Útok sa uskutočnil bez akéhokoľvek varovania. Posledné dni nič nenasvedčovalo stúpajúcemu napätiu v oblasti. Hlavne ale nič nezachytili tajné služby či armáda. Pritom útok takejto komplexnosti a rozsahu je možné zatajiť len veľmi ťažko. Armáda navyše bola zjavne nepripravená. Teroristi obsadili niektoré izraelské vojenské posty. Mestá a dediny v blízkosti Gazy boli nechránené. Útok zatriasol sebavedomím Izraela.
To v posledných rokoch bolo veľké. Systém Iron Dome eliminoval do veľkej miery hrozby rakiet vystreľovaných z Gazy. Izrael veril, že technologická a spravodajská prevaha zhatí akýkoľvek teroristický útok. Židovský štát sa tak mohol venovať tomu, čomu sa venuje každý úspešný, bezpečný a mierumilovný štát, totiž svojim vnútorným problémom, politickej kríze. Izraelský premiér Benjamin Netanjahu čelí podozreniu z korupcie. Krajina zažila päť parlamentných volieb počas štyroch rokov. Židovským štátom zmietali protesty opozície proti kontroverznej justičnej reforme. Otázka je, ako sa tieto vnútorné spory podpísali na obranyschopnosti krajiny, a či zatiaľ čo Izraelčania riešili svoje „bolítka“, im za hranicami nevyrástla rakovina.
Tieto spory v každom prípade ustali. Krajina sa zjednotila za vládou. Izraelčania požadujú tvrdú odplatu. A najskôr sa jej dočkajú. Netanjahu hovorí o vojne, nie o operácii. To naznačuje, že akcia bude oveľa rozsiahlejšia a drsnejšia, než boli predchádzajúce protiteroristické akcie. Hamasu už nemôže byť dovolené existovať.
Predseda vlády Ariel Šaron v roku 2005 rozhodol o stiahnutí z Gazy. Dlho sa to javilo ako správne rozhodnutie. Okupácia bola zložitá, poškodzovala Izrael v zahraničí, bol to večný bolehlav. Lepšie nechať Palestínčanov, nech si tam robia, čo chcú, pokiaľ nebudú útočiť na Izrael. Pokiaľ sa tak stalo, odvetné útoky problém rýchlo vyriešili.

