Organizátor bratislavského pochodu za život Kováčik: Zákon umožňuje, aby dôvodom pre potrat bola aj zakúpená letná dovolenka

Na Slovensku sa už dlhšie nekonal žiaden pro-life pochod, aj keď v minulosti boli veľmi populárne. Prečo sa podľa vás v posledných rokoch téma ochrany života vytratila z verejného priestoru?

Ide o život, nie o fazuľky, je veľmi dôležité, aby sme bojovali za najmenších z nás, ktorí sa sami brániť nemôžu – konkrétnou akciou a vždy, keď je na to príležitosť. Povedať svoj názor doma či v kostole je málo, treba sa aj reálne verejne postaviť za najmenších z nás, napríklad už túto nedeľu v Bratislave. Každý deň sú totiž usmrcované nenarodené deti a ich matky sú ohrozené potratom na zdraví i psychike. Je dôležité tému opakovane otvárať, ideálne aspoň raz za rok robiť pochod. Tento postup vidno aj pri iných agendách, napríklad LGBT je z pohľadu „formátovania“ najmä mladej generácie úspešný.

Prvý Národný pochod za život bol v roku 2013, ďalšie v rokoch 2015 a 2019. V rokoch 2014 a 2015 boli pochody Bratislava za život. Aj medzi pochodmi robíme rôzne aktivity smerom k politikom, je však pravda, že sú to už dlhé štyri roky, odkedy bol pochod. Treba priznať, že potrebujeme mladú krv do radov aktivistov, možno aj to je dôvod. Tá však akosi neprichádza.

Prečo sa mladí neangažujú?

Veľmi uvažujem nad mladými, prečo neprídu a neangažujú sa za život. Veľmi potrebujeme generačnú obmenu, preto mladých opäť pozývam. Zdá sa mi, že túto generáciu príliš pohltil online svet, čo bude mať na nich zásadné dopady – okrem iného sú ľahšie manipulovateľní a cez „sociálne“ siete k nim prúdia presne opačné hodnoty ako tie za život, rodinu, manželstvo, deti. Na druhej strane sa mladí nechcú touto témou zaoberať, lebo je nepríjemná, nepohodlná. Nepoznám spoločensky nepríjemnejšiu, doslova krvavú tému, ktorá sa štatisticky dotýka „každej“ rodiny na Slovensku (od legalizácie potratov ich bolo vykonaných takmer 1,5 milióna). Frustrujúce pre ľudí je iste aj to, že sa napriek „najkonzervatívnejšiemu parlamentu“ nepodarili zákonné zmeny, ani len tie prosociálne, pričom reakcie politikov a médií hlavného prúdu boli veľmi neprimerané. Mnohí ľudia sa mediálnou a politickou propagandou nechali zatlačiť do kúta. Dúfam, že z neho teraz vyjdú a prídu na pochod.

Ako vnímate politickú situáciu v tejto téme? Spomenuli ste, že sme mali najkonzervatívnejší parlament.

Bolo tu niekoľko pokusov poslancov o soft zlepšenia, napríklad sociálnu pomoc, zavedenie štatistík o dôvodoch potratov či zakázanie reklamy na potratové kliniky, ktorú možno vidieť vo vyhľadávačoch. Boli tu aj pokusy o zrušenie komunistami zavedenej zákonnej výnimky, vďaka ktorej nenarodené deti nemajú zabezpečenú ochranu života a sú zabíjané na žiadosť do dvanásteho týždňa tehotenstva. Šlo teda o predloženie „poľského modelu“, ktorý u susedov zachránil desaťtisíce detí – Poľsko malo v roku 1989, za liberálneho potratového zákona, 82-tisíc potratov ročne, po zrušení možnosti usmrcovať deti bez udania dôvodu bolo v roku 1994 vykonaných Flen“ 782 potratov. Pritom počet vykonaných umelých potratov v susedných krajinách zásadne nevzrástol.

Náš aktuálny zákon umožňuje bez udania dôvodu, bez skúmania, či matka vyskúšala lepšie možnosti riešenia jej situácie, dať usmrtiť jej dieťa do dvanásteho týždňa tehotenstva. Mám skúsenosť s pomáhaním tehotným mamám v núdzi. Dôvodmi pre potrat bývajú aj také absurdnosti, ako zakúpená letná dovolenka či snaha neobrať otca dieťaťa o jeho hoby tým, že by sa musel starať o rodinu, pričom on sa na otcovstvo teší. Dôvody mávajú ľudia naozaj rôzne, situácie bývajú samozrejme aj zložité, no keďže zákon dovoľuje vykonať potrat, berú to ako jednu z dostupných možností riešenia situácie. Zvlášť si uvedomme, že nie všetci ľudia sú vysokoškolsky vzdelaní a do hĺbky si naštudujú a zvažujú, čo vlastne idú vykonať.

Čo sa musí zmeniť, aby téma ochrany nenarodených začala v spoločnosti opäť viac rezonovať?

Treba prísť túto nedeľu na pochod Bratislava za život (úsmev). Je týždeň pred voľbami, politici lepšie načúvajú občanom, opäť chceme pripomenúť túto nespravodlivosť voči najmenším z nás. Nemáme, samozrejme, ambíciu konkurovať Národným pochodom za život, ktoré mali zásadnú výhodu v tom, že ich organizovala Konferencia biskupov Slovenska. Tešíme sa, že máme záštitu Bratislavskej arcidiecézy, aj podpore ďalších otcov biskupov a kňazov, ktorí distribuovali oznam o pochode do farností a ďakujeme im za pozvanie ľudí.

Nevýhodou sa zdá predpoveď počasia, no záchrana nenarodených detí iste stojí za nepohodlie, že si so sebou zoberieme dáždnik. Vo Washingtone sa päťdesiat rokov každý rok koná pochod v mrazivom počasí, a vidíme, že úspech sa dostavil – zákon prikazujúci štátom povoliť potraty bol zrušený.

Predpokladám však, že prísť na jeden pochod nestačí.

Samozrejme, že tiež potrebujeme odvážnych autentických politikov, novinárov, učiteľov, aktérov kultúry, kňazov, biskupov i laikov, ktorí sa nenechajú manipulovať a odrádzať od konkrétnej realizácie prikázania lásky k blížnemu – aj bojom za život tých, ktorí za seba nevedia hlások vydať. Potrebujeme odborníkov, ktorí sa nebudú báť o svoju kariéru, potrebujeme normálne mainstreamové médiá, ktoré pri tejto téme nebudú šalieť, ale prinášať zdravú polemiku. Potrebujeme finančných donorov, aby sme mohli pracovať profesionálne, aj mladú generáciu, ktorá bude bojovať za život. A napokon potrebujeme presadiť zákony. V tejto téme sa zjavne s niektorými nikdy nezhodneme. Podobne ako je utópia predstaviť si, že by sa Fico dohodol s Dzurindom na podobe druhého piliera či ekonomických reforiem, tak je utópia, že by pani Bittó-Cigániková či liberálne denníky dokázali súhlasiť s nejakým zlepšením v tejto veci. Demokracia je odpoveďou na tieto situácie – kto má viac hlasov, ten presadí svoju agendu.

Cieľom pro-life hnutia je úplný zákaz potratov, teda niečo, čo funguje napríklad v Poľsku. Myslíte si, že tieto návrhy majú šancu prejsť, ak v uplynulom volebnom období neprešiel ani v zásade kozmetický návrh v tejto oblasti, ktorý mal hlavne pomôcť matkám v núdzi?

Cieľom pro-life hnutia je, aby potrat bol nemysliteľný, teda aby nikomu ani na um neprišlo riešiť situáciu potratom. Vždy sú lepšie riešenia ako umelý potrat. Ako aktivisti sme chceli, samozrejme, viac ako len kozmetické zmeny, o to viac sa všetci poučme z toho, čo sa spustilo a pochopme, že pre protistranu sú potraty posvätná krava, ktorej sa nemožno dotknúť a budú proti zlepšeniam bojovať všetkými prostriedkami. Po druhé, Bohu nič nie je nemožné. A po tretie, Pán Boh používa aj nehodných na realizáciu dobra. Nie som naivný, viem počítať do 76. Ale podstatné je, či medzi poslancami je alebo nie je odhodlaný, na tému ochrany života jasne zameraný zákonodarca, ktorý bude robiť mravčiu prácu medzi kolegami a pri troche „šťastia“ môže uspieť.

Čo okrem zákazu potratov by malo byť cieľom pro-life hnutia? 

Prolife hnutie pôsobí vo verejnosti už desiatky rokov. Veľkou vecou, ktorú dosiahlo, je aj to, že dnes každý normálne zmýšľajúci človek považuje potrat za zlú vec. Všetci cítia, že je to negatívny spoločenský jav, ktorý chceme eliminovať. Len sa nevieme zhodnúť na spôsobe, ako to dosiahnuť.

Ďalší krok je urobiť z potratu nemysliteľnú vec, ktorá nikomu ani na um nepríde. Na to je potrebná zmena sŕdc a zmýšľania. K tomu smerujú dva piliere, ktoré nejdú proti sebe, ale dopĺňajú sa – pomoc tehotným mamám v rôznych situáciách a zmena zastaraného zákona tak, aby bola odstránená výnimka umožňujúca zabíjanie jednej skupiny ľudí, a to ešte aj bez udania dôvodu. Neviem ako môže dnes niekto obhajovať starý komunistami nanútený potratový zákon, pričom sú tu lepšie riešenia.

Ďalšia vec je motivovanie lekárov, aby si plnili zákonnú povinnosť informovať matky žiadajúce o potrat o tých lepších riešeniach a o rizikách potratov. Ak na to nemajú kapacitu, nech im dajú letáky pomáhajúcich organizácií a cirkví. Lekár je často ten, kto môže dieťa zachrániť.

Vy osobne ste známy aj tým, že pomáhate matkám či rodinám, ktoré sa ocitli v ťažkej životnej situácii, a preto zvažujú potrat. Môžete ozrejmiť, akým spôsobom pomáhate týmto rodinám?

Rozhodne sa nevnímam ako nejaký pilier sociálnej pomoci, to nie je v mojich silách. Robím len čo vládzem, keď sa objaví potreba. Predsa nemôžeme byť gaučovými katolíkmi, keď ide o život. To nie je napĺňanie „Miluj blížneho svojho ako seba samého“.

Vytvoril som webovú stránku www.cenapotratu.sk zameranú na matky hľadajúce vo vyhľadávači

Vytvoril som webovú stránku www.cenapotratu.sk zameranú na matky hľadajúce vo vyhľadávači „cenu potratu“, denne má návštevnosť asi 30 ľudí, čo by mohlo byť viac, keby som mal peniaze na reklamu. Sú tam informácie o „cenách“, ktoré matky platia za podstúpenie potratu – sú tam vymenované riziká pre ich zdravie i psychiku, sú tam uvedené pomáhajúce organizácie, je tam animované video ukazujúce priebeh potratu. Cez tento web sa občas ozve nejaká matka zvažujúca potrat. Niektoré sa mi podarilo odhovoriť od tohto činu, dnes majú detičky. Je to neuveriteľná radosť.

Keď sa dozviem o nejakej potrebe pomôcť, skúšam nájsť pomoc na sociálnej sieti. Zháňali sme už aj drevo na zimu, aj peniaze na opravu komína, zatekajúcej strechy, žumpu ľudia zafinancovali, detské veci zháňali, pomáhal som nájsť núdzové ubytovanie osemnásť ročnej dievčine v noci utekajúcej cez okno pred potratom, ktorý objednali rodičia… Často stačí mať kontakt na niekoho, kto pomôže. Nájdu sa dobrí ľudia, ktorí sa podelia aj o peniaze a patrí im za to veľká vďaka. Klobúk dolu pred každým, kto pomáha. Potrebujeme však systémové riešenia – zriadenie Centra pre predchádzanie umelým potratom, vytvorenie a financovanie siete pomáhajúcich organizácií a núdzového bývania atď.

Kto okrem vás z pro-life prostredia pomáha matkám v núdzi?

O mnohých iste ani nevieme, sú to charity, organizácie i jednotlivci, ktorí sa pozerajú okolo seba a pomôžu rozhovorom, uistením, ale aj materiálne, finančne a duchovne. Treba, samozrejme, spomenúť aj inštitucionalizované projekty ako Zachráňme životy, ktorý zbiera peniaze od ľudí a financuje nimi pomoc matkám a deťom v núdzi. Nedáva im peniaze priamo „na ruku“, ale zafinancuje pomoc cez partnerskú organizáciu. Taktiež poradenská iniciatíva Nesúdime. Pomáhame inšpirovaná kolegami z Hnutí pro život z Českej republiky, ktorá má tiež už za sebou zachránené detičky. Poradňa Alexis je dlhodobo etablovanou poradňou, ktorá tiež zachraňuje životy detí a ich mamičky pred utrpením z potratu. Je tu tiež Áno pre život, ktoré pomáha ženám a matkám s deťmi v núdzi či Spišská katolícka charita, ktorá poskytuje pomoc a poradenstvo. A to nespomínam rôzne domy núdzového bývania a ďalších.

Dôležití sú samozrejme modlitebníci z 9 mesiacov za život či 40 dní za život, ktorí chodia k nemocniciam, v ktorých sa vykonávajú potraty či umelé oplodnenia. Niekto by to možno banalizoval, no na sviatok Božského Srdca Ježišovho tento rok vymodlili zázrak pred ružinovskou nemocnicou. Dozvedeli sa o situácii, keď rodičia viedli dcéru k nemocnici, tá sa na mieste, kde prebiehavajú ich modlitby, otočila, vykríkla na rodičov, že sa o to dieťa postará a odišla preč. Chvála Bohu! Otec Dušan Škurla spomínal, že sa pri nich počas modlitby pred potratovou nemocnicou zastavila staršia žena a povedala: „Keby ste tu stáli pred 30 rokmi, mala by som 30-ročného syna“. Sú to silné slová, mrazí z nich. Ženy sú často tlačené do potratu – otcom dieťaťa, rodinou, sociálnou či ekonomickou situáciou. Aká je to „sloboda voľby“? Skutočná sloboda rozhodovania je vtedy, keď si môžeme bez nátlaku vyberať.

Prečo ste sa rozhodli zorganizovať pochod Bratislava za život?

Ide o život. Doslova. Každý deň je zabitých 15 nenarodených detí, celosvetovo je potrat najčastejšou príčinou smrti (40 miliónov v porovnaní s napr. 8 miliónmi úmrtí na rakovinu v roku 2022). Táto nespravodlivosť je hlboko zakorenená v našej spoločnosti a mnohí sa ju snažia prehliadať a sústrediť sa na niečo „dôležitejšie“. Čo je ale dôležitejšie ako upieranie najzákladnejšieho ľudského práva, práva na život, pre jednu skupinu ľudí, pričom sú tu lepšie riešenia? Skúsme si namiesto nenarodených detí do tých vyviňujúcich sa viet ako napríklad „Sú tu dôležitejšie veci ako usmrcovanie nenarodených“ dosadiť inú skupinu ľudí – podľa rasy, vierovyznania, veľkosti… Ani by nám na um neprišlo také niečo vysloviť.

Chceme na nespravodlivosť voči nenarodeným ako Asociácia za život a rodinu, Inštitút Ladislava Hanusa a Inštitút pre ľudské práva a rodinnú politiku s našimi partnermi a mediálnymi partnermi poukázať týmto pochodom, chceme hovoriť o tých lepších riešeniach, chceme potrebu ochrany života pre každého, skutočne pre každého, opäť priniesť do verejného priestoru.

Od posledného Národného pochodu za život sa situácia nenarodených nezlepšila, skôr naopak. Počet potratov medziročne dokonca stúpol až o 5,5%. Zhoršila sa aj polarizácia tejto témy, za čo sú zodpovední progresívno-liberálni politici a mainstreamové médiá, ktorí sa snažia aj tie najmenšie kompromisné snahy o zlepšenie situácie nenarodených interpretovať ako „ultrakonzervatívne“ a preto netolerovateľné.

Viem pochopiť, že táto téma unavuje, tisíckrát opakovaná lož sa stáva „pravdou“. Mnohí aj z radov kresťanov sa nechali pomýliť a hovoria, že sú dôležitejšie iné veci ako toto „rozdeľovanie spoločnosti“ potratmi. Bolo by nesprávne, ak by sme kvôli slabosti či nepríjemnosti, ktorá je s témou spojená, súhlasili s jej vytlačením z verejného a politického života. Ochrana života tých najbezbrannejších je predsa základom spravodlivosti a spoločenského poriadku. Oplatí sa za ňu bojovať. Volíme (si) život!

Aký konkrétny cieľ chcete, aby podujatie dosiahlo?

Chceme, aby prišlo čo najviac ľudí, tešíme sa na každého jedného. A chceme, aby sa o nenarodených deťoch a potrebe pomoci ich mamám hovorilo, aby to nebolo zametané pod koberec. Pochod sa koná týždeň pred voľbami a my chceme, aby táto téma nezapadla do úzadia, ale aby bola opäť živá, aby sa politici prihlásili k tomu, že budú za najmenších z nás bojovať, že im na nich záleží. Aby voliči mohli vidieť postoje politikov.

Okrem ekonomických a sociálnych tém sú pri voľbách zásadne dôležité aj hodnotové otázky, ktoré nedávno zdôraznili aj katolícki i evanjelickí biskupi. Zamýšľam sa a som presvedčený, že ak by nejaký politik ukázal cestu k veľkému blahobytu, no zároveň by potláčal právo na život nejakej skupiny ľudí, občanom s minimálnym morálnym kompasom by svedomie nedovolilo ho voliť.

Vystúpia na podujatí aj politici?

Tak, ako všetkých ľudí dobrej vôle – lekárov, učiteľov, robotníkov, predavačky, profesorov a ďalších, pozývame aj politikov, aby prišli na náš pochod. A aby sa prihlásili k ochrane života pre všetkých cez svoje sociálne siete a komunikačné kanály, aby voliči vedeli, kde kto hodnotovo stojí. Pri takejto príležitosti je správne pozvať na pódium všetkých politikov alebo nikoho. Tá prvá možnosť je nereálna, tak ich pozývame spolu s ostatnými medzi ľudí.

Na aký program sa môžu tešiť účastníci pochodu?

Pripravili sme, samozrejme, aj program pre deti, príde aj kúzelník. Na hlavnom pódiu odznejú príhovory zdravotníkov, právnikov, učiteľov, osobností z cirkevného, kultúrneho a občiansko-politického života, novinárov a aktivistov a potom sa sprievod vydá na veselý pochod mestom. Účastníkov pozývame priniesť si pro-life transparenty a hudobné nástroje do sprievodu, aby nás bolo počuť. Naopak, prosíme, aby podporovatelia politických strán pre dobro veci na naše podujatie neprinášali politické transparenty či vlajky.

Ak by vám niekto ešte chcel pomôcť, aké sú možnosti?

Ďakujeme všetkým, ktorí nás už podporili finančne, naďalej prebieha zbierka na pokrytie nemalých nákladov spojených s realizáciou pochodu – podujatie sa organizuje len vďaka jednotlivým darcom. Pochod tiež stojí na dobrovoľníkoch, ktorých týmto pozývame zapojiť sa a zažiť pocit služby niečomu, čo nás presahuje. Zvyknem hovoriť, že nielen ochrana zvieratiek či prírody sú dôležité, ale aj ochrana života človeka. Samozrejme prosíme o modlitby aj o zdieľanie podujatia na sociálnych sieťach a e-mailami na svojich známych. Nie je lepšia propagácia, ako pozvanie od priateľov a stretnutie sa na príjemnom podujatí. 

Všetky informácie o pochode možno nájsť na www.bratislavazazivot.sk