Ukrajina má len štyri týždne na prielom. Západu dochádza munícia, vraví britský vojenský analytik

Aký je váš názor na ukrajinskú protiofenzívu? Niektoré analýzy tvrdia, že ide o zlyhanie, ukrajinská armáda toho toľko nedokázala, nezískala príliš veľa území. Druhý pohľad je, že ide o nepochopenie ukrajinskej stratégie, hlavné sú údery za frontovou líniou, ktoré majú Rusov oslabiť. Príkladom je pred pár dňami uskutočnený útok na námornú základňu v Sevastopole.

V septembri minulého roku začala Ukrajina protiofenzívu pri Charkove a oslobodila 12-tisíc kilometrov štvorcových za pár dní. Nastal pocit, ktorý prezident Zelenskyj podporoval, že stačí Ukrajine dať zbrane a zopakuje to. Samozrejme to ale trvalo niekoľko týždňov až mesiacov, kým zbrane dorazili, kým dorazila munícia, kým sa dokončil výcvik. Rusko bolo niekoľko mesiacov vopred varované, že Ukrajina chystá ofenzívu, zvlášť na východ od Záporožia. Rusko postavilo to, čomu sa teraz hovorí Surovikinova línia, pás zákopov, dračích zubov a mínových polí, cez ktoré je veľmi ťažké sa dostať. A Ukrajina nemá výhodu vzdušnej sily, ktorá by jej poskytla krytie zhora. Za týchto okolností bol taký rýchly postup ako pri Charkove vylúčený.

Teraz ale Ukrajina nejaký postup hlási.

Krutou realitou je, že sily prezidenta Zelenského sa stretávajú so snahou dosiahnuť pokrok. Teraz pomaly postupujú. Útoky proti Sevastopolu, Krymu, cez Dneper, na Moskvu, proti letiskám v Rusku, to je všetko veľmi zaujímavé, ale úprimne povedané, cieľom Ukrajiny je získať späť územie a všetko ostatné je rozptýlenie. Zostávajú zhruba štyri týždne, než nastanú jesenné dažde a pole sa zmení na blato. To nezastaví vojnu, ale potom bude oveľa ťažšie viesť manévrovacie boje. A ruku na srdce, Západu dochádza munícia. Rusko o ňu žiada Severnú Kóreu a Irán.

Prezident Zelenskyj dostal (potrebné) nástroje, avšak nebol schopný Rusov vyhnať, to, myslím, podlomilo sebavedomie Západu. Západ hovorí, že bude podporovať Ukrajinu, ako dlho to bude potrebné. Tvrdiť to je pre politika jednoduché. Ale nedávny prieskum ukázal, že viac ako 50 percent Američanov nechce neustále podporovať Ukrajinu. Prevažujú domáce problémy, či je to rast životných nákladov, alebo dlhu. Bude zaujímavé sledovať, čo nastane, ak sa Zelenskému nepodarí zásadný prielom počas nasledujúcich troch alebo štyroch týždňov. Nie som však príliš optimistický ohľadom dlhodobého zapojenia Západu, ktoré je potrebné na vytlačenie Ruska.

Aká je šanca, že dovtedy prielom nastane?

Je to podobné ako s Dam Bustermi [zvláštna letka RAF, ktorá zničila nemecké priehrady – pozn. red.] počas druhej svetovej vojny. Hrádzu stále bombardujete a zdá sa, že sa nič nedeje, a zrazu sa objaví prasklina a potom sa to veľmi rýchlo zrúti. Rovnaké je to s ruským frontom. Ukrajina vyhadzuje do vzduchu komunikačné línie, muníciu, zameriava jednotky. Je takmer nemožné vedieť, aký odolný je zvyšok. Je jasné, že Ukrajine sa podarilo postúpiť cez veľkú časť opevnenia. Má ale dostatok energie, morálky, aby až to praskne, postúpila až k južnému pobrežiu na Melitopol a chránila svoje krídla? Čím dlhšie to potrvá, tým je to menej pravdepodobné. A nikto z nás nevie, aké krehké sú ruské sily.

Sean Bell. Zdroj: RAF Associacion.

Vieme niečo o stratách?

Rusi hlásia čísla, ktoré nie sú dôveryhodné. Ukrajinci hlásia čísla o ruských stratách, ktoré tiež nie sú dôveryhodné. Američania hlásia čísla, ale uznávajú, že si nimi nie sú istí. O ruskom prístupe môžeme vyhlásiť, zvlášť napríklad pri Bachmute, kde nasadili do prednej línie odsúdencov, že im na stratách príliš nezáleží. Chcú hlavne vyhrať. Zatiaľ čo Ukrajina, pretože je to menšia krajina, musí postupovať opatrnejšie. Nemôže si dovoliť rovnaké straty.

Keby Ukrajina bojovala ako Rusko, prehrala by. Nemôže sa zapojiť do opotrebovacích bitiek. Aj teraz útočí a útočník spravidla stratí trikrát viac ľudí ako obranca. Zdá sa ale, že radšej než by plytvala vojakmi v útokoch, používa Ukrajina západnú technológiu na presné zásahy ruských pozícií. Príkladom je delostrelectvo. Zatiaľ čo Rusi vypália cez deň 20-tisíc striel všade možne, Ukrajinci používajú radary poskytnuté Západom, aby zamerali ruské delá a presne ich zasiahli. Ale späť k vašej otázke. Ruské straty sú určite viac ako 100 tisíc, možno až 200 tisíc. Ukrajina tiež utrpela obrovské straty.

A situácia vo vzduchu? Viem, že na začiatku vojny sa hovorilo o tom, že ani jedna strana nemá prevahu. Platí to stále?

Keď vedie vojnu Západ, ako napríklad v Iraku, najskôr sa uskutoční vzdušná vojna. Cieľom je zabezpečiť, že pozemné sily nebudú ohrozované zo vzduchu. Takže najskôr zničíte protiletecké systémy, raketové systémy a podobne. Ukrajina to nemohla urobiť, ale očakávali sme, že Rusko áno a že zničí ukrajinské letectvo. To sa nestalo a poskytnutie západných zbraní, hlavne striel zem-vzduch, urobilo Ukrajinu veľmi nebezpečným miestom pre ruské letectvo. Možno vyše desatina ruského letectva nad Ukrajinou bola zničená. Takže Rusko páli ďalekonosné rakety z Ruska. Zdá sa, že ani jedna strana nemá leteckú prevahu.

Mohla by to zmeniť dodávka stíhačiek F-16, o ktorej sa teraz hovorí a je zrejme na spadnutie?

Bohužiaľ, krátka odpoveď je nie. Po prvé, staré sovietske lietadlá, ktoré používa Ukrajina, sú veľmi odlišné od tých západných. Takže sa musia naučiť ovládať západné lietadlá. A samotné lietadlo je len časť celej bojovej leteckej kapacity. Potrebujete potlačiť nepriateľskú protileteckú obranu, potrebujete kontrolovať elektronický boj, potrebujete tankovanie vo vzduchu, potrebujete podporu radarov. Takže ide o oveľa viac vecí ako len o stíhačky.

A znova úprimne, Západ nedá Ukrajine moderné F-16. Tie začali službu v sedemdesiatych rokoch, technológia sa odvtedy posunula. Holanďania a Dáni, ktorí o poskytnutí F-16 hovoria, dajú Ukrajine lietadlá na konci životnosti. Nechceli by sa ich zbaviť, keby boli stále na vrchole, chcú za ne nakúpiť drahé F-35. Samotná F-16 je skvelé lietadlo, ale bez radaru, rakiet, bômb či elektronického boja je to lietadlo, ktoré dobre vyzerá na leteckej šou, ale nie je dobré pre boj. Hovoril som s vysoko postavenými ľuďmi v armáde a s politikmi. Ukrajine sa neposkytujú stroje F-16, aby jej pomohli s vojnou. Poskytujú sa jej F-16, pretože Ukrajina bude musieť vybudovať vlastnú bojovú leteckú kapacitu na odstrašenie Ruska. Vybudovať ju bude trvať roky. Takže ide o poistku do budúcnosti.

Ako dlho bude trvať výcvik ukrajinských pilotov na F-16?

Vzali niektorých skúsených ukrajinských pilotov, ktorí vedia dobre po anglicky, do USA a predpokladajú, že to bude trvať zhruba štyri mesiace. Veľa ukrajinských pilotov je však neskúsených. Ľudia zabúdajú, že to trvá zhruba tri alebo štyri roky výcviku, než môžete ísť so stíhačkou na frontové operácie. To však ešte neznamená, že ste plne kompetentný vojenský pilot. Najskôr budete operovať ako wingman, ako podpora niekoho, kto na vás bude dohliadať. Trvá to ďalšie tri roky operačných skúseností, kým môžete veliť ďalším lietadlám. Takže nestačí naučiť sa lietať, musíte sa naučiť operovať, to trvá roky, nie mesiace.

A čo drony? Zmenili povahu vojny. Na Ukrajine sú nasadené pomerne masovo, či už na bombardovanie, alebo na vykonávanie prieskumu.

Počas prvej svetovej vojny sa najskôr používali balóny na pozorovanie nepriateľských zákopov a navádzanie delostrelectva. Potom nepriateľ nasadil vlastné balóny. Takže sme pomocou lietadiel začali ničiť ich balóny a oni naše. Tak došlo k prvým vzdušným súbojom. To, čo sa deje na Ukrajine, je to isté, len pomocou dronov. Malý dron vzlietne, zbadá nepriateľa, pomocou lasera sa navedie na cieľ. Rusko sa snaží drony zastaviť, takže sa neustále adaptujú. Nerobia vlastne nič nové, len na to používajú technológiu 21. storočia.

Druhé použitie dronov je na zasahovanie cieľov, ako je Moskva a letisko. Všeobecne sú drony pomalé, zraniteľné a je ľahké ich zostreliť. Ich sila je v roji. Ak ich pošlete sto, a nie jeden alebo dva, niektoré sa „prebijú“. Kvantita tak získa istú kvalitu. V tom je Ukrajina veľmi efektívna. Pomocou dronov síce vojnu nevyhráte, môžu byť ale efektívne vo vytváraní rozptýlenia. Pre mňa je zaujímavé, že keď Putin pošle drony na Kyjev, miestni sa tvária, akože nič, len ich to utvrdí v boji proti Putinovi. Keď Ukrajina pošle drony na Moskvu, tak aj keď spôsobia menšie škody, efekt je úplne iný. Zrazu Rusi nie sú v bezpečí. Putin im tvrdil, že ich ochráni a teraz kvôli vojne im vybuchuje mesto. Takže rovnaká zbraň má iný efekt v každom z hlavných miest.

Sean Bell (62)

Vyštudoval letecké inžinierstvo na Imperial College v Londýne. Ešte počas štúdia v roku 1980 vstúpil do Kráľovského letectva. Slúžil v Nemecku, na Balkáne, na Blízkom východe a v Afganistane. S RAF odišiel v roku 2012 s hodnosťou vzdušného vicemaršála. V súčasnosti vlastní developerskú spoločnosť a poskytuje konzultačné služby v oblasti obrany.

Text, ktorý je krátený, pôvodne publikovali na webe Echo24. Vychádza so súhlasom redakcie.