ANKETA: Ako sa Petržalka, Karlova Ves a Ružinov pripravili na zákaz parkovania na chodníkoch?

Poslanci parlamentu vtedy zároveň odsúhlasili jedenapolročný odklad, aby sa mestá a mestské časti mohli na takýto závažný a finančne náročný krok dôsledne pripraviť. Bratislavský Štandard preto tento mesiac zaslal hlavnému mestu a mestským častiam Petržalka, Ružinov, Nové Mesto, Karlova Ves a Staré Mesto nasledujúce otázky:

1/ V akej miere sa chystá vaša mestská časť legalizovať parkovacie státia na chodníkoch a akým spôsobom?

2/ Ak sa chystá, podarí sa zlegalizovať všetky parkovacie státia na chodníkoch?

3/ Ak sa nechystá, ako vyargumentuje občanom, že nebudú mať kde zaparkovať?

4/ Koľko parkovacích miest v mestskej časti zanikne?

Vzhľadom na rozsiahlosť odpovedí prinášame v tomto článku najskôr reakcie Petržalky, Karlovej Vsi a Ružinova. V druhom článku vám následne prinesieme odpovede hlavného mesta, Starého Mesta a Nového Mesta.

Petržalka

1/ „Už od jesene 2019 v rámci nášho pilotného projektu bezplatného rezidentského Petržalského parkovacieho systému pracujeme na tom, aby sme v najľudnatejšej mestskej časti Slovenska zlegalizovali čo najväčší počet parkovacích boxov, ktorých sme vyznačili k dnešnému dňu viac ako 20-tisíc. Primárne na parkoviskách a cestách, ale sčasti aj na chodníkoch. Vždy však s prihliadnutím primárne na potreby chodcov v tej-ktorej lokalite, pretože chodníky majú v prvom rade slúžiť im, nie motoristom. Akonáhle v tej-ktorej lokalite vyznačíme maximálny počet parkovacích boxov, spúšťame v nej aj parkovaciu zónu, v ktorej už vozidlá mimo vyznačených boxov parkovať nemôžu. Blížiaci sa dátum takzvanej chodníkovej novely tak pre nás v Petržalke nie je ‚šibeničný‘ a do jeho účinnosti by sme mali mať legálne parkovacie miesta vrátane vhodných lokalít chodníkov tam, kde sa na pôvodný účel nevyužívajú a tam, kde ich šírka umožňuje z časti aj parkovanie vozidiel, v drvivej väčšine prípadov ošetrené príslušným zvislým aj vodorovným dopravným značením. Samozrejme, toto platí za nás na mestskej časti, čiže miestnych cestách 3. a 4. triedy, ktoré spravujeme. Hlavné cestné ťahy a tie, po ktorých aj v Petržalke jazdí MHD, spravuje magistrát hlavného mesta, ktorý na miestnych komunikáciách 2. a 1. triedy vrátane pridružených chodníkov určuje a realizuje aj reguláciu parkovania. Otázky o ich pripravenosti v kontexte parkovania na chodníkoch a spomínaných legislatívnych zmien preto odporúčame smerovať na kolegov z hlavného mesta.“

2/ „Ako bolo spomenuté, v rámci každej bezplatnej rezidentskej parkovacej zóny pred jej spustením vyznačujeme maximálny počet parkovacích boxov. S ich značením v rámci celej Petržalky by sme mali finišovať už v tomto roku pred zimou, čiže za komunikácie a chodníky v správe našej samosprávy môžeme konštatovať, že sa nám to podarí úplne, alebo takmer úplne.“

3/ „Systematicky našim obyvateľom i návštevníkom komunikujeme všetky úpravy v doprave i parkovaní, čo platí aj o vyznačovaní parkovacích boxov na chodníkoch v kontexte chodníkovej novely. Počty vozidiel, ktoré už niekoľko rokov monitorujeme v rámci tej-ktorej rezidentskej zóny, reflektujú počty dostupných parkovacích miest po vyznačení všetkých legálnych možností a následnom spustení rezidentskej zóny. V drvivej väčšine prípadov preto v Petržalke platí, že vďaka systematickej práci nášho úradu v agende mobility budú mať petržalskí rezidenti aj po aplikácii chodníkovej novely v dostupnej vzdialenosti legálne bezplatné parkovacie miesto. Výnimkou zostane niekoľko najproblematickejších ulíc a ich úsekov, kde bude potrebné parkovacie kapacity dobudovať. Keďže však parkovaciu politiku aj v našej Petržalke postupne preberá hlavné mesto do ich celomestského parkovacieho systému PAAS, ďalšie otázky v tomto smere odporúčame smerovať na nich.“

4/ „Na túto otázku podľa nás neexistuje správna a presná odpoveď, pretože pred vyznačením legálneho parkovacieho miesta v rezidentskej zóne alebo mimo nej na ceste, chodníku, parkovisku či inej odstavnej ploche de facto dané parkovacie miesta oficiálne neexistovali. Ich počty sa nedali určiť a nikdy neboli evidované. Preto platí, že po zavedení rezidentských zón v celej Petržalke (alebo hocikde inde), bude konečne jasné, kde, koľko a akých dostupných parkovacích kapacít existuje. Čiže aj to, kde ich je dostatok a naopak, kde nedostačujú.“

Na doplňujúcu otázku, koľko parkovacích miest konkrétne zanikne, keďže aj doterajšie „chodníkové“ parkovacie miesta sú legálne využívané, hovorkyňa Mária Halašková odpovedala, že samostatnú evidenciu vozidiel parkujúcich výlučne na chodníkoch Petržalka nevedie. „Mestská časť vykonáva sčítanie stojacich vozidiel vo vybraných lokalitách a časoch na cca dvojmesačnej báze, pričom berie do úvahy celkové počty všetkých zaparkovaných vozidiel v daných miestach sčítania, t. j. na parkoviskách, chodníkoch, vedľa nich, atď. Pri poslednom sčítaní minulý týždeň (5 dní za sebou, v nočných hodinách) kontrolóri napočítali v Petržalke 29 708 vozidiel, v porovnaní s júnovým sčítaním je to takmer o 1 100 vozidiel menej.“

Štandard zaujímala aj odpoveď na otázku, či bude Petržalka hľadať možnosti na parkovanie napríklad v konkrétnej oblasti na Turnianskej a Krásnohorskej, kde desiatky áut parkujú v aleji medzi bytovkami a či mestská časť vstúpila do jednaní s blízkym obchodným reťazcom, prípadne ďalšími subjektami, aby dohodla režim parkovania pre rezidentov v prípade nedostatku parkovacích miest v kritickej oblasti. „Čo sa týka parkovania na parkovisku supermarketu Lidl, už dlhšie rokujeme s týmto obchodným reťazcom v snahe integrovať ich viaceré parkovacie plochy do Petržalského parkovacieho systému a umožniť tak zvýhodnené nočné parkovanie najmä nerezidentom a návštevníkom Petržalky, ako sa nám to podarilo v prípade supermarketov Billa na Námestí hraničiarov a Muchovom námestí; obchodného centra TPD na Farského ulici či Centra Technopol.“

Karlova Ves

1/ „Vzhľadom na neutešené pomery najmä na Dlhých dieloch je našim cieľom umožniť parkovanie všade tam, kde je to v zmysle zákona možné. Na to je potrebné zachovanie minimálnej šírky chodníka a nevyhnutné zachovať parametre pre jazdné pruhy vozidiel. Takto pripravované projekty nám schvaľuje krajský dopravný inšpektorát a potom ich predkladáme cestnému správnemu orgánu na Hlavnom meste Bratislava. Na technickú realizáciu sme pripravení.“

2/ „Treba si otvorene povedať, že to nebude možné. Parkovanie ‚na divoko‘ v októbri skončí. Nebude ho možné vyznačiť všade tam, kde sa doteraz parkovalo. Momentálne mesto posudzuje naše projekty ako cestný správny orgán. Kladie si požiadavku na zvýšenú ochranu chodcov a uvoľnenie chodníkov od automobilov. Voči tomu nemožno namietať, ale sú lokality, kde sa nám požiadavky nad rámec zákona vidia pritvrdé. Keďže dobre poznáme miestnu situáciu, ťažko sa zmierujeme s každou stratou parkovacieho miesta a trpezlivo sa snažíme hľadať kompromisy medzi nárokmi mesta a potrebami našich obyvateľov.“

3/ „Pripravovaná zmena v oblasti parkovania na chodníkoch prišla síce nečakane, ale po odklade účinnosti je verejnosti dobre známa. Rovnako sa vodiči musia prispôsobovať aj zavádzaniu mestskej parkovacej politiky.  Napriek týmto obmedzeniam počty automobilov v uliciach, na chodníkoch a parkoviskách stále rastú. Na sídliskách je stále problematické presadiť výstavbu parkovacieho domu. Naše sídliská a chodníky na túto záľahu áut jednoducho neboli dimenzované.“

4/ „Parkovacie miesta nezaniknú, pretože nešlo o schválené a určené parkovacie miesta. Práve zregulovaním verejného priestoru, t. j. chodníkov sa oficiálne parkovacie miesta vytvoria.“

Ružinov

Mestská časť Ružinov nevyužila možnosť odpovedať na každú otázku zvlášť a poslala všeobecnú odpoveď: „Naša mestská časť sa aktívne pripravuje na legislatívnu zmenu v súvislosti s parkovaním na chodníkoch. Túto úpravu vnímame pozitívne, ale nie je možné vylúčiť parkovanie na všetkých chodníkoch.  V rámci Ružinova sme na cestách v správe mestskej časti hľadali lokality, kde zachovanie parkovania na chodníkoch je akceptovateľné. V niektorých prípadoch, ak je dostatočná šírka vozovky, tak sa parkovanie presunie priamo na vozovku, v ojedinelých prípadoch je riešením aj kompletné zrušenie chodníka, ktorý sa využije na parkovanie, ak je adekvátna náhrada – iný dostatočne široký a vyhovujúci chodník.“

Ako účinnosť zákona ovplyvní parkovanie v mestských častiach reálne, bude Bratislavský Štandard monitorovať.