Aj keď dnes sa s KDH počíta skôr do Šimečkovej zostavy, zdá sa, že v skutočnosti by kresťanským demokratom mohla byť bližšia dohoda na koalícii so Smerom. Dôvod je jednoduchý, vláda s Ficom má menej ideologických rizík a ponúka väčší priestor na realizáciu programu KDH.

Na to, aby sme pochopili, v čom je problém koalície KDH a PS, sa stačí pozrieť na červené čiary, ktoré kresťanskí demokrati načrtli. Ak by KDH chcelo vstúpiť do vlády s progresívcami a nezaprieť svoje hodnoty, muselo by PS, teda preferenčne najsilnejšiu stranu takejto koalície, presvedčiť, aby sa vzdala svojej vlastnej identity.

Každý, kto sníva o takomto scenári, by si mal uvedomiť, že progresívci bez rovnakopohlavných manželstiev a gender ideológie už nie sú žiadni progresívci. Žiadať od nich niečo také je rovnako naivné, ako tlačiť na Fica, aby akceptoval Hamrana alebo znížil dôchodky. Okrem toho, registrované partnerstvá si za prioritu stanovil aj Richard Sulík. KDH by teda muselo odstaviť od kľúčovej agendy rovno dve strany.

Minca má aj druhú stranu. Je v podstate isté, že ak by sa to KDH podarilo, "nevykastrovalo" by to len PS, ale z hodnotových otázok by rovnako nič nepresadili ani kádeháci.

Tretie riziko je, že keby niečo prišlo z Bruselu alebo zo Štrasburgu, progresívci by sa tvárili, že oni nič a KDH by ideologickú kolonizáciu muselo akceptovať.

Žiadna takáto vláda ešte nie je a už sa dejú podivné veci.

František Mikloško, ktorý je najväčším zástancom koalície s progresívcami, je ochotný urobiť salto a poprieť to, čo doteraz reprezentoval: "Zrejme by sme tiež neotvárali morálno-etické otázky. A tie sú pre KDH veľmi dôležité. Ale už sme zistili, že na to treba ísť inou cestou – osvetou a pomocou matkám v tehotenstve či rodinám. Povedzme si, čo je v tejto chvíli pre Slovensko najdôležitejšie. A to je zápas s korupciou a pozdvihnúť životnú úroveň obyvateľstva. Ak niekto chce iné ďalšie veci, tak presadzuje stranícke záujmy a nie záujmy Slovenska," povedal.

Považovať ochranu života a manželstva za stranícky záujem, ktorý nie je záujmom Slovenska, to je zaujímavý vývoj pána Mikloška.

Ak sa Mikloško kádehákov snaží uchlácholiť tým, že majú nahradiť ochranu života za osvetu a pomoc matkám, tak niečo dôležité opomína: v koalícii so SaS a PS nebude možné ani to. Alebo sme už zabudli, ako dopadla Anna Záborská, keď chcela pomáhať matkám a robiť osvetu? A to vtedy bola vo vláde len SaS. Ak by KDH predstavilo akýkoľvek návrh v tejto oblasti, progresívci so Saskou, médiami a hlučnými aktivistami by ich rozniesli na kopytách.

Chce azda František Mikloško dopadnúť ešte horšie ako Záborská?

Okrem toho, PS aj SaS by sa aj tak snažili obísť náhubok, ktorý by sa im KDH pokúsilo nasadiť pri skladaní vlády. Je v podstate isté, že tieto dve strany by sa na ministerstvách, ktoré by ovládli, pokúšali o presadzovanie rôznych radikálnych dúhových, feministických, genderových, ale aj zelených tém okľukou.

Na ministerstvách a úradoch sa predsa veci menia vyhláškami, prijímaním programov a deklarácií, schvaľovaním rôznych európskych smerníc či prideľovaním dotácií. Ukážkovým príkladom je Vladimír Lengvarský, nominant strany Igora Matoviča, ktorý presadil úradnú zmenu pohlavia cez lekárske štandardy a vyhlášku ministerstva zdravotníctva. A nezastavila ho v tom ani koaličná rada.

Vo vláde s PS by sme podobné praktiky mohli očakávať okrem ministerstva zdravotníctva aj na rezortoch školstva, kultúry, sociálnych vecí, spravodlivosti, zahraničia či vnútra. Ten zoznam je tak dlhý, že sa tomu skrátka nedá vyhnúť.

Čo by asi tak spravil minister zdravotníctva z PS s vyhláškou povoľujúcou úradnú zmenu pohlavia, ktorá ho (aj vďaka Eduardovi Hegerovi) čaká na stole? Alebo minister školstva v otázke sexuálnej výchovy, či minister vnútra v otázke kasačnej sťažnosti, ktorá má umožniť legalizovanie homosexuálnych manželstiev?

Mnohé spory, v ktorých konzervatívci bojovali počas minulej vlády s progresívnym molochom a ktoré sa nepodarilo uzavrieť, by progresívci vyriešili aj napriek Mikloškovej starosti o záujmy Slovenska veľmi jednoducho, rýchlo a "európsky". Podľa vzoru kolegov z EPP.

Napokon, nie je ťažké si predstaviť, ako by sa takáto vláda zachovala v prípade vyhrotených situácií, aké sa odohrali napríklad minulý rok po teroristickom útoku na Zámockej. Ak by vtedy vládla garnitúra na čele s PS o registrovaných partnerstvách by sa dlho nediskutovalo. Malo by sedem percentné KDH v podobnej situácii na to, aby zastavilo progresívny valec podporovaný aktivistickými novinármi, sieťou agresívnych mimovládok a bruselským valcom? František Mikloško už vtedy Denníku N povedal, že by s podporou takého zákon nemal problém.

Skrátka, predstava o tom, že sedempercentné KDH nakreslí červené čiary a PS so SaS ich budú rešpektovať, je falošný mýtus. KDH môže rozhodnúť len o tom, či progresívcom otvorí cestu k moci alebo nie. Ale ak to urobí, stratí nad nimi kontrolu a nebude mať silu na to, aby ich ovládala.

Preto by si v KDH mali dobre zvážiť pre aj proti takejto možnosti. A taktiež sa zamyslieť aj nad vládou so Smerom a Hlasom, veď na spomínanej Rade ich čaká debata aj o tom.

Nuž, a ak začnú porovnávať vládnutie s Ficom a vládnutie so Šimečkom, možno ich čaká prekvapenie. Smer je totiž lepšia alternatíva.

Je dosť pravdepodobné, že ani tu by neprešiel zákaz potratov (čo by KDH asi aj tak nenavrhlo), ale rôzne menšie úpravy v prospech ochrany života by sa končene mohli podariť. Určite by nebol problém so zrušením štandardov liečby transsexuality, ktoré chcú zaviesť zmenu pohlavia prakticky pre každého. Väčší problém by nemal byť ani s podporou prorodinnej politiky KDH. Okrem toho sa zdá, že by sa konečne mohla nájsť zhoda aj na obmedzení práce v nedeľu. Ak by vláda mala ústavnú väčšinu, je dosť možné, že by sa podarilo do ústavy zakotviť článok na ochranu rodiny a rodičovstva.

Navyše, pre KDH by v takejto koalícii nemalo byť problémom získať ministerstvá školstva alebo zdravotníctva, prípadne obe, čo strana v kampani označila ako svoju prioritu.  

Okrem toho tu existuje omnoho menšie riziko toho, že na jednotlivých ministerstvách by rôzni členovia vlády alebo ich podriadení presadzovali ideologické agendy. Taktiež sa zdá, že by tu bola väčšia ochota odmietať ideologické požiadavky aj zo strany EÚ či Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu. A klepnúť po prstoch aktivistickým sudcom, ktorí sa snažia touto cestou zaviesť do našej legislatívy dúhové požiadavky.  

Isteže, vláda so Smerom by mala taktiež svoje problémy.

Veľkou otázkou by bolo, ako v čo najväčšej miere zabrániť návratu korupcie a pomôcť naštartovať ekonomiku. Alebo ako zabrániť revanšizmu voči vyšetrovateľom, ktorí stíhali ľudí zo Smeru, a mnohým ďalším problémom. Pre KDH je to o to väčší problém, že časť ich voličov, ale aj poslancov to dokonca vníma ako dôležitejšie témy ako tie hodnotové.

Avšak, ak by kresťanskí demokrati vstúpili do vlády, v ktorej sa nebudú vybíjať v hodnotových otázkach, budú mať čas venovať sa práve týmto témam. Vo vláde s progresívcami by, naopak, nerobili nič iné, len hasili ideologické návrhy svojich partnerov a na konci by aj tak prehrali.

Možno si to KDH ešte neuvedomuje, ale už minimálne dekádu platí, že ak sa hodnotovej agende nevenujú oni, ochotne ich nahradia iní. Aby SNS alebo Matovič nenašli zmysel práve v tom, čo podľa Františka Mikloška nie je záujmom Slovenska.