Poľsko zastavilo dodávky zbraní Ukrajine. Vzťahy medzi krajinami sú najhoršie od začiatku vojny

Poľsko zastavilo dodávky svojich zbraní Ukrajine, oznámil v stredu premiér Mateusz Morawiecki. K tomuto kroku došlo v súvislosti so spormi medzi Varšavou a Kyjevom o dovoz ukrajinského obilia do Poľska. Informuje o tom TASR, ktorá čerpala zo správy poľskej agentúry PAP.

Morawiecki pre súkromnú televíziu Polsat News uviedol, že Poľsko pomáha poraziť „ruských barbarov“, ale nemôže súhlasiť s destabilizáciou svojho trhu importom ukrajinského obilia.

„Samozrejme, že zachováme tranzit ukrajinského tovaru,“ povedal Morawiecki. „Poľsko to nič nestojí. Naopak, dá sa povedať, že na tom zarábame,“ pokračoval.

Podľa vlastných slov však nesúhlasí s tým, aby ukrajinskí oligarchovia „tlačili svoje obilie na poľský trh“, a to bez akýchkoľvek ohľadov na poľských poľnohospodárov.

Namiesto posielania zbraní Ukrajine sa chce teraz Poľsko „brániť najmodernejšími zbraňami“ samo. „Ak sa chcete brániť, musíte sa mať čím brániť,“ povedal predseda vlády s tým, že dodržiavajú túto zásadu a preto navýšili objednávky.

Zásadné vyhlásenie poľského predáka pritom nie je úplne prekvapujúce. Agentúra AP napríklad v priebehu stredy priamo v nadpise svojho textu uviedla, že kauza „ťahá vzťahy Ukrajiny so spojencom Poľskom na najnižšiu úroveň od začiatku ruskej invázie“.

Spory medzi Varšavou a Kyjevom sa vyostrili po tom, čo Poľsko spolu so Slovenskom a Maďarskom predĺžilo zákaz dovozu ukrajinských poľnohospodárskych produktov aj po 15. septembri. Následne Ukrajina podala proti týmto trom krajinám žalobu na pôde Svetovej obchodnej organizácie.

Spor eskaloval aj v stredu

Poľské ministerstvo zahraničia si iba niekoľko hodín pred prelomovým vyhlásením Morawieckeho predvolalo ukrajinského veľvyslanca a vyjadrilo dôrazný protest proti výrokom ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského na Valnom zhromaždení OSN v New Yorku. Zelenskyj „európskym priateľom“ kvôli predĺženiu zákazu dovozu obilia vyčítal predstieranie solidarity a nepriame napomáhanie Moskve.

„Je alarmujúce vidieť, ako… niektorí naši priatelia v Európe hrajú solidaritu v politickom divadle – robia thriller s obilím… ale v skutočnosti pomáhajú pripraviť scénu moskovskému hercovi,“ uviedol Zelenskyj s tým, že zákaz dovozu a roztržky pomáhajú Rusku.

Morawiecki predtým pohrozil Ukrajine, že by Poľsko mohlo rozšíriť zákaz dovozu ukrajinského obilia aj na ďalšiu ukrajinskú poľnohospodársku produkciu, a Kyjev vyzval, aby prestal stupňovať napätie. „Pre Ukrajinu sme toho urobili veľa, a preto očakávame, že sa bude stavať k našim záujmom s pochopením,“ uviedol vtedy Morawiecki.

„Ukrajina sa správa ako topiaci sa človek, ktorý lipne na všetkom, čo môže… ale my máme právo brániť sa proti škode, ktorá by nám mohla byť spôsobená,“ povedal takisto poľský prezident Andrzej Duda v utorok novinárom v New Yorku, kde sa zúčastnil na Valnom zhromaždení OSN.

Ukrajinská nervozita pramení z nedostatku peňazí

Tadeusz Iwanski, ukrajinský analytik z poľského štátom financovaného think tanku, na ktorého sa odvoláva AP, uviedol, že od začiatku vojny Ukrajina „uplatňuje hyperasertívnu diplomaciu, čiastočne vďaka ktorej sa jej žiadosti a požiadavky plnia, čo sa ukázalo ako účinné“.

„Táto asertívna politika mohla Ukrajinu naučiť, že takouto diplomaciou sa dajú dosiahnuť veci,“ povedal Iwanski, vedúci oddelenia pre štúdium Bieloruska, Ukrajiny a Moldavska v Centre východných štúdií vo Varšave. Podľa jeho mienky Ukrajina pravdepodobne pociťuje silný tlak na vývoz obilia, aby pomohla posilniť svoje financie.

Ukrajinskú exportnú pozíciu výrazne poškodilo to, že Rusko v júli odstúpilo od obilnej dohody, ktorá zabezpečovala bezpečný prechod ukrajinského obilia cez Čierne more. Kyjev bol následne donútený používať na vývoz obilia do rozvojových krajín drahšie trasy cez Európu.

Málokto pomáha tak, ako Varšava

Poľsko patrí v parametroch vojenskej pomoci Ukrajine medzi absolútnu svetovú špičku. Od začiatku ruskej agresie jej napríklad poslalo stovky tankov ale aj bojové vrtuľníky či stíhačky. Práve z iniciatívy lídra poľskej vládnej strany Právo a Spravodlivosť (Pis) Jaroslawa Kaczyńskeho vlani prišiel nápad na vyslanie vojenskej misie NATO do tohto štátu, čo by mohlo podľa odporcov dospieť až k jadrovému konfliktu.

Poľsko sa tiež zviditeľnilo humanitárnou pomocou napadnutej krajine či prijatím vôbec najväčšieho počtu utečencov z Ukrajiny. Jej hranice od vypuknutia konfliktu prekročilo zhruba desať miliónov ľudí.

Poľsko v polovici októbra čakajú kľúčové parlamentné voľby a vláda sa snaží udržať si hlasy vidieka, ktorý v skorších voľbách hlasoval prevažne za PiS. Teraz sú hlasy pre stranu podľa kritikov ohrozené v prospech strany Konfederácia, ktorej predstavitelia sa sťažujú, že krajina robí príliš veľa pre pomoc Ukrajine a tvrdia, že Ukrajina nie je dostatočne vďačná.

Hoci je Slovensko v podobnej pozícii ako Poľsko, naši kľúčoví predstavitelia o prípadnom stopnutí či pozastavení vojenskej pomoci Ukrajine zatiaľ nehovoria.

(tasr/tod)