Izrael druhé líce nenastavuje

Útok sa uskutočnil bez akéhokoľvek varovania. Posledné dni nič nenasvedčovalo stúpajúcemu napätiu v oblasti. Hlavne ale nič nezachytili tajné služby či armáda. Pritom útok takejto komplexnosti a rozsahu je možné zatajiť len veľmi ťažko. Armáda navyše bola zjavne nepripravená. Teroristi obsadili niektoré izraelské vojenské posty. Mestá a dediny v blízkosti Gazy boli nechránené. Útok zatriasol sebavedomím Izraela.

To v posledných rokoch bolo veľké. Systém Iron Dome eliminoval do veľkej miery hrozby rakiet vystreľovaných z Gazy. Izrael veril, že technologická a spravodajská prevaha zhatí akýkoľvek teroristický útok. Židovský štát sa tak mohol venovať tomu, čomu sa venuje každý úspešný, bezpečný a mierumilovný štát, totiž svojim vnútorným problémom, politickej kríze. Izraelský premiér Benjamin Netanjahu čelí podozreniu z korupcie. Krajina zažila päť parlamentných volieb počas štyroch rokov. Židovským štátom zmietali protesty opozície proti kontroverznej justičnej reforme. Otázka je, ako sa tieto vnútorné spory podpísali na obranyschopnosti krajiny, a či zatiaľ čo Izraelčania riešili svoje „bolítka“, im za hranicami nevyrástla rakovina.

Tieto spory v každom prípade ustali. Krajina sa zjednotila za vládou. Izraelčania požadujú tvrdú odplatu. A najskôr sa jej dočkajú. Netanjahu hovorí o vojne, nie o operácii. To naznačuje, že akcia bude oveľa rozsiahlejšia a drsnejšia, než boli predchádzajúce protiteroristické akcie. Hamasu už nemôže byť dovolené existovať.

Predseda vlády Ariel Šaron v roku 2005 rozhodol o stiahnutí z Gazy. Dlho sa to javilo ako správne rozhodnutie. Okupácia bola zložitá, poškodzovala Izrael v zahraničí, bol to večný bolehlav. Lepšie nechať Palestínčanov, nech si tam robia, čo chcú, pokiaľ nebudú útočiť na Izrael. Pokiaľ sa tak stalo, odvetné útoky problém rýchlo vyriešili.

Lenže Hamas, ktorý v Gaze vládne, evidentne získal oveľa väčšie schopnosti škodiť, než si ktokoľvek mohol myslieť. Po tejto akcii je jasné, že Jeruzalem nemôže nechať Hamas na pokoji. Bude nasledovať vojna s cieľom Hamas zničiť raz a navždy. Asi aj keď to má znamenať opätovnú okupáciu Gazy. Odvlečení rukojemníci sú zárukou toho, že boje sa len tak neskončia. Izrael si pre nich bude chcieť dôjsť. Udalosti sú tiež dôkazom, že Hamas je genocídne hnutie, ktoré keby mohlo, zabije každého Žida, na ktorého natrafí. Rokovať s ním nemožno.

Hamas svojím útokom sledoval zrejme dva ciele. Prvým bolo získať navrch nad Palestínskou samosprávou, ktorá vládne na Západnom brehu. Tá síce nie je Izraelu naklonená, ale nevedie s ním aktívnu vojnu a Hamas sa s ňou neznáša a celkom zdatne sa mu darí infiltrovať tamojšiu spoločnosť. Keď ukáže, že sa Židov nebojí a je ochotný proti nim zakročiť, získa si náklonnosť ostatných Palestínčanov.

Druhým cieľom je sabotovať mierovú dohodu Izrael –⁠ Saudská Arábia. Posledné mesiace sa hovorí o tom, že je veľmi blízko. Saudskí Arabi považujú za hlavné nebezpečenstvo v regióne Irán a sú ochotní spojiť sa aj so židovským štátom. Palestínčania v arabskom svete už nikoho nezaujímajú. Hamas počíta s tým, že tvrdá izraelská odpoveď donúti Saúdovcov mierové rozhovory pozastaviť.

Z tohto dôvodu možno celkom s istotou predpokladať, že za útokom stojí Irán. Ten je dlhodobým sponzorom Hamasu. Minimálne jeho bojovníkom poskytol výcvik, pokiaľ akciu rovno nenaplánoval. A tu číha oveľa väčšie nebezpečenstvo pre celý Izrael. Irán nepodporuje len Hamas, ale aj Hizballáh v Libanone a Assadov režim v Sýrii. Izrael zrejme presúva jednotky k hranici s Libanonom, pre prípad, že by sa ukázalo, že ide o prvú fázu útoku z niekoľkých strán. Vojna tak môže byť oveľa väčšia. Nezabúdajme, že Irán je spojencom Ruska, ktorému dodáva na Ukrajinu drony. Tie používali aj palestínski teroristi. Ak dôjde k širšej vojne, môže to mať vplyv aj na ruské ťaženie na Ukrajine.

Po jomkipurskej vojne nasledovalo vyšetrovanie, ako mohlo dôjsť k takému zlyhaniu. Dá sa očakávať, že k nemu dôjde, aj keď skončia obranné operácie. Netanjahua to môže stáť politický krk. Napriek všetkým protestom nikdy nebola justičná reforma jeho projektom, ale projektom koaličných partnerov. Netanjahu si zakladal na tom, že je najlepším garantom bezpečnosti Izraela. Izraelské sily pod jeho velením sústavne ničili iránske pozície v Sýrii a vykonávajú tajné operácie v samotnom Iráne. Teraz je táto povesť v troskách. Dopustil jedno z najväčších bezpečnostných zlyhaní. Premiérka Golda Meirová po jomkipurskej vojne odstúpila. Je pravdepodobné, že Netanjahuovi nezostane nič iné.

Je zaujímavé, že západné štáty vyjadrovali podporu Izraelu. Často sa opakovala veta, že Izrael má právo na sebaobranu. Svet si počas posledných rokov zvykol na silu. Znovu sa ukazuje, že hlavná je schopnosť brániť svoje územia. Izrael tak tentoraz bude mať možno väčší manévrovací priestor predtým, než sa začnú ozývať výzvy na zdržanlivosť zo strany apologétov palestínskeho terorizmu.

Jedna z amerických užívateliek Twitteru (X) napísala, že hovorila so svojimi izraelskými priateľmi. Jeden jej vraj povedal: „My nie sme Ježiš. Nenastavujeme druhé líce.“