Poznáme mená nových ministrov. Do vlády sa chystá aj obvinený Robert Kaliňák

Ešte vo štvrtok ráno panovala v prostredí strán rodiacej sa vládnej koalície neistota. Peter Pellegrini si nárokoval na rokovaniach so Smerom post premiéra, ktorý mu už predtým ponúklo Progresívne Slovensko, všetci zároveň čakali na jasnejšie vyjadrenie KDH.

Majerský síce od volieb vytrvalo hovoril, že KDH mieri do opozície, ale isté to nebolo. Niektorých znervózňovalo najmä to, keď poslanec KDH František Mikloško na všetky strany hovoril o potrebe vzniku vlády s progresívcami z PS a SaS a stranou Hlas. Po štvrtkovom stretnutí v centrále Smeru, ktoré inicioval Robert Fico, sa však veci dali do pohybu.

Milan Majerský rázne odmietol vládu so Smerom, o ktorú krátko po voľbách stáli niektorí konzervatívnejší poslanci Smeru aj vedenie Hlasu, ale dôležitejšie bolo, ako sa vyjadril k vláde s PS.

Majerský po stretnutí s Ficom povedal, že do vlády s progresívcami by nešiel ani vtedy, ak by sa odložili kultúrno-etické témy: „Pre nás je dôležité to, čo som povedal už pred pár dňami, že KDH s najväčšou pravdepodobnosťou mieri do opozície,“ vyhlásil.

Majerský neurobil chybu, pre KDH by bola jedna aj druhá podoba vlády zničujúca, jeho slová však spustili rýchly sled udalostí.

Pellegrini a jeho kolegovia v Hlase, ktorí sa snažili ponuku od PS využívať ako tlak na Fica a Smer, pochopili, že musia zmeniť prístup. O podobe vlády bolo náhle rozhodnuté, zápas o zloženie vlády sa premenil na boj o jednotlivé rezorty.

Podľa informácií Štandardu z prostredia vznikajúcej koalície, možno povedať niekoľko mien, ktoré by mali zasadnúť v novej vláde.

Premiérom bude Robert Fico, predsedom parlamentu Peter Pellegrini. Pozícia Andreja Danka je momentálne ešte otvorená, očakáva sa post podpredsedu parlamentu.

Ministrom vnútra by sa mal stať Matúš Šutaj Eštok zo strany Hlas, ktorý si postupne získal silné postavenie v Hlase a patrí k najbližším spolupracovníkom Petra Pellegriniho.

Eštok bol počas posledného roka-dvoch odvážnejší ako Denisa Saková, zároveň nemá také silné väzby na Smer a najmä Roberta Kaliňáka ako Saková, ktorá Kaliňákovi v minulosti robila štátnu tajomníčku na ministerstve vnútra. Ešte dôležitejšie je, že Eštok požíva dôveru všetkých troch strán novej vlády a nie je napojený na žiadnu z vyšetrovaných skupín. Mal by teda byť zárukou nezávislosti vyšetrovania, aj schopnosti urobiť rýchle personálne zmeny na polícii a vôbec v rezorte.

Najsilnejším argumentom proti nemu je vek (ročník 1987) a nedostatok skúseností, tie však vyvažuje mandát Hlasu a kríza, v ktorej sa počas vojny policajtov nachádzame. Eštok je momentálne považovaný za budúceho ministra vnútra.

Kontrolu nad SIS by si mal zachovať premiér, ktorému sa tajná služba priamo zodpovedá.

Ďalším politikom, ktorý by mal mať isté miesto v novej vláde, je podľa informácií Štandardu Erik Tomáš, ktorý by sa mal stať ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny. Tomáš o tento post usiloval dlhodobo, profiloval sa na témach tohto rezortu a jeho nominácia nevyvoláva nesúhlas.

Do vlády by mal prísť aj Tomáš Drucker. Ten kedysi začínal ako nominant SDKÚ v jednom zo štátnych podnikov, potom bol ministrom zdravotníctva vo vláde Smeru a ako obľúbenec Andreja Kisku sa po Kuciakovej vražde a následnej rekonštrukcii vlády stal ministrom vnútra. Tam po konflikte s Tiborom Gašparom skončil rýchlejšie, ako začal. Dnes patrí medzi najbližších ľudí Petra Pellegriniho, v strane Hlas bol zrejme najsilnejším zástancom vlády s PS, keď však pochopil, že takáto vláda nevznikne, začal usilovať o post vo vláde Roberta Fica. Hoci sa s jeho menom spomínalo najmä ministerstvo zdravotníctva, respektíve ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie, aktuálne sa zdá najpravdepodobnejšie, že Drucker bude ministrom školstva.

Podobne sa očakáva, že ministrom investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie sa stane Richard Raši z Hlasu, ktorý tento rezort viedol v minulosti, hoci vtedy bol ešte v okresanejšej podobe.

Očakáva sa tiež, že ministerkou bude Denisa Saková, ktorá mala druhý najvyšší počet krúžkov v Hlase a je rešpektovaná aj v Smere. Možné je ministerstvo spravodlivosti, podľa informácií Štandardu to však nateraz nemožno potvrdiť.

Obsadenie ministerstva zahraničných vecí je stále otvorené, nárokuje si ho Smer aj Hlas, ak by rezort získal Hlas, očakáva sa, že novým ministrom by sa mohol stať Peter Kmec. Proti tejto nominácii však hovorí to, že ministra zahraničných vecí si zväčša spolu s ministrom financií obsadzuje premiérska strana. Téme sa venujeme v samostatnom článku.

Ministrom financií by sa podľa očakávaní mal stať Ladislav Kamenický zo Smeru. Kamenický už v rokoch 2019 – 2020 na ministerstve financií pôsobil, voči strane a Ficovi preukázal silnú osobnú lojalitu, a za jeho menovanie hovorí aj tradícia, že premiér nepustí kľúčový ekonomický rezort inej strane.

Prekvapujúce je, že Hlas a Peter Pellegrini sa zatiaľ nepustili do snahy o zablokovanie Roberta Kaliňáka a ten podľa informácií Štandardu mieri tiež do vlády. O poste zatiaľ naše zdroje nechceli bližšie hovoriť, ale jeho účasť vo vláde nebola spochybnená a považuje sa za takmer istú vec.

Kaliňák je od vraždy Kuciaka blízko spojený s Robertom Ficom, na čas sa stiahol z výkonu aj z parlamentu, ale zostal podpredsedom strany a bol šéfom kampane, ktorá vyhrala Smeru voľby. Jeho postavenie v Smere je preto silné, a ak by sa Pellegrini rozhodol ísť s ním do priameho sporu, stálo by ho to iný rezort alebo nomináciu. Nateraz na to, podľa našich informácií, nenabral odvahu. Kaliňák preto mieri do budúcej vlády.

Zaujímavá je aj situácia v SNS. Strana by mohla vo vláde získať dva, možno tri rezorty, istú účasť vo vláde by mal mať Tomáš Taraba, ktorý by sa mal stať ministrom hospodárstva.

Andrej Danko dlhodobo zdôrazňuje tému cestovného ruchu, preto je možné, že príde aj ku zmene agendy a presunu cestovného ruchu a športu z rezortu dopravy pod iný rezort, ktorý by obsadil práve nominant SNS.

Ako vidieť, rokovania o rozdelení ministerstiev nie sú ešte uzavreté a malo by sa v nich pokračovať v pondelok. Ako však ukazuje prístup jednotlivých politikov, medzi budúcimi koaličnými partnermi panuje pomerne veľká zhoda a pokojne si dopriali voľný víkend.

Keď sme sa s niektorými z nich rozprávali v piatok večer, nijako neriešili rokovanie a závery predsedníctva KDH, ani podobu zloženia budúcej vlády. Zdá sa, že to podstatné sa rozhodlo a nikto z nich nepochybuje, že do 14 dní predstúpi Robert Fico pred prezidentku so zloženou vládou s väčšinou 79 hlasov.

Ak máte pocit, že to všetko ide až prekvapivo rýchlo, patrí sa doplniť, že pri tom všetkom má Robert Fico ešte chrípku.