Jomkipurská vojna z roku 1973 je považovaná za najhoršie spravodajské zlyhanie izraelských tajných služieb. Vtedy koalícia arabských štátov na čele s Egyptom a Sýriou neočakávane napadla štát Izrael. Včera, takmer na deň presne, 50 rokov po začiatku tejto vojny, začala ďalšia. A znova bezprecedentným izraelským zlyhaním. Palestínski teroristi z hnutia Hamas zaútočili na izraelské mestá a dediny a začali masakrovať civilistov. Tomu predchádzala salva možno až 5-tisíc rakiet. Ranených sú stovky, mŕtvych minimálne 150, ale zrejme oveľa viac. Desiatky ľudí boli odvlečené do Pásma Gazy ako rukojemníci. Teroristi na siete vysielali zábery orgií vraždenia a mučenia. Už teraz vieme, že ide o najhoršiu civilnú stratu Izraela počas jediného dňa.
Útok sa uskutočnil bez akéhokoľvek varovania. Posledné dni nič nenasvedčovalo stúpajúcemu napätiu v oblasti. Hlavne ale nič nezachytili tajné služby či armáda. Pritom útok takejto komplexnosti a rozsahu je možné zatajiť len veľmi ťažko. Armáda navyše bola zjavne nepripravená. Teroristi obsadili niektoré izraelské vojenské posty. Mestá a dediny v blízkosti Gazy boli nechránené. Útok zatriasol sebavedomím Izraela.
To v posledných rokoch bolo veľké. Systém Iron Dome eliminoval do veľkej miery hrozby rakiet vystreľovaných z Gazy. Izrael veril, že technologická a spravodajská prevaha zhatí akýkoľvek teroristický útok. Židovský štát sa tak mohol venovať tomu, čomu sa venuje každý úspešný, bezpečný a mierumilovný štát, totiž svojim vnútorným problémom, politickej kríze. Izraelský premiér Benjamin Netanjahu čelí podozreniu z korupcie. Krajina zažila päť parlamentných volieb počas štyroch rokov. Židovským štátom zmietali protesty opozície proti kontroverznej justičnej reforme. Otázka je, ako sa tieto vnútorné spory podpísali na obranyschopnosti krajiny, a či zatiaľ čo Izraelčania riešili svoje „bolítka“, im za hranicami nevyrástla rakovina.