Rómske hlasy: OĽaNO vo voľbách využilo skôr zavádzanie ako volebnú korupciu

Nedávne predčasné parlamentné voľby priniesli mnohé prekvapenia. Jedným z nich bol aj nečakaný úspech strany OľaNO. Prieskumné agentúry odhadovali tejto strane percentá tesne pod hranicou zvoliteľnosti, no strana Igora Matoviča túto hranicu nielen prekonala, ale dokonca dosiahla takmer deväťpercentný výsledok vo voľbách. Problém nastal v momente, keď sa zistil nezvyčajne vysoký úspech strany v mnohých rómskych lokalitách.

Vzhľadom na také špecifické prostredie a nezvykle vysokú účasť voličov v spojení s hlasovaním iba v prospech jednej strany sa objavili podozrenia z volebnej korupcie. Tie už začala preverovať NAKA, a to nielen na základe konkrétneho podania, ale aj pre podozrenia, ktoré vyhľadali v rámci svojej činnosti samotní príslušníci polície. Reálne dokázať volebnú korupciu a jej prípadné prepojenie na konkrétnu stranu je však veľmi náročné.

Podozrenia z korupcie sa týkajú východného Slovenska, kde v každej obci s občanmi rómskej národnosti nad 1 000 obyvateľov s výrazným náskokom vyhrala koalícia strán OĽaNO a priatelia, Kresťanská únia a Za ľudí. Vysvetlenie tohto úspechu prezentoval Igor Matovič spolu s Petrom Pollákom ml. na tlačovej konferencii. Tí odmietli podozrenia z volebnej korupcie, a ponúkli odpoveď v podobe strachu Rómov z Roberta Fica.

Fotky, na ktorých si Fico podáva ruky s Uhríkom ale aj zábery zbitých Rómov pri razii v Moldave nad Bodvou mali byť presvedčivým argumentom pri osobných stretnutiach zástupcov strany s voličmi. Kandidáti im vraj tlmočili vyhlásenia Fica, Mazureka a Uhríka, že pre Rómov neurobili nič, a že ak sa dostanú k moci, urobia s nimi poriadok. Takéto obavy spolu s absenciou inej vhodnej strany pre Rómov vo voľbách boli vraj podľa vyjadrení Polláka príčinou ich úspechu v týchto komunitách.

Osobitnú pozornosť si zaslúži tvrdenie Polláka ml. o jeho komunikácii s takýmito voličmi cez sociálne siete. Ukázal čísla z Facebooku, podľa ktorých mal za posledných 28 dní dosah na 1,8 milióna ľudí a 5 miliónov pozretí. Tieto impozantné čísla by dávali zmysel, keby nešlo o komunity, v ktorých v drvivej väčšine nie je ani len pitná voda a elektrina, nie to ešte internet. Aj za predpokladu, že by ľudia vo vylúčených komunitách mali tieto základné siete naťahané, je veľmi nepravdepodobné, že to boli práve títo voliči, ktorí aktívne komunikujú a trávia čas na sociálnych sieťach.

OĽaNO podporuje Rómov

Igor Matovič vyzdvihol skutočnosť, že to bola práve strana OĽaNO, ktorá ako prvá umiestnila Róma na svoju kandidátku a dostala Róma do europarlamentu. Poukázal aj na zlú interpretáciu médií o volebnej účasti v týchto lokalitách, kde sa reálna voličská účasť podľa jeho slov priemerne pohybovala okolo 44 percent a pri takejto účasti voličov údajne drvivá väčšina volila jeho stranu. Zavážiť malo aj zvýšenie prídavku na dieťa a skutočnosť, že Peter Pollák st. vraj vybavil viac ako 300 miliónov eur z eurofondov na rozvoj infraštruktúry v osadách.

Matovič ďalej tvrdil, že Rómovia volili jeho stranu nie pre sľubovanú odmenu 500 eur, ale preto, že jeho straníci strávili v týchto lokalitách pár hodín a podali miestnym obyvateľom ruku. Pretože, podľa jeho slov, niečo také dovtedy nezažili. Na otázku novinárky, či môžu vylúčiť prísľub 500-eurovej odmeny za voľby, Pollák odpovedal, že súčasťou ich kampane bol aj vizuál s verejným prísľubom. Ten bol v znení: „Verejný prísľub hnutia OĽaNO 500 eur za voľby“, s dodatkom, že do koalície strana vstúpi iba pod podmienkou vyplatenia tejto odmeny každému za účasť vo voľbách.

Vizuál bol vraj jednoznačný

Podľa Petra Polláka ml. takýto vizuál nemohli Rómovia pochopiť ako automatickú odmenu za hlas pre stranu, lebo sa na tieto peniaze takmer vôbec nepýtali. Keď však médiá robili rozhovory v týchto komunitách s otázkou, prečo volili stranu OĽaNO, ich odpovede boli, že práve pre finančnú odmenu v hodnote 500 eur. Igor Matovič však takúto tézu poprel, lebo podľa neho, ak by išli Rómovia voliť pre peniaze, tak by prišiel voliť každý. A neexistuje možnosť, že ich zavádzajúcu kampaň si zle vysvetlili iba niektorí.

Zároveň chcel predseda OĽaNO preukázať absenciu kupovania rómskych hlasov tým, že v roku 2012 v niektorých z týchto komunít vysoko vyhral Smer, hoci vo vedľajšej osade nezískal ani jeden hlas. Podľa Matoviča to znamená, že strana Smer automaticky uplácala Rómov len niekde, a inde sa im to nepodarilo. Vzhľadom na to, že stranu OĽaNO volila každá väčšia takáto komunita, tak to má svedčiť o slobodnej voľbe Rómov hlasovať.

Zavádzanie nie je trestné

Hoci sa verejne hovorí o podozreniach z volebnej korupcie, aj v tomto prípade ide o detaily vychádzajúce z právnej definície tohto trestného činu. Volebnej korupcie sa totiž dopustí ten, kto poskytne alebo sľúbi úplatok tomu, kto má právo voliť, aby volil alebo nevolil určitým spôsobom. V tomto prípade sa prezumuje, že počas kampane OĽaNO jej kandidáti sľubovali peňažnú odmenu za hlas v prospech strany. Nie je však takto explicitne, ale pomocou svojich vizuálnych pomôcok.

Takto nastavená rétorika je však iba šikovným zavádzaním ľudí, a nie priamo trestným činom. V prípade korupcie by totiž strana alebo jej členovia či iné osoby museli vyslovene sľubovať odmenu za hlas v prospech strany. Na ich vizuáloch je však uvedené, že odmena by bola za účasť vo voľbách. A teda chýba definičný prvok volil alebo hlasoval určitým spôsobom, či už v prospech alebo neprospech politickej strany. Samotné vyzývanie na volebnú účasť aj za finančnú odmenu zákon nepostihuje. Trestný je presný opak, teda výzva na nevolenie alebo neúčasť vo voľbách.

Ide tak o značne manipulatívne navrhnutý kampaňový produkt, ktorý zapôsobí dojmom odmeny najmä na jednoduchších ľudí. Ale jeho podstata z právnej stránky nezakladá trestnú činnosť. Iba vyvolá žiadaný efekt podpory pre stranu bez toho, aby sa jej členovia pri kampani dopustili čohokoľvek nezákonného.

Korupcia sa ťažko dokazuje

Iná situácia by nastala, ak by sa preukázalo, že niekto vyslovene sľuboval odmenu za konkrétne hlasovanie. V praxi však tieto prípady bývajú veľmi náročné na preukazovanie. Takáto korupcia prebieha väčšinou spôsobom, že osoba napojená na stranu dodá peniaze ďalšej osobe, zväčša miestnemu obyvateľovi, ktorý ich následne distribuuje. Aj keby bol tento usvedčený viacerými svedkami z uplácania, vzhľadom na nízku trestnú sadzbu vyviazne s peňažným trestom alebo s podmienkou.

Ak by sa takýto človek aj rozhodol udať osobu, ktorá mu poskytla peniaze na úplatky, pôjde o tvrdenie proti tvrdeniu. A aj osoba, ktorá poskytuje úplatky, je málokedy priamo napojená na politický subjekt v zmysle členstva v danej strane. Tu pritom ide o predpoklad, že úplatok je vo forme priamej finančnej odmeny, pretože úplatky bývajú poskytované aj oveľa kreatívnejším spôsobom.

Verejnosť takýto systém mohla vidieť pri afére uplácania okolo potrebných dokladov na známe fiatky strany OĽaNO. Aj vtedy došlo k pokusu o úplatok za urýchlenie vydávania dokladov od osoby, ktorá vystupovala ako nezávislý prostredník medzi politickou stranou a úradníkom. Navyše táto osoba tvrdila, že si peniaze v obálke na úrade iba zabudla a nemala úmysel uplácať. Strana tvrdila, že o ničom nevie, a že daná osoba konala bez jej vedomia. Dokázať teda skutočnú korupciu aj v tomto prípade bude veľmi náročné.   

Samozrejme, že volebná korupcia na Slovensku existuje, a je označovaná za pravidelný jav pri voľbách. Vzhľadom na nízke trestné sadzby a náročnosť dokazovania je postihovaná iba vo veľmi malom množstve významných prípadov. Politické subjekty totiž už poznajú metódy práce na volebnej kampani, ktoré nemusia zahŕňať striktne nelegálne konanie, aby dosiahli želaný účinok. Práve tento prípad ukázal využívanie podprahových odkazov ako náhradu úplatkov. Ide síce o nemorálne zneužívanie rozumovej slabosti ľudí, ale nie je nezákonné. A rozhodne prineslo želaný výsledok v podobe preferenčných hlasov.