Predvolebné vášne prirodzene vrcholia pár dní pred voľbami a tým sa vyostruje aj rétorika či praktiky politickej kampane. Z dôvodu upokojenia verejnosti a aj politického boja zákonodarca zaviedol moratórium. Podľa Ústavného súdu účelom moratória je relatívne upokojenie vyhrotenej atmosféry pred voľbami a zabránenie šírenia zvlášť takých náhlych informácií o kandidátoch, na ktoré už nemožno riadne reagovať v kampani. Ako príklad v súčasnosti možno uviesť Igora Matoviča a jeho obvinenia voči Richardovi Sulíkovi. S tým súvisí aj zákaz šírenia takých informácií v bezprostrednej blízkosti volebných miestností, kde už volič uvažuje o samotnej voľbe kandidáta. Súčasná právna úprava hovorí o 48 hodinovom zákaze šírenia takýchto informácii pred voľbami, avšak obísť tieto obmedzenia nie je žiaden problém.
Volebné moratórium predčasných volieb začalo minútu po polnoci dňa 28. septembra 2023 a trvá do momentu skončenia hlasovania v deň volieb. Takto to totiž upravuje zákon o volebnej kampani, ktorý zároveň zakazuje vykonávať činnosť v prospech alebo neprospech kandidujúcich subjektov počas tohto obdobia. To platí nielen pre politické subjekty, ale aj pre rozhlasové a televízne vysielanie, audiovizuálne mediálne služby na požiadanie, periodické a neperiodické publikácie či agentúrne spravodajstvo. Rovnako sa nesmú uverejňovať výsledky prieskumu verejnej mienky voči politickým subjektom. Za porušenie takýchto obmedzení hrozí pokuta politickej strane od 30 000 eur až do 300 000 eur, pričom pri samotných kandidátoch sú tieto pokuty nižšie. Nižšie pokuty zákon upravuje aj v priestupkovom konaní vo volebných veciach.
Problém nastáva v samotnej definícii pojmov činnosť v prospech alebo neprospech kandidujúcich subjektov a volebná kampaň.