Štandard Politika

V Náhornom Karabachu zahynulo najmenej 25 ľudí. Globálni lídri vyzvali Azerbajdžan na okamžité ukončenie vojenskej operácie

Arméni sa novej vojny s Azerbajdžanom dlho obávali, prichádza pre nich v mimoriadne nevhodnom čase. Ich jediným spojencom je Rusko, ktoré si nemôže dovoliť konflikt s Tureckom a Azerbajdžanom. Arménsky premiér Nikol Pašinjan, všeobecne považovaný za slabého predsedu vlády, zostáva pasívny a Arménsko sa do vojny nezapojilo. Hlásené je masívne ostreľovanie hlavného mesta Náhorného Karabachu aj pozemná operácia. V konflikte zahynulo už najmenej 25 ľudí..

Michel žiada Azerbajdžan, aby okamžite zastavil vojenské operácie v Karabachu Na videosnímke dym stúpa nad oblasťou, kde sa podľa Azerbajdžanu nachádzajú pozície arménskych síl v regióne Náhorný Karabach. Štyria policajti a dvaja civilisti v utorok 19. septembra 2023 zahynuli pri výbuchoch mín v azerbajdžanskej enkláve Náhorný Karabach, kde žijú Arméni. Foto: TASR/AP
RedakciaRedakcia
19.9.2023 o 15:42 Aktualizované pred 55 rokmi

Arménsky premiér Nikol Pašinjan v utorok v televíznom prejave k národu potvrdil, že Azerbajdžan začal v Náhornom Karabachu „pozemnú operáciu“. Pašinjan súčasne povedal, že arménska armáda sa do týchto bojov nezapojila. Arméni cítia, že sú v slabšej pozícii, sú odkázaní na Rusko, ktoré je však plne zamestnané vojnou na Ukrajine a Moskva je navyše odkázaná na spoluprácu s Tureckom. Turci sú zase kľúčovým spojencom a ochrancom Azerbajdžanu, aj teraz vojenský postup jeho armády podporili.

Hlásené je masívne ostreľovanie hlavného mesta Náhorného Karabachu Stepanakert, aj pozemná operácia azerbajdžanskej armády.

Azerbajdžan to nazýva protiteroristickou operáciou

Arménske ministerstvo zahraničných vecí v reakcii na najnovší vývoj odsúdilo azerbajdžanskú „agresiu proti ľudu Náhorného Karabachu“, ktorá sa odohráva „s cieľom dokončiť svoju politiku etnických čistiek“. Jerevan dodal, že ruské jednotky – rozmiestnené v regióne na kontrolu dodržiavania podmienok posledného prímeria – by mali „podniknúť jasné a jednoznačné kroky na zastavenie azerbajdžanskej agresie“.

Azerbajdžan vojenskú operáciu nazýva protiteroristickou operáciou. Podľa všetkých dostupných informácii však ide o cielenú vojenskú operáciu, ktorá nadväzuje na niekoľkomesačnú blokádu Náhorného Karabachu a vyhladovanie tamojšieho arménskeho obyvateľstva.

Jedna zo separatistických organizácií so sídlom v Arménsku na sociálnej sieti uviedla, že karabašská metropola Stepanakert a ďalšie mestá a dediny sú pod intenzívnou paľbou zo strany azerbajdžanských jednotiek. S rovnakými zisteniami o vývoji v karabašskej metropole prišiel aj spravodajca agentúry AFP.

Azerbajdžan ako dôvod pre svoju najnovšie začatú vojenskú misiu uviedol „systematické“ ostreľovanie z pozícií jednotiek podporovaných Arménskom a obvinil ich z vykonávania vyzvedačstva a opevňovania obranných pozícií.        

„Dochádza aj k posilneniu bojových pozícií personálom, obrnenými vozidlami, delostrelectvom a inými zbraňami,“ uviedol Azerbajdžan s tým, že „separatisti z Karabachu“ vykazujú „vysokú mieru bojovej pripravenosti“.

Výzvy na ukončenie krviprelievania

Regionálni sprostredkovatelia Rusko a Turecko, ktoré dohliadajú na mierovú misiu v Náhornom Karabachu, boli informovaní o vojenských aktivitách Azerbajdžanu v Karabachu, uviedli úrady v Baku. Moskva v reakcii na to vyzvala strany konfliktu, aby rešpektovali mierovú dohodu a ukončili krviprelievanie.

Európska únia v utorok vyzvala Azerbajdžan, aby okamžite zastavil svoju vojenskú operáciu v regióne Náhorný Karabach, o ktorý sa Baku sporí s Arménskom. Predseda Európskej rady Charles Michel v príspevku na sociálnej sieti X zdôraznil, že Azerbajdžan musí okamžite prestať s vojenskými aktivitami, aby sa takto vytvoril priestor pre dialóg medzi Baku a karabašskými Arménmi. Šéf zahraničnej politiky EÚ Josep Borrell vo svojom vyhlásení v mene EÚ odsúdil vojenskú eskaláciu i vyjadruje ľútosť nad stratami na životoch. Táto vojenská eskalácia by nemala byť použitá ako zámienka na vynútenie odchodu miestneho obyvateľstva, zdôraznil Borrell s tým, že násilie sa musí zastaviť, aby sa vytvorilo priaznivé prostredie pre mierové rokovania a normalizáciu situácie. 

Obaja politici EÚ reagovali na najnovší vývoj v spornej oblasti, kde Azerbajdžan v utorok v odštiepeneckom regióne Náhorný Karabach začal pozemnú vojenskú operáciu, pričom ako predpoklad pre obnovenie mieru požaduje úplné stiahnutie arménskych síl zo sporného hornatého územia.

Azerbajdžanské ministerstvo obrany deklarovalo, že v regióne podniká lokálne obmedzené „protiteroristické opatrenia“ s tým, že otvorili humanitárne koridory i prijímacie centrá, aby civilisti mohli odísť, pretože „civilné obyvateľstvo a civilná infraštruktúra nie sú cieľom“.

Azerbajdžan sľubuje chrániť práva a bezpečnosť karabašských Arménov

Azerbajdžan v utorok uviedol, že po spustení vojenskej operácie v odštiepeneckom regióne Náhorný Karabach bude chrániť tamojších etnických Arménov. Baku súčasne vyzvalo separatistické jednotky, aby sa z regiónu stiahli.

„Práva a bezpečnosť civilistov arménskeho pôvodu v Karabašskej oblasti Azerbajdžanu budú zabezpečené ústavou a medzinárodnými záväzkami Azerbajdžanu,“ napísal prezidentský poradca pre zahraničnú politiku Hikmet Hadžijev na sociálne sieti X, pričom súčasne vyzval arménske sily, aby sa „rozpustili a odzbrojili“.

„Ilegálny separatistický bábkový režim sa musí sám rozpustiť a arménske ozbrojené sily rozmiestnené v azerbajdžanskom Karabachu musia byť odzbrojené,“ napísal Hadžijev. Doplnil, že Azerbajdžan používa „presne navádzanú muníciu proti legitímnym vojenským cieľom a všetkými prostriedkami sa vyhýba (takzvaným) vedľajším škodám na civilnom obyvateľstve“.

Azerbajdžanské ministerstvo obrany v priebehu utorka oznámilo otvorenie humanitárneho koridoru na evakuáciu obyvateľov Karabachu po takzvanej lačinskej ceste. Podľa predstaviteľov azerbajdžanského rezortu obrany boli miestnemu obyvateľstvu zasielané SMS správy s odporúčaním, aby sa z bezpečnostných dôvodov zdržiavali mimo vojenských zariadení a objektov. Verejnosť bola okrem toho varovaná prostredníctvom letákov a oznamov z reproduktorov.

Hadžijev v komentári pre magazín Politico uviedol, že cieľom azerbajdžanskej „protiteroristickej operácie“, ktorá sa začala v utorok, je neutralizácia „arménskej vojenskej infraštruktúry“ v Karabachu. V utorok podvečer (miestneho času) Hadžijev na svojom konte na sociálnej sieti X napísal, že azerbajdžanská operácia sa blíži ku koncu, keďže „vojenské ciele už boli neutralizované“.

Arménski separatisti v Karabachu vyzvali Azerbajdžan na rokovania

Arménskom podporovaní separatisti v odštiepeneckom regióne Náhorný Karabach v utorok vyzvali Azerbajdžan, aby ukončil nepriateľské akcie a začal rokovať. Výzva separatistov prišla po tom, čo Azerbajdžan spustil v Náhornom Karabachu pozemnú vojenskú operáciu, informuje agentúra AFP.

„(Karabašská) strana vyzýva azerbajdžanskú stranu na okamžité zastavenie paľby a zasadnutie za rokovací stôl,“ uviedlo vo vyhlásení ministerstvo zahraničných vecí medzinárodne neuznanej Republiky Náhorný Karabach. Arméni, ktorí v tomto odštiepeneckom regióne Azerbajdžanu žijú, obviňujú Baku z etnických čistiek a početných zločinov voči civilistom.

Azerbajdžan v utorok zároveň bez uvedenia podrobností oznámil, že na svojom území dočasne zablokoval prístup k platforme TikTok.

Arménsko rokovalo s USA a Francúzskom o deeskalácii v Náhornom Karabachu

Arménsky premiér Nikol Pašinjan v utorok telefonoval s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom a šéfom americkej diplomacie Antonym Blinkenom v súvislosti s ukončením eskalácie v Náhornom Karabachu. Informovala o tom Pašinjanova hovorkyňa, píše agentúra AFP.

Témou rokovaní bola podľa nej situácia v arménskom separatistickom regióne Náhorný Karabach, na ktorý Azerbajdžan v utorok zaútočil. Blinken aj Macron podľa nej zdôraznili neprípustnosť použitia sily. Okrem toho vydvihli aj potrebu využitia medzinárodných mechanizmov na deeskaláciu aktuálnej situácie.

Francúzsko medzičasom vyzvalo Bezpečnostnú radu OSN, aby mimoriadne zasadla v súvislosti s vývojom v Karabachu. Šéfka francúzskej diplomacie Catherine Colonnová vyhlásila, že vojenská operácia Azerbajdžanu v Karabachu je „nezákonná, neospravedlniteľná a neprijateľná. Zdôraznila, že Baku nesie zodpovednosť za osudy Arménov v tomto regióne.

Pašinjan predtým upozornil, že mnoho „vnútorných a vonkajších síl“ sa chce zapojiť do bojov s Azerbajdžanom. Kritizoval tiež, že v čase vyostrenej situácie okolo Náhorného Karabachu sa v samotnom Arménsku ozývajú hlasy volajúce po prevrate. Apeloval na občanov, aby nepodľahli provokáciám a zachovali pokoj.

Azerbajdžan vyzval Arménov v Náhornom Karabachu na kapituláciu

Azerbajdžan v utorok vyzval Arménskom podporovaných separatistov v odštiepeneckom regióne Náhorný Karabach, aby zložili zbrane a vzdali sa. Za miesto konania rozhovorov, ktoré by sa mohli konať za takýchto podmienok, navrhlo Baku azerbajdžanské mesto Jevlach.

„Aby sa zastavili protiteroristické opatrenia, nezákonné arménske ozbrojené sily musia vztýčiť bielu vlajku, odovzdať všetky zbrane a nezákonný režim sa musí rozpustiť. V opačnom prípade budú protiteroristické opatrenia pokračovať až do konca,“ uviedol azerbajdžanský prezidentský úrad.

Arménskom podporovaní separatisti predtým vyzvali Azerbajdžan, aby ukončil nepriateľské akcie a začal rokovať.

Azerbajdžan uviedol, že po spustení vojenskej operácie v Náhornom Karabachu bude chrániť tamojších etnických Arménov. Zároveň však vyzvalo separatistické jednotky, aby sa z regiónu stiahli.

Azerbajdžan medzičasom informoval aj o prvom úmrtí civilistu v dôsledku vojenskej operácie, ktorú Baku spustilo v utorok v Náhornom Karabachu. Arménski separatisti uviedli, že v dôsledku zásahu zo strany Baku zahynuli najmenej dvaja civilisti vrátane jedného dieťaťa a zranenia utrpeli viac než dve desiatky ďalších.

Arménski separatisti v Karabachu hlásila päť obetí a 80 zranených

Najmenej päť ľudí zahynulo a 80 utrpelo zranenia v dôsledku pozemnej vojenskej operácie, ktorú v utorok spustil Azerbajdžan v odštiepeneckom regióne Náhorný Karabach obývanom Arménmi. Informovalo o tom tamojšie ministerstvo zdravotníctva, uviedla agentúra AFP.

Separatisti ďalej uviedli, že Azerbajdžan v Karabachu nasadil delostrelectvo, rakety, bojové lietadlá i útočné drony. Boje podľa nich prebiehajú pozdĺž „celej“ kontaktnej línie.

„Máme 80 zranených… medzi ktorými je podľa prvých údajov 15 civilistov. Žiaľ, zaznamenaných je aj päť úmrtí,“ uvádza sa na spravodajskom portáli separatistov s tým, že v tomto údaji sú zahrnuté aj ženy, starší ľudia a deti.

Azerbajdžan predtým informoval o prvej civilnej obeti na strane Baku. Následkom útoku arménskych separatistov podľa neho zahynul stavebný robotník v meste Šuša, ktorého zasiahla črepina.

Demonštranti žiadali odstúpenie Pašinjana

V blízkosti ruského veľvyslanectva v arménskom hlavnom meste Jerevan sa v utorok konala demonštrácia, ktorej účastníci vyzývali na odstúpenie arménskeho premiéra Nikolu Pašinjana. Ten predtým odsúdil výzvy na „prevrat“ v krajine.

Na jerevanskom Námestí republiky pred úradom premiéra sa zhromaždili stovky protestujúcich, ktorí odsúdili spôsob, akým Pašinjan rieši krízu v Karabachu, uviedol reportér agentúry AFP. Demonštranti skandovali heslá ako „Nikol zradca“ či „Nikol, odstúp“.

Turecko: Azerbajdžan prijal v regióne Náhorného Karabachu nevyhnutné opatrenia

Turecko v utorok obhajovalo vojenskú operáciu Azerbajdžanu v odštiepeneckom regióne Náhorný Karabach, ktorú vedie proti Arménskom podporovaných separatistom. Podľa Ankary prijalo Baku nevyhnutné opatrenia na svojom území.

„V dôsledku legitímnych a oprávnených obáv, ktoré Azerbajdžan opakovane vyjadril, prijal také opatrenia, ktoré považuje za nevyhnutné na svojom zvrchovanom území,“ uviedlo turecké ministerstvo zahraničných vecí s tým, že Ankara zároveň podporuje rokovania medzi Azerbajdžanom a Arménskom.

Vojenskú operáciu podľa Turecka podnietili dlhodobé ozbrojené útoky a provokácie voči azerbajdžanským jednotkám v regióne Náhorného Karabachu zo strany arménskych separatistov.

Ankara vyjadrila presvedčenie, že jediný spôsob, akým sa dá zabezpečiť mier, stabilita a prosperita v tomto regióne, je zaistiť pokračovanie komplexných rokovaní medzi Baku a Jerevanom.

Medzičasom sa na okraj všeobecnej rozpravy Valného zhromaždenia OSN vyjadril k aktuálnej situácií v Náhornom Karabachu turecký prezident Recep Tayyip Erdogan. Očakáva, že Azerbajdžan a Arménsko podpíšu mierovú dohodu čo najskôr. „Náhorný Karabach je územie Azerbajdžanu. Akýkoľvek iný štatút nebude nikdy akceptovaný,“ zdôraznil Erdogan a dodal, že Ankara „podporuje kroky podniknuté Azerbajdžanom“.

Ako píše agentúra AFP, Turecko je tradičným spojencom prevažne moslimského Azerbajdžanu, pričom väčšinovo kresťanské Arménsko vníma ako jedného z hlavných regionálnych konkurentov.

Ruský kontingent v Karabachu vyzýva na prímerie, zahynulo už najmenej 25 ľudí

Ruské mierové jednotky rozmiestnené v azerbajdžanskom odštiepeneckom regióne Náhorný Karabach vyzvali v utorok na prímerie medzi arménskymi separatistami a azerbajdžanskými silami. Uviedla to agentúra AFP.

Azerbajdžan v utorok v Náhornom Karabachu spustil pozemnú „protiteroristickú“ operáciu, ktorej deklarovaným cieľom je „obnovenie ústavného poriadku“. Podľa najnovšej bilancie arménskych separatistov zahynulo v dôsledku tejto operácie už najmenej 25 ľudí vrátane dvoch civilistov.

„Velenie ruského mierového kontingentu vyzýva strany konfliktu na okamžité zastavenie paľby a prijatie opatrení na deeskaláciu situácie, ako aj na pokračovanie rokovacieho procesu,“ uviedlo ministerstvo obrany v Moskve.

Ruské mierové jednotky podľa ministerstva zorganizovali evakuáciu civilného obyvateľstva v Náhornom Karabachu z najnebezpečnejších oblastí a deviatim zraneným civilistom poskytli zdravotnú pomoc. Konkrétne išlo o evakuáciu 469 ľudí vrátane 185 detí.

Desiatky protestujúcich sa v utorok zhromaždili neďaleko sídla ruského veľvyslanectva v arménskom hlavnom meste Jerevan. Kritizovali reakciu Moskvy na útoky, ktoré spustil Azerbajdžan v Náhornom Karabachu. „To všetko je dôsledok politiky Ruska. Ak nechcú brániť (Karabach), tak musia vedieť, že tu pre nich nie je miesto,“ uviedol jeden z protestujúcich pre AFP.

Pred sídlom vlády v Jerevane došlo k potýčkam demonštrantov s políciou

Demonštranti v arménskom hlavnom meste Jerevan vyzývajúci premiéra Nikolu Pašinjana na odstúpenie sa v utorok dostali do potýčok s políciou. Strety zachytila miestna televízia.

Na záberoch arménskej televízie vidieť, ako sa niektorí z protestujúcich snažili preraziť policajný kordón a dostať sa do budovy, kde sídli vláda. Do okien, ako aj na samotných policajtov hádzali fľaše. Podarilo sa im rozbiť sklo na vstupných dverách do budovy, čo zachytila arménska pobočka stanice Rádio Sloboda (RFE/RL). Polícia voči demonštrantom zase zasahovala aj omračujúcimi granátmi.

Demonštranti, ktorí žiadajú premiérovo odstúpenie, vyšli do ulíc po tom, ako Azerbajdžan v utorok spustil vojenskú operáciu v spornom Náhornom Karabachu. Podľa spravodajcu AFP sa na jerevanskom Námestí republiky pred úradom premiéra zhromaždili stovky ľudí, aby odsúdili spôsob, akým Pašinjan rieši krízu v Karabachu. Skandovali pritom heslá, ako „Nikol zradca“ či „Nikol, odstúp“.

Pašinjan čelí v Arménsku protestom voči svojej vláde odvtedy, ako Jerevan v roku 2020 prišiel v šesťtýždňovej vojne s Azerbajdžanom o rozsiahle územia v Náhornom Karabachu a jeho okolí.

„Nie je možné mať lídra, ktorý stráca naše územia,“ povedal AFP jeden z demonštrantov, ktorý je zároveň vojnovým veteránom. Dodal, že Arméni chcú teraz ukázať, že neopustia svojich ľudí v Karabachu.

Arménski separatisti v Karabachu obvinili medzinárodné spoločenstvo z nečinnosti

Arménski separatisti v azerbajdžanskom odštiepeneckom regióne Náhorný Karabach obvinili v utorok medzinárodné spoločenstvo z nečinnosti a neschopnosti zabrániť ďalšej eskalácii po tom, čo Azerbajdžan spustil v oblasti vojenskú operáciu a vyzval Arménskom podporované jednotky na kapituláciu.

„Ignorovaním varovaní v súvislosti so zločineckými úmyslami Azerbajdžanu a odmietaním adekvátne konať zlyhali všetky medzinárodné faktory v tom, aby zabránili ďalšiemu azerbajdžanskému aktu agresie proti Arcachu,“ uvádza sa vo vyhlásení separatistov, ktorí použili arménsky názov pre Náhorný Karabach.

Irán chce sprostredkovať riešenie konfliktu v Náhornom Karabachu

Irán v utorok navrhol, že sprostredkuje riešenie vojenského konfliktu medzi Azerbajdžanom a Arménskom v odštiepeneckom regióne Náhorný Karabach. Teherán zároveň vyzval na dodržiavanie dohody o prímerí medzi oboma krajinami.

Iránsky minister obrany Mohammad Rezá Aštíaní pred časom varoval pred možnou vojnou v Náhornom Karabachu, pripomína DPA. Irán s oboma krajinami zdieľa svoju severnú hranicu.

Vzťahy medzi Azerbajdžanom a Iránom sú podľa agentúry tradične komplikované. Teherán opakovane obviňoval Baku zo spolupráce so západom a úhlavným nepriateľom Iránu – Izraelom. Aj napriek tomu však Azerbajdžan a Irán nedávno podpísali dohodu o obrannej a vojenskej spolupráci. Irán, podobne ako Rusko, zachováva s prevažne kresťanským Arménskom dobré vzťahy, píše DPA.

Francúzsko a USA vyzvali Azerbajdžan na okamžité ukončenie vojenskej operácie

Francúzsky prezident Emmanuel Macron v utorok vyzval Azerbajdžan, aby okamžite ukončil vojenskú operáciu v separatistickom regióne Náhorný Karabach.

Macron v telefonáte s arménskym premiérom Nikolom Pašinjanom apeloval na „okamžité obnovenie rozhovorov“ medzi Arménskom a Azerbajdžanom s cieľom nájsť „spravodlivý a trvalý mier“. Vyzval tiež na „okamžité zastavenie ofenzívy“, ktorú spustilo Baku.

Obdobnú výzvu na „okamžité ukončenie“ vojenskej operácie adresoval Baku aj americký minister zahraničných vecí Antony Blinken. „Spojené štáty sú hlboko znepokojené vojenskými krokmi Azerbajdžanu v Náhornom Karabachu a Azerbajdžan vyzývajú, aby tieto operácie okamžite ukončil,“ uviedol Blinken.

Francúzsko ešte pred Macronovym vyhlásením vyzvalo Bezpečnostnú radu OSN, aby v súvislosti so situáciou v Karabachu zvolala mimoriadne zasadnutie. Šéfka francúzskej diplomacie Catherine Colonnová zároveň vyhlásila, že vojenská operácia Azerbajdžanu je „nezákonná, neospravedlniteľná a neprijateľná. Zdôraznila, že Baku nesie zodpovednosť za osudy Arménov v tomto regióne.

Azerbajdžan tieto vyjadrenia odsúdil ako islamofóbne. „Islamofóbna a proti-azerbajdžanská politika Francúzska, ako aj jeho neprijateľné zasahovanie do vnútorných záležitostí Azerbajdžanu jasne ukazuje, že čím ďalej bude Francúzsko od tohto regiónu (Karabachu), tým lepšie,“ uviedlo azerbajdžanské ministerstvo zahraničných vecí.

Z arménskych oblastí v Karabachu evakuovali už vyše 7-tisíc ľudí

Arméni v Náhornom Karabachu oznámili, že od spustenia azerbajdžanskej vojenskej operácie v tomto regióne bolo evakuovaných už vyše 7-tisíc ľudí.

„Viac ako 7-tisíc ľudí už bolo evakuovaných zo 16 civilných obcí v (arménskych) regiónoch Askeran, Martakert, Martuni a Šuši v Arcachu/Náhornom Karabachu,“ uviedol na sociálnych sieťach karabašský ombudsman Gegham Stepanjan, pričom pre Karabach použil aj arménsky názov.

(tasr, fed)


RedakciaRedakcia
19.9.2023 o 15:42