Odolnosť Ruska voči sankciám prekvapuje aj kritika Kremľa

Aktuálne prognózy o vývoji ruskej ekonomiky v roku 2023 hovoria, že bude rásť. A rýchlejšie než hospodárstvo Európskej únie. Možno dokonca dvojnásobne, keďže orgány Únie v septembri odhadli expanziu o 0,8 percenta, zatiaľ čo letné prognózy Medzinárodného menového fondu hovoria o ruskom raste na úrovni 1,5 percenta, pričom s miernym nárastom okolo jedného percenta vo vyjadreniach súhlasia aj ďalší analytici a ekonómovia. Taktiež minuloročný prepad tamojšieho hospodárstva bol podstatne menší, než sa pôvodne odhadovalo.

Putin bol minulý týždeň dokonca ešte optimistickejší, keď predpovedal 2,8-percentný rast v tomto roku. Uviedol, že „fáza ozdravovania ruskej ekonomiky sa skončila“ po tom, čo krajina odvrátila „bezprecedentný vonkajší tlak“.

Niet sa pritom čo diviť. Viacerí experti už skôr poukazovali napríklad na to, že ruskú ekonomiku bude dopredu ťahať rozbehnutý zbrojný priemysel. Renomovaný ruský ekonóm Vladislav Inozemcev s odkazom na Ruskú centrálnu banku nedávno priblížil, že v druhom štvrťroku 2023 dosiahlo využitie kapacity ruských fabrík 81 percent, čo je nové historické maximum. Ekonóm dokonca uviedol, že väčší problém by Moskve spôsobilo náhle ukončenie vojenského konfliktu.

Ten však stále prebieha a Rusko je schopné pomerne efektívne dopĺňať zbrojné kapacity, a to aj pomocou takých krokov, akými sú rokovania a dohody s Iránom či najnovšie aj Severnou Kóreou. Peňažné toky sa síce vplyvom sankcií na ruskú ropu na istý čas stenčili, no podľa najnovších správ sa vďaka tieňovej flotile lodí budú zrejme opäť zväčšovať. A Kremeľ si vďaka vysokým cenám komodít v prvých mesiacoch vojny vybudoval nadštandardný vankúš.

Okrem toho sa v krajine ani len neskloňuje téma nejakého organizovaného protestu voči vojne a Kremľu, a hoci obyvatelia istotne pocítili odchody množstva spoločností a menšiu variabilitu tovarov, v uliciach neprebieha ani len náznak toho, čo sa dialo napríklad vo Francúzsku po nedávnej nepopulárnej dôchodkovej reforme.

Odolnosť Ruska voči sankciám prekvapuje

Hoci niektorí zdržanlivejší analytici, ekonómovia a experti na geopolitiku očakávali podobný vývoj, veľkú časť verejnosti odolnosť Ruska voči západným sankciám prekvapuje dostatočne na to, aby sa o tom písalo. Hoci aj po vyše roku a pol ešte často v štýle pochovávania tamojšieho hospodárstva, veštenia rozpadu krajiny a konštatovania, že zdroje pre armádu čoskoro vyschnú.

K téme sa nedávno vyjadril pre britský denník Financial Times aj oligarcha a s majetkom zhruba dva a pol miliardy dolárov jeden z najbohatších ľudí v Rusku. Oleg Deripaska bol jeden z mála oligarchov, ktorí boli voči Kremľu od začiatku vojny, hoci najmä v poslednom čase len veľmi zdržanlivo, kritickí.

Na prelome jari a leta 2022 napríklad uviedol, že zničenie Ukrajiny by bolo „kolosálnou chybou.

V marci tohto roka zase povedal, že ho „neustále veľmi znepokojuje, že štát [Rusko, pozn. red.] a podnikatelia sú neustále stavaní proti sebe“. A poukázal na to, že ťahajúca sa vojna môže západných investorov odradiť od Ruska na ďalšie desaťročie. „Už budúci rok nebudú žiadne peniaze. Preto nás už začali okliešťovať,“ uviedol vtedy hlinikárenský magnát.

Dnes však otáča a jeho rétorika je do veľkej miery odlišná. Hovorí, že ho prekvapuje vysoká odolnosť ruského hospodárstva, o ktorom si pôvodne myslel, že ho vojna zruinuje. Pre denník Financial Times povedal, že Moskva prežila snahu izolovať svoje hospodárstvo tým, že nadviazala obchodné vzťahy s rozvojovými krajinami a zvýšila investície do domácej výroby.

„Bol som prekvapený, že súkromný biznis bol taký pružný. Bol som si viac-menej istý, že sa zrúti až 30 percent ekonomiky, ale bolo to oveľa menej,“ povedal s konštatovaním, že je pravda, že „tu sú vojnové výdavky a všetky tieto druhy dotácií a vládnej podpory, ale napriek tomu je to prekvapivo nízke spomalenie“.

Štát investoval do priemyslu a zlákal obchodníkov globálneho Juhu

Ako dve základné vysvetlenia odolnosti ruskej ekonomiky Deripaska vníma investície Kremľa do priemyslu, s čím je takisto prepojená snaha prinútiť neefektívne štátne podniky, ktoré sú kostrou hospodárstva, aby zvýšili kapacitu, zo značnej časti aj na podporu vojnového úsilia.

„Štátny kapitalizmus vytvoril tieto obrovské konglomeráty s nízkou produktivitou, nízkou mierou využitia, nízkymi mzdami. Dnes som bol prekvapený, keď som videl, že v niektorých ich továrňach boli mzdy podobné mzdám (v podnikoch), ktoré som založil v tom istom regióne,“ skonštatoval oligarcha. „Majú peniaze, budú prijímať zamestnancov, budú súťažiť,“ dodal.

Okrem toho z vlastnej skúsenosti vníma, že obrovský vplyv malo zvýšenie obchodu s rozvojovými krajinami, najmä v Ázii, ale aj Afrike či Južnej Amerike. Štáty takzvaného globálneho Juhu stále odolávajú Západu, ktorý na nich tlačí, aby sa pripojili k sankciám voči Rusku, a svojím obchodníckym duchom poskytujú Moskve záchranné lano.

Už v ostatnom roku bola hodnota zobchodovaného tovaru s Čínou (zhruba 190 miliárd dolárov) o desiatky percent vyššia než v roku 2021. Pri Indii platí, že obchod medziročne rastie o stovky percent, pričom jeho objem dosiahol v roku 2022 sumu 38,4 miliardy dolárov.

Financial Times s odkazom na ruského spravodajcu RIA Novosti uviedol, že obchod s Čínou sa za prvých osem mesiacov roku 2023 medziročne znova zvýšil o 32 percent na 155 miliárd dolárov, zatiaľ čo obchod s Indiou sa za prvý polrok strojnásobil na 33 miliárd dolárov.

Ruský podnikateľ si myslí, že bohatstvo Ruska v oblasti prírodných zdrojov z neho robí príliš atraktívneho obchodného partnera pre krajiny, ktoré sú závislé od dovozu energií, nerastných surovín či potravín. „Z ďalšej miliardy ľudí, ktorí sa čoskoro narodia, bude 70 percent v tomto regióne. Priznajme si realitu. Chcú rozvoj, potrebujú ruské zdroje, ruské riešenia, obchod s Ruskom,“ skonštatoval.

Na margo sankcií pre Financial Times Deripaska dodal, že to „bol vážny omyl ľudí, ktorí si mysleli, že môžu využiť tento vynikajúci mechanizmus na vyvíjanie tlaku na autokratické režimy“. A rovnako si nemyslí, že sankcie spôsobia zmenu režimu, alebo bojujúce strany nejako priblížia k ukončeniu konfliktu. „Potrebujeme iné riešenie,“ uzavrel.