pracujúcich katolíkov.

Avšak v prípade napríklad Ústredného zväzu židovských náboženských obcí by to už bolo 1 648 občanov, pričom z členov tejto náboženskej spoločnosti pracuje len 903 občanov. To znamená, že židovská náboženská obec nebude mať možnosť ufinancovať sa cez model, ktorý navrhuje SaS. A ako ukazuje tabuľka, v rovnakej situácii sa ocitne minimálne osem ďalších cirkví.

Názov	Príspevok zo štátu v roku 2022 (€)	Počet pracujúcich členov	Koľko by vedeli asignovať (€)	Rozdiel oproti štátnemu príspevku (€)
Rímskokatolícka cirkev	34 932 698	1 191 105	101 243 925	+ 66 311 227
Evanjelická cirkev a.v.	5 211 971	1 106 09	9 401 765	+ 4 189 794
Gréckokatolícka cirkev	5 131 270	81 095	6 893 075	+1 761 805
Reformovaná kresťanská cirkev	2 764 192	34 181	2 905 385	+141 193
Pravoslávna cirkev	2 084 632	18 439	1 567 315	- 517 317
Evanjelická cirkev metodistická	341 464	1 322	112 370	- 229 094
Apoštolská cirkev	499 808	2 582	219 470	- 280 338
Bratská jednota baptistov	367 232	1 565	133 025	- 234 207
Cirkev bratská	402 250	1 464	124 440	- 277 810
Cirkev adventistov siedmeho dňa	43 784	1 177	100 045	+ 56 261
Ústredný zväz židovských náboženských obcí	140 126	903	76 755	- 63 371
Cirkev československá husitská	117 376	219	18 615	- 98 761
Starokatolícka cirkev	128 979	788	66 980	- 61 999
Novoapoštolská cirkev	8 568	31	2 635	- 5 933

Ak by cirkvi prešli na systém financovania, aký navrhuje SaS, už piata najväčšia pravoslávna cirkev by prišla o štvrtinu súčasných príjmov aj v prípade, ak by pre ňu asignovali všetci jej pracujúci veriaci. Evanjelická cirkev metodistická, ktorá je šiesta najväčšia, by aj v prípade, že by pre ňu asignovali všetci jej veriaci prišla takmer o dve tretiny príjmov.

Pritom vôbec nie je isté, že by sa v takomto modeli dokázali ufinancovať aj ďalšie cirkvi. Tretia najväčšia cirkev, ktorou je gréckokatolícka, by totiž musela presvedčiť tri štvrtiny svojich členov, aby pre ňu asignovali, ak by sa chcela dostať aspoň na súčasnú úroveň. Pritom nie len táto cirkev, ale aj mnohé ďalšie už dnes tvrdia, že súčasná úroveň financovania je pre nich nedostatočná, keďže ich kňazi sa na rozdiel od rímskokatolíckych môžu ženiť, čo spôsobuje, že sú živiteľmi rodín a pritom ich mzda patrí k najnižším v ekonomike. Mnohí kňazi dlhé roky poberajú len minimálnu mzdu bez možnosti jej zvýšenia. Aj preto bol tento rok v Národnej rade návrh zákona, ktorý navrhoval zvýšenie príspevku cirkvám.

Napokon treba spomenúť aj to, že daňová asignácia si konkuruje s financovaním samospráv. To znamená, že pomerne výrazné finančné zvýšenie, ktoré SaS navrhuje, by spôsobilo ďalšie výpadky financií samosprávam, no tie už tento rok žiadali vládu o svoje dofinancovanie. 

Progresívci a cirkevná daň

Progresívne Slovensko je síce pri formulovaní svojho programu viac vágne ako SaS. Možno však predpokladať, že buď chcú rovnako ako SaS presadzovať asignačný model alebo model cirkevnej dane. PS pritom v programe tvrdí, že konečná podoba „bude výsledkom dialógu s cirkvami a náboženskými spoločnosťami.“

Tu treba pripomenúť, že debata medzi cirkvami a štátom o možnostiach financovania cirkví prebiehala niekoľko rokov. Jej výsledok bola novela zákona z roku 2019, v ktorej sa prijal súčasný model financovania cirkví odvodený od počtu jej členov. Prečo chce PS ani nie štyri roky od zmeny legislatívy v tejto oblasti, ktorá bola výsledkom niekoľkoročnej diskusie medzi štátom a cirkvami, opätovne otvárať túto otázku dnes, nie je jasné.

Problémy zavedenia asignačného modelu sme si už ukázali. V prípade cirkevnej dane existujú dva spôsoby, ako ju vyberať. Prvý je takzvaný nemecký, kde výšku dane určuje štát, ktorý ju aj od občanov vymáha. Druhý model poznáme z Rakúska, kde si výšku dane určujú cirkvi samotné, ktoré daň taktiež vyberajú.

Podobne ako pri daňovej asignácii aj tu je najväčším problémom rozdiel vo veľkosti jednotlivých cirkví. Z prepočtov, ktoré som robil v roku 2017 (Cirkvi a peniaze. Hanusov Inštitút, 2017) vyplýva, že ak by u nás bola cirkevná daň nastavená na úrovni 2,5 percenta z dane zo mzdy (takto sa cirkevná daň vypočítava v Nemecku), tak táto suma by pre katolíkov znamenala zvýšenie oproti príspevku zo štátu o 38 percent. Znamenalo by to prilepšenie o približne 10 miliónov eur. Žiadnej inej cirkvi by ale takáto výška dane nestačila na dorovnanie výšky štátneho príspevku, pričom napríklad cirkev bratská by prišla o 90 percent príjmov. Podľa týchto prepočtov by až ôsmim cirkvám a náboženským spoločnostiam nestačilo, ani keby bola cirkevná daň nastavená na úrovni 8 percent z dane zo mzdy.

Cirkev	Príspevok zo ŠR (€)	Cirkevná daň 2,5 % (€)	Cirkevná daň 4 % (€)	Cirkevná daň 8 % (€)
Katolícka cirkev	26 620 574	36 926 960	59 173 940	118 347 880
Evanjelická cirkev	3 986 138	3 311 080	5 305 870	10 613 097
Reformovaná kresťanská cirkev	2 071 723	1 060 692	1 699 716	3 399 432
Pravoslávna cirkev	1 764 233	527 504	845 303	1 690 606
Evanjelická cirkev metodistická	272 832	110 874	177 670	355 341
Apoštolská cirkev na Slovensku	381 954	62 610	100 331	200 661
Bratská jednota baptistov	296 354	37 430	59 979	119 959
Cirkev bratská	328 354	36 454	58 415	116 831
Cirkev adventistov siedmeho dňa	19 087	31 305	50 165	100 331
Ústredný zväz židovských náboženská obec	126 142	21 472	34 408	68 816
Cirkev československá husitská	103 274	19 130	30 654	61 309
Starokatolícka cirkev	105 990	18 105	29 012	58 024
Novoapoštolská cirkev	8 300	1 781	2 854	5 709

Rovnako veľkú neproporčnosť by priniesol aj rakúsky model, v ktorom si cirkvi samé nastavujú výšku dane. Je jasné, že ak by PS chcelo zaviesť tento model, v jednotlivých cirkvách by boli nútení zaviesť rozličné výšky dane. Je pritom evidentné, že rímski katolíci by platili najnižšiu daň a cirkvi, ktoré majú málo členov, by boli nútené vyrúbiť značne vyššie dane. Tým by vznikla situácia, v ktorej by veriaci jednotlivých cirkví platili rozdielne vysoké dane, pričom rímskokatolíci by ich zjavne platili najnižšie.

Z analýzy vplýva, že strany SaS a PS, ktoré chcú pred voľbami ako jediné znova otvárať tému financovania cirkví, by namiesto riešenia problému skôr vytvorili nový. Nimi navrhované modely daňovej asignácie či cirkevnej dane totiž nie sú, najmä pre menšie cirkvi, vhodné.