Spoznajte Hrádok Púch – malý, tajomný a zaujímavý

SLANSKÉ VRCHY – Slanské vrchy ukrývajú viacero malých, no zaujímavých hradov. Patrí k nim aj hrádok Púch. O jeho histórii nevieme prakticky nič. Nie je opradený žiadnymi záhadami, lebo sám je záhadou. Z historických záznamov je doložená existencia dediny Púch. Tá koncom 13. storočia ležala zhruba 3 kilometre severnejšie od dnešnej Vyšnej Kamenice.

Puch-slovenskehrady.sk_
Foto: Boris Macko

Posledná správa o spomínanej obci Púch je z roku 1370. Uvádza sa v nej, že mala 12 usadlostí. Ale na rozhraní 14. a 15. storočia sa obyvatelia z neznámych príčin presťahovali o 3 kilometre nižšie do údolia Kamenického potoka a založili dnešnú Vyšnú Kamenicu. Nuž a práve to môže byť stopa. Je dosť možné, že v tomto období buď hrad zanikol kvôli bojom, alebo ho majitelia jednoducho opustili a spolu s poddanými sa usadili nižšie pod Slanskými vrchmi.

Foto: Boris Macko

Skladá sa z veže a paláca

Tak či onak, je to zaujímavé miesto. Podľa plošiny pred hradom možno usudzovať, že tam mohli byť akési predhradie a aj spomínaná obec Púch. Ktovie… V každom prípade doteraz vidno hradnú priekopu, ktorá je miestami impozantná. Ako už bolo spomenuté, hrad dali „načierno“ postaviť Abovci. V stredoveku platilo, že stavbu akéhokoľvek šľachtického hradu musel povoliť kráľ. V prípade hrádku Púch sa tak s najväčšou pravdepodobnosťou nestalo. Preto sa o ňom nezmieňujú žiadne písomné pramene. Hrádok bol jednoduchý, skladal sa z veže a paláca, ktoré obkolesoval oválny pás hradieb. Na mieste ešte stále vidno aj opracované kamene, ako i zvyšky veľkej veže. zo západnej, východnej a sčasti južnej strany sú sklony svahov naozaj prudké.

Za jeho vznikom stáli zrejme Abovci

Podľa údajov z knihy Encyklopédia slovenských hradov od Miroslava Plačeka a Martina Bónu mal hrádok rozmery 25 × 14 × 18 metrov. Spomínaná veža mala vnútorný priemer zhruba 5 metrov, čo bolo dosť na to, aby sa v nej dalo aj bývať. Vedľa mohol byť murovaný vstupný objekt. Na mieste vstupu do hradu na severovýchode je doteraz priekopa široká približne 7 metrov. Jej hĺbka môže byť rovnaká. Podľa Plačeka a Bónu je vzhľadom na skromné rozmery hrádku možné predpokladať, že za jeho vznikom
boli spomínaní Abovci, presnejšie ich vetva z Drienova. Synovia Petra z Drienova si v roku 1283 rozdelili majetok. Okolie hradu dostal najprv varadínsky biskup Tomáš, potom jeho brat Ján. No aj Plaček a Bóna konštatujú, že o samotnom hrade písomné pramene mlčia. Preto sa nedá preukázať súvis s Herľanmi ani Vyšnou Kamenicou. Práve v jej katastri sa zvyšky hradu nachádzajú.

Na hrad sa dostanete z Vyšnej Kamenice

Podľa nájdených keramických črepov sa vznik hradu radí do 13. storočia, preto je spájaný skôr so zaniknutou stredovekou obcou Púch. Tá sa po prvý raz spomína v roku 1289. Ako už bolo uvedené, Herľany aj Kamenica vznikli neskôr a možno nahradili pôvodnú dedinu Púch. Tá, podobne ako hrad, zanikla z doteraz neznámych dôvodov. Na hrad sa dostanete od parkoviska pri vodnej nádrži Vyšná Kamenica. Treba sa vybrať cestou, ktorá vedie vľavo od nádrže popri areáli družstva, prísť až k sútoku Svinického a horského potoka. Odtiaľ sa už dvíha hrebeň, ktorým sa dá dostať až k hrádku.
Pôdorys, ako aj možnú podobu hrádku Púch, zverejnila stránka slovenskehrady.sk.