Preskočiť na obsah
  |  

Šéf bieloruskej diplomacie odmietol vstup svojej krajiny do vojny po boku Ruska

Bieloruský minister zahraničných vecí Siarhej Alejnik si nevie predstaviť alternatívu k politickému a diplomatickému riešeniu konfliktu na Ukrajine, ale ani zapojenie Bieloruska do vojny proti Ukrajine po boku ruských ozbrojených síl. Vyplýva to z rozhovoru, ktorý Alejnik poskytol agentúre AP.

Uviedol v ňom tiež, že za nepredstaviteľnú považuje i situáciu, že by Rusko Bielorusku nariadilo použitie taktických jadrových zbraní nedávno rozmiestnených na bieloruskom území.

"Nevidím takúto možnosť, pretože ide primárne o obranný nástroj," uviedol na margo rakiet Alejnik, zároveň však nevylúčil ich použitie v prípade napadnutia Bieloruska.

Dôvodom ich rozmiestnenia na území Bieloruska je podľa Alejnika "veľmi veľká militarizácia" oblastí pozdĺž bieloruských hraníc.

Bielorusko je strategickým partnerom Ruskej federácie: Západom neuznaný bieloruský prezident Alexandr Lukašenko Kremľu na začiatku ruskej vojenskej invázie na Ukrajine umožňoval využívať na presun vojenských síl aj územie svojej krajiny. Odmietol však aktívne zapojenie bieloruských ozbrojených síl do tohto vojnového konfliktu.

Alejnik spochybnil vyhlásenia niektorých politických oponentov, že Bielorusko pre vzťahy s Ruskom mieri do medzinárodnej izolácie. Odvolal sa pritom na 40 stretnutí, ktoré absolvoval počas svojej päťdňovej návštevy Valného zhromaždenia OSN, ktorých cieľom bolo budovanie ekonomických vzťahov zamerané najmä na zaistenie dodávok potravín a strojných zariadení. Bielorusko podľa jeho slov buduje a upevňuje vzťahy nielen s africkými krajinami, ale aj s Čínou.

Alejnik sa počas rozpravy na pôde VZ OSN krátko vyjadril aj k vojne na Ukrajine. Vyhlásil síce, že vidieť utrpenie Ukrajiny je veľmi bolestivé, zároveň však Západ obvinil, že dodávkami zbraní Ukrajine toto utrpenie predlžuje.

Podľa Alejnika nikto nevie povedať, ako dlho vojna na Ukrajine potrvá. Pripomenul, že v Bielorusku sa vlani konali tri kolá rokovaní medzi Ruskom a Ukrajinou, počas ktorých sa "začínali rodiť náznaky mierovej zmluvy". Z neúspechu rokovaní Alejnik obvinil Ukrajinu a "možno aj ďalších" hráčov nepriamo zapojených do konfliktu. Deklaroval však, že Bielorusko bude pokračovať v snahách o obnovenie mieru na Ukrajine.

AP pripomenula, že Lukašenkov režim je ostro kritizovaný za prenasledovanie politických oponentov a aktivistov za ľudské práva.

Alejnik na otázku k tejto téme povedal, že "(Bielorusko) nemá politických väzňov." Všetky zadržiavané osoby sú podľa neho vo väzbe za zločiny preukázané súdom.

(tasr)

  |  

Výbuch v sklade s palivom v Náhornom Karabachu si vyžiadal najmenej 125 obetí

Počet obetí pondelkového výbuchu v sklade pohonných látok v azerbajdžanskom odštiepeneckom regióne Náhorný Karabach vzrástol na 125. Do 300 ľudí utrpelo zranenia vrátane veľmi závažných popálenín.

S odvolaním sa na arménske ministerstvo zdravotníctva to uviedla agentúra Interfax-Azerbajdžan, informuje TASR podľa utorkovej správy agentúry Reuters. Karabašské úrady pri tom ešte v utorok ráno hlásili 20 mŕtvych a vyše 290 zranených.        

K explózii došlo v pondelok neďaleko karabašského hlavného mesta Stepanakert a v čase, keď tisíce etnických Arménov v dôsledku vojenskej operácie azerbajdžanskej armády utekali zo svojich domovov v Karabachu.

Medzinárodný výbor Červeného kríža (MVČK) v utorok uviedol, že do regiónu posiela zdravotnú pomoc pre zranených, pričom však naráža na problémy súvisiace s hustou premávkou na cestách, preplnenosťou nemocníc i nepriaznivým počasím.

https://twitter.com/Maks_NAFO_FELLA/status/1706766812699152517

Náhorný Karabach je medzinárodne uznávaný ako súčasť Azerbajdžanu, ale obývajú ho predovšetkým Arméni. Táto oblasť je roky predmetom sporov medzi Arménskom a Azerbajdžanom, ktoré oň v uplynulých desaťročiach viedli už dve vojny. Azerbajdžan tam minulý týždeň podnikol bleskovú vojenskú operáciu, ktorou de facto získal kontrolu nad sporným karabašským územím.

Arménska vláda v utorok popoludní oznámila, že po týchto udalostiach sa z Karabachu do Arménska uchýlilo už vyše 28-tisíc karabašských Arménov. V čase pred poslednou eskaláciou v Karabachu žilo asi 120-tisíc etnických Arménov.

(tasr)

  |  

Predseda kanadského parlamentu odstúpil z funkcie pre škandál s nacistickým veteránom

Predseda kanadskej Dolnej snemovne Anthony Rota v utorok oznámil, že odstupuje zo svojej funkcie. Jeho demisia súvisí so škandálom vyvolaným ocenením ukrajinského veterána, ktorý však počas druhej svetovej vojny bojoval na strane nemeckých nacistov.

Ako vo svojej správe pripomenula agentúra AFP, incident s 98-ročným veteránom, prisťahovalcom z Ukrajiny Jaroslavom Hunkom, sa odohral počas nedávnej návštevy ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského v kanadskom parlamente, ktorú do veľkej miery zatienil.

Rota sa v pondelok za svoje slová a konanie ospravedlnil.

Vo svojom príhovore označil Hunku za hrdinu a vyzdvihol ho ako veterána druhej svetovej vojny, ktorý bojoval "za ukrajinskú nezávislosť proti Rusom". Prítomní poslanci a hostia v parlamente na Rotove slová reagovali búrlivým potleskom.

Britská stanica BBC však informovala, že Hunka počas druhej svetovej vojny slúžil v 14. granátnickej divízii Waffen-SS, známej aj ako 14. dobrovoľnícka divízia "Galizien", zloženej prevažne z etnických Ukrajincov pod nacistickým velením.

Členovia divízie boli obvinení zo zabitia poľských a židovských civilistov, aj keď súdny tribunál ju neuznal vinnou zo žiadnych vojnových zločinov.

Krátko pred kapituláciou západným spojencom v roku 1945 bola jednotka premenovaná na 1. ukrajinskú divíziu.

Počas druhej svetovej vojny bojovali na nemeckej strane tisíce Ukrajincov, ale ďalšie milióny ich slúžili v sovietskej Červenej armáde, doplnila BBC.

Rotov výrok na adresu Hunku vyvolal kritiku Centra priateľov Simona Wiesenthala (FSWC), ktoré upozornilo, že ignoruje "strašný fakt, že Hunka slúžil v 14. divízii Waffen Grenadier SS - nacistickej vojenskej jednotke, ktorej zločiny proti ľudskosti počas holokaustu sú dobre zdokumentované." Centrum FSCW označilo celú záležitosť za "šokujúci" a "neuveriteľne znepokojujúci" incident.

Rota sa židovským komunitám v Kanade i na celom svete ospravedlnil s tým, že "o ďalších informáciách (o Hunkovi) sa dozvedel (až) následne".

Terčom kritiky - aj zo strany kanadskej opozície - sa v súvislosti s Hunkom stala aj kancelária kanadského premiéra Justina Trudeaua, ktorá však poprela akúkoľvek zodpovednosť za incident.

Stanica BBC dodala, že ruské médiá a politici škandál v kanadskom parlamente veľmi aktívne komentujú a zneužívajú v rámci svojej protiukrajinskej rétoriky.

Zelenskyj minulý týždeň navštívil Spojené štáty, kde vystúpil na pôde OSN a stretol sa s prezidentom Joeom Bidenom, následne odcestoval do Kanady, ktorá je považovaná za jedného z hlavných spojencov Ukrajiny vo vojne vedenej Ruskom.

(tasr)

  |  

Syn prezidenta Bidena žaluje Trumpovho bývalého právnika za zneužitie údajov

Hunter Biden, syn úradujúceho amerického prezidenta, zažaloval v utorok Rudyho Giulianiho - bývalého právnika Donalda Trumpa - za nelegálny prístup k osobným údajom v jeho počítači. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

Hunter Biden (53) podal na Giulianiho občianskoprávnu žalobu v americkom štáte Kalifornia. Rudy Giuliani a jeho právnik Robert Costello sú podľa neho zodpovední za "absolútne zničenie" jeho digitálneho súkromia. Biden žiada súdny proces pred porotou a odškodné v neznámej výške.

"Obžalovaní venovali mimoriadne množstvo času a energie hľadaniu, manipulovaniu, kopírovaniu a šíreniu údajov," ktoré "boli odobraté alebo ukradnuté zo zariadení navrhovateľa," píše sa v sťažnosti Huntera Bidena.

Giuliani a Trump zverejnili v snahe zdiskreditovať súčasného prezidenta USA a Hunterovho otca Joea Bidena pred voľbami v roku 2020 údaje z notebooku jeho syna, ktorý údajne nechal v opravovni počítačov v štáte Delaware. Trump a jeho právnik už čelia obvineniu zo snahy zvrátiť výsledky volieb z roku 2020 v štáte Georgia, pripomína AFP.

Hunter Biden začiatkom roka zažaloval majiteľa opravovne počítačov a daňový úrad Internal Revenue Service za zverejnenie jeho daňových záznamov z minulosti.

Syna amerického prezidenta v súčasnosti vyšetruje osobitný vyšetrovateľ ministerstva spravodlivosti USA pre možné daňové úniky. Budúci mesiac sa má postaviť pred súd v prípade, ktorý súvisí so nezákonným držaním zbrane.

(tasr)

  |  

Morawiecki: Poľskí farmári nemôžu platiť za vojnu Ruska

Poľský premiér Mateusz Morawiecki v utorok vyhlásil, že za dôsledky vojny proti Ukrajine musí platiť Rusko, nie poľskí poľnohospodári. Informovala o tom tlačová agentúra PAP.

Premiérove slová odzrkadľujú obavy poľskej vlády, že vývoz lacnejších ukrajinských produktov poškodí poľských poľnohospodárov. Ukrajinské agrokomodity sú totiž teraz prepravované cez územie Poľska, pretože čiernomorské trasy sú zablokované. Podobná situácia je aj na Slovensku.

Tieto obavy Varšavy spustili obilný spor medzi Ukrajinou a Poľskom.

Vláda vo Varšave zároveň postavila obranu poľských poľnohospodárov, okrem niekoľkých iných tém, do centra svojej kampane pred parlamentnými voľbami, ktoré sa budú konať 15. októbra.

"Rusko musí platiť za dôsledky vojny, nie poľské poľnohospodárstvo, a zostane to tak dovtedy, kým bude vláda strany PiS (Právo a spravodlivosť) pri moci," povedal Morawiecki na stretnutí s poľskými poľnohospodármi v meste Trzcianka na západe Poľska. Vyhlásil pred nimi, že poľská vláda "vždy bude stáť na ich strane, aj keby to bolo proti európskym pravidlám".

Európska komisia 15. septembra zrušila dočasný zákaz dovozu pšenice, kukurice, repkových a slnečnicových semien z Ukrajiny, ale Poľsko, Maďarsko a Slovensko sa rozhodli tieto obmedzenia jednostranne predĺžiť. Ukrajina zareagovala sťažnosťou na tieto tri krajiny na pôde Svetovej obchodnej organizácie (WTO).

Minulý týždeň vo štvrtok prišla správa, že medzi ministrami poľnohospodárstva Slovenska a Ukrajiny došlo k dohode, ktorá umožní Bratislave tento zákaz dovozu zrušiť. Ministri oboch krajín sa dohodli na vytvorení systému obchodovania s obilím na základe vydávania a kontroly povolení. Kyjev preto súhlasil, že zastaví sťažnosť podanú na pôde WTO proti Slovensku.

(tasr)

  |  

Medvedev navštívil ruských vojakov neďaleko frontovej línie na Ukrajine

Podpredseda Rady bezpečnosti Ruskej federácie Dmitrij Medvedev v utorok uviedol, že navštívil na príkaz šéfa Kremľa Vladimira Putina ruských vojakov pri frontovej línii v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

"Na pokyn prezidenta som navštívil strelnicu na kontaktnej línii na území Doneckej ľudovej republiky," uviedol Medvedev, niekdajší ruský premiér a prezident, na sociálnych sieťach.

Dodal, že do ruskej armády vstúpilo od začiatku roka vyše 325 000 ľudí. AFP však upozorňuje, že tento počet nemohla nezávisle overiť.

Od začiatku invázie Ruska na Ukrajinu navštívilo územie Ukrajiny okupované ruskou armádou niekoľko vysokopostavených predstaviteľov Ruska vrátane samotného Putina. Šéf Kremľa absolvoval napríklad v marci vopred neohlásenú návštevu prístavného mesta Mariupol na juhu Ukrajiny, pripomína denník The Guardian.

Medvedev je jedným z najtvrdších podporovateľov ruskej ofenzívy na Ukrajine a na sociálnych sieťach často odsudzuje Západ.

Rusko nelegálne anektovalo ukrajinskú Doneckú, Luhanskú, Chersonskú a Záporožskú oblasť vlani v septembri, avšak ani nad jednou z nich nemá plnú kontrolu.

(tasr)