Arméni v Náhornom Karabachu zložia zbrane

Dohodu dosiahli Arméni prostredníctvom vyjednávania s velením kontingentu ruských mierových síl v tomto separatistickom regióne. V dohode sú podľa médií aj podmienky, že z územia Náhorného Karabachu sa stiahnu arménske vojenské jednotky a ich výzbroj a že budú odzbrojené miestne ozbrojené sily.

Arménski separatisti zároveň oznámili, že prijali návrh Baku na rozhovory o začlenení regiónu do Azerbajdžanu.

„Azerbajdžanská strana prišla s otázkou opätovného začlenenia regiónu. Diskutovať o tom sa bude na stretnutí medzi zástupcami miestnych arménskych obyvateľov a centrálnych úradov Azerbajdžanskej republiky, ale (pri začlenení) musia byť zaručené práva a bezpečie Arménov v Náhornom Karabachu,“ oznámili separatistické úrady.

Stretnutie sa bude konať 21. septembra v azerbajdžanskom meste Jevlach.

Baku rýchlo postupovalo

Azerbajdžanský prezidentský úrad v stredu vydal stanovisko, že „protiteroristická operácia“, ktorú v utorok Baku spustilo, sa skončí, ak arménski separatisti „zložia zbrane“.

Azerbajdžanské ministerstvo obrany ďalej uviedlo, že jeho ozbrojené sily ovládli v utorok počas „lokálne sústredených teroristických opatrení“ vyše 60 vojenských pozícií v separatistickom regióne Náhorný Karabach. Podľa separatistov azerbajdžanská armáda na toto územie útočila delostrelectvom, lietadlami a dronmi.

Boje si zatiaľ vyžiadali najmenej 27 ľudských životov vrátane dvoch civilistov, informovali separatisti. Rusko vyhlásilo, že dvetisíc príslušníkov jeho mierovej misie v Náhornom Karabachu evakuovalo civilistov a poskytovalo zdravotnú pomoc. Azerbajdžanský prezident Ilham Alijev uviedol, že boli zničené iba „legitímne vojenské ciele“ a civilné obyvateľstvo a infraštruktúra nie sú cieľmi operácie.

Veľká mierová pomoc sa nedala čakať od Ruska

Jednou z príčin rýchlej kapitulácie Arménska môže byť fakt, že necítilo podporu Ruska. Nejde len o to, že mu ruky zamestnáva vlastná vojna s Ukrajinou. Rusko je sklamané zo zbližovania sa Arménska a USA.

Arménsky premiér Nikol Pašinjan čoraz viac zdôrazňoval neschopnosť Moskvy pomôcť zrušiť takzvanú blokádu v Karabachu a tvrdil, že Arménsko sa musí obrátiť na Západ, aby mu pomohol zaistiť bezpečnosť. Sklamanie z Ruska rastie aj medzi obyvateľmi, ktorí v januári tohto roku protestovali pred ruskou vojenskou základňou v arménskom meste Gjumri, kde je umiestnených až tritisíc ruských vojakov, blízko hraníc s Tureckom aj Gruzínskom.

Ešte minulý týždeň Jerevan uskutočnil spoločné vojenské cvičenie so Spojenými štátmi s cieľom „zvýšiť úroveň interoperability jednotky, ktorá sa zúčastňuje na medzinárodných mierových misiách“.

Moskva reagovala so zdesením. Ruské ministerstvo zahraničných vecí si v piatok (15. septembra) predvolalo arménskeho veľvyslanca, aby podalo oficiálny protest v súvislosti s cvičeniami a ďalšími krokmi Arménska, ktoré označilo za „nepriateľské“.

Arménsko zároveň rokovalo s Ruskom o svojom zámere vstúpiť do jurisdikcie Medzinárodného trestného súdu, čo je pre Moskvu citlivá otázka vzhľadom na to, že súd obvinil ruského prezidenta Vladimira Putina z nezákonnej deportácie ukrajinských detí.

„Takýmito krokmi Jerevan vytvára priaznivé podmienky pre Washington a Brusel, aby pokračovali vo svojej nepriateľskej politike voči Rusku,“ uviedla v utorok hovorkyňa ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová

Zbližovanie Arménov s NATO má teda konzekvencie.

Obrazne to na Telegrame ilustroval šéf ruskej Bezpečnostnej rady Dmitrij Medvedev: „Raz mi jeden kolega z bratskej krajiny povedal: ,Som pre vás cudzinec, neprijmete ma.‘ Odpovedal som, ako som mal: ,Nebudeme súdiť podľa vášho životopisu, ale podľa vašich skutkov.‘ Potom prehral vojnu, ale nejako sa mu podarilo udržať si pozíciu. Potom sa rozhodol obviniť Rusko za svoju neúspešnú porážku. Potom sa vzdal časti územia svojej krajiny. Potom začal koketovať s NATO a jeho manželka demonštratívne chodila k našim nepriateľom s koláčikmi. Hádajte, aký osud ho čaká…“

Amerika vyvažuje vplyv Ruska a Číny, ale intervenovať nechce

Vojna na Ukrajine podnietila Spojené štáty a ďalšie svetové mocnosti k tomu, aby sa pokúšali získať väčší vplyv v oblasti Strednej Ázie.

Žiadny zo stredoázijských štátov (ani štátov Kaukazu) nepodporil Rusko v jeho vojnovom úsilí proti Ukrajine. Niektorí regionálni lídri vyzvali na dôležitosť zachovania územnej celistvosti, ale na druhej strane zvyšovali svoje hospodárske väzby s Ruskom, keď sa dostali do izolácie v dôsledku západných sankcií.

To sú z pohľadu USA nádejné geopolitické zmeny, ktoré neostali bez povšimnutia.

Americký prezident Joe Biden sa 19. a 20. septembra zúčastnil na samite hláv štátov s každým z piatich prezidentov stredoázijských krajín Kazachstanu, Uzbekistanu, Turkménska, Kirgizska a Tadžikistanu, ktorý sa uskutočnil popri Valnom zhromaždení OSN v New Yorku. Hoci formát tohto stretnutia, C5+1, existuje od roku 2015, po prvýkrát sa uskutočnil za účasti prezidenta USA.

„Toto je historická chvíľa,“ povedal Biden lídrom skupiny C5. „Teším sa, že sa s vami skoro (opäť) stretnem, možno aj v jednej z vašich krajín,“ uviedol šéf Bieleho domu.

Spojené štáty a pätica stredoázijských republík sa podľa neho zhodli na podpore princípov „suverenity, nezávislosti a územnej celistvosti“. „Tieto princípy sú v súčasnosti podľa môjho názoru dôležitejšie než kedykoľvek predtým,“ vyhlásil Biden.

Hoci Spojené štáty v utorok vyzvali Azerbajdžan na „okamžité ukončenie“ vojenskej operácie, nemali dôvod v prebiehajúcej vojne intervenovať v prospech Jerevanu. Nechcú si totiž zničiť dobré vzťahy s Tureckom a Azerbajdžanom a vohnať ich tak do náruče Ruskej federácie.

Napätie trvalo tri roky

V období rozpadu Sovietskeho zväzu viedli Azerbajdžan a Arménsko v rokoch 1988 až 1994 vojnu o toto územie, ktorá sa skončila arménskym víťazstvom a vytvorením separatistickej republiky Náhorný Karabach, ktorú okrem Jerevanu takmer nikto neuznáva.

Azerbajdžan sa pomstil v novembri 2020, keď mu krátky konflikt umožnil získať späť časť územia, ktoré predtým stratil v Náhornom Karabachu a jeho okolí.

Odvtedy sa obe krajiny nedokázali dohodnúť na vykonávaní dohody sprostredkovanej Ruskom, ktorá nasledovala po konflikte, vysvetľuje Foreign policy.

(tasr, est)