Dni Hamrana a Lipšica sú zrátané

Ak má kolega Dag Daniš pravdu, keď charakterizoval vzťah Pellegriniho a Gučíka ako blízky a keď si zároveň spomenieme, že bývalý šéf vojenského spravodajstva Balciar si v roku 2018 k Pellegrinimu ako k novopečenému premiérovi tiež aktívne hľadal, a aj našiel cestu, tak potom zatýkacia a prepúšťacia akcia Vírus musela posilniť predsedu Hlasu v odhodlaní, že ak bude mať po voľbách tú možnosť, bude trvať na odchode Hamrana a Lipšica z funkcií. Z tohto, nie príliš prekvapivého, predpokladu, vyplýva ďalší, logický dôsledok – akú podobu bude mať budúca vládna koalícia.

Ak by ešte prichádzalo do úvahy aj spojenie Hlasu s Progresívnym Slovenskom, predseda Šimečka by musel súhlasiť s tým, že Hlasu pripadne funkcia ministra vnútra, čo je priama cesta k výmene policajného prezidenta.

A musel by dať hlasy aj na takú zmenu na úseku prokuratúry, ktorá by znamenala, ak nie zánik, tak určite odstavenie špeciálnej prokuratúry na vedľajšiu koľaj. Tento zámer napokon Pellegrini už aj otvorene formuloval v podobe akejsi zamýšľanej reformy v oblasti práva. To, že progresívci nemôžu súhlasiť ani s jedným, ani s druhým, približuje k nule možnosť vzniku ich koalície s Hlasom.

Je iróniou, že k takémuto smrteľne zúženému koaličnému potenciálu Progresívneho Slovenska výdatne prispel progresívny policajný prezident Hamran, ktorý v tušení svojho konca povýšil imidž neohrozeného šerifa nad všetko ostatné.

Nuž tak, padni komu padni.

Ak dáme nabok vôbec nie nemožnú remízovú povolebnú situáciu, kedy nezloží väčšinu v parlamente žiadna strana, tak potom zostáva veľmi pravdepodobným výsledkom volieb vláda Smeru, Hlasu a SNS. Takáto zostava nebude ani sekundu váhať nielen s odvolaním Hamrana a odstránením Lipšica. Nahnuté to budú mať aj ďalší štatutári dôležitých inštitúcií. Ako prvý mi prichádza na myseľ generálny riaditeľ RTVS. Ak v prípade policajného prezidenta bývalá matovičovská koalícia uľahčila jeho výmenu tým, že vrátila túto kompetenciu priamo ministrovi vnútra, tak generálny riaditeľ Machaj sa môže zase poďakovať liberálovi Sulíkovi, ktorý zariadil, že RTVS je po novom financovaná zo štátneho rozpočtu, čo sa stane pohodlným argumentom pre budúcu koalíciu v duchu – ak je RTVS štátom platená, tak snáď máme právo dosadiť štátne vedenie.

Skutočnosť je síce trochu komplikovanejšia, ale kto by s tým už strácal čas, keď sme si ho nedopriali ani vtedy, keď sa zásadná zmena financovania verejnoprávneho média udiala na hulváta, bez diskusie, zo dňa na deň. To sa akosi z princípmi liberálnej demokracie nesnúbi.

Ak veci teda dopadnú tak, ako ich popisujem, dožijeme sa aj ďalších zmien. Nebude to koniec demokracie na Slovensku, ako nás niektorí strašia. Avšak koncept liberálnej demokracie s jej progresívnou prímesou to bude mať nahnuté.

Tento konár však usilovne pilovali práve tí, ktorí budú najviac kričať a to aj tým, keď vrátili výber policajného prezidenta priamo do rúk ministra vnútra, keď verejnoprávnu RTVS urobili totálne závislú od štátneho rozpočtu, keď donucovali ľudí k očkovaniu, keď schvaľovali rušenie nepohodlných webov, keď prikrývali odpočúvanie opozície pytliactvom, alebo keď urobili vážne vládne rozhodnutia v zahraničnej politike v rozpore s ústavou.