Ukrajina má len štyri týždne na prielom. Západu dochádza munícia, vraví britský vojenský analytik

Niečo je vo vzduchu. Ukrajinci bombardujú ruské základne. Zároveň sa zdá, že možné odovzdanie stíhačiek F-16 ukrajinskému letectvu vstúpilo do poslednej fázy. Sean Bell, britský vojenský analytik a vzdušný vicemaršal Kráľovského letectva vo výslužbe, však tvrdí, že ani dodávka týchto stíhačiek príliš neovplyvní vývoj situácie na rusko-ukrajinskom fronte.

Ukraine war - Ukrainian counteroffensive in the south of the country Žena pri nápise mesta Orechov (Orichiv). Zdroj: Profimedia

Aký je váš názor na ukrajinskú protiofenzívu? Niektoré analýzy tvrdia, že ide o zlyhanie, ukrajinská armáda toho toľko nedokázala, nezískala príliš veľa území. Druhý pohľad je, že ide o nepochopenie ukrajinskej stratégie, hlavné sú údery za frontovou líniou, ktoré majú Rusov oslabiť. Príkladom je pred pár dňami uskutočnený útok na námornú základňu v Sevastopole.

V septembri minulého roku začala Ukrajina protiofenzívu pri Charkove a oslobodila 12-tisíc kilometrov štvorcových za pár dní. Nastal pocit, ktorý prezident Zelenskyj podporoval, že stačí Ukrajine dať zbrane a zopakuje to. Samozrejme to ale trvalo niekoľko týždňov až mesiacov, kým zbrane dorazili, kým dorazila munícia, kým sa dokončil výcvik. Rusko bolo niekoľko mesiacov vopred varované, že Ukrajina chystá ofenzívu, zvlášť na východ od Záporožia. Rusko postavilo to, čomu sa teraz hovorí Surovikinova línia, pás zákopov, dračích zubov a mínových polí, cez ktoré je veľmi ťažké sa dostať. A Ukrajina nemá výhodu vzdušnej sily, ktorá by jej poskytla krytie zhora. Za týchto okolností bol taký rýchly postup ako pri Charkove vylúčený.

Teraz ale Ukrajina nejaký postup hlási.

Krutou realitou je, že sily prezidenta Zelenského sa stretávajú so snahou dosiahnuť pokrok. Teraz pomaly postupujú. Útoky proti Sevastopolu, Krymu, cez Dneper, na Moskvu, proti letiskám v Rusku, to je všetko veľmi zaujímavé, ale úprimne povedané, cieľom Ukrajiny je získať späť územie a všetko ostatné je rozptýlenie. Zostávajú zhruba štyri týždne, než nastanú jesenné dažde a pole sa zmení na blato. To nezastaví vojnu, ale potom bude oveľa ťažšie viesť manévrovacie boje. A ruku na srdce, Západu dochádza munícia. Rusko o ňu žiada Severnú Kóreu a Irán.

Prezident Zelenskyj dostal (potrebné) nástroje, avšak nebol schopný Rusov vyhnať, to, myslím, podlomilo sebavedomie Západu. Západ hovorí, že bude podporovať Ukrajinu, ako dlho to bude potrebné. Tvrdiť to je pre politika jednoduché. Ale nedávny prieskum ukázal, že viac ako 50 percent Američanov nechce neustále podporovať Ukrajinu. Prevažujú domáce problémy, či je to rast životných nákladov, alebo dlhu. Bude zaujímavé sledovať, čo nastane, ak sa Zelenskému nepodarí zásadný prielom počas nasledujúcich troch alebo štyroch týždňov. Nie som však príliš optimistický ohľadom dlhodobého zapojenia Západu, ktoré je potrebné na vytlačenie Ruska.

Aká je šanca, že dovtedy prielom nastane?

Je to podobné ako s Dam Bustermi [zvláštna letka RAF, ktorá zničila nemecké priehrady – pozn. red.] počas druhej svetovej vojny. Hrádzu stále bombardujete a zdá sa, že sa nič nedeje, a zrazu sa objaví prasklina a potom sa to veľmi rýchlo zrúti. Rovnaké je to s ruským frontom. Ukrajina vyhadzuje do vzduchu komunikačné línie, muníciu, zameriava jednotky. Je takmer nemožné vedieť, aký odolný je zvyšok. Je jasné, že Ukrajine sa podarilo postúpiť cez veľkú časť opevnenia. Má ale dostatok energie, morálky, aby až to praskne, postúpila až k južnému pobrežiu na Melitopol a chránila svoje krídla? Čím dlhšie to potrvá, tým je to menej pravdepodobné. A nikto z nás nevie, aké krehké sú ruské sily.


Dočítajte tento článok zadarmo vytvorením účtu alebo sa prihláste.

Kliknite na tlačidlo Poslať email a obdržíte odkaz na registráciu. Tým súhlasíte s obchodnými podmienkamiochranou súkromia.