Niečo musí zostať tabu, posvätné a nedotknuteľné

Ste náčelníkom lesoochranárskeho združenia VLK, žijete na opačnom konci republiky v Osadnom. Nedá sa začať inak ako s Vlkom. Od počiatku išlo o lesoochranárske združenie? Čo mu predchádzalo?

História názvu nášho združenie prešla vývojom. V polovici 70. rokov sme boli skupina ľudí žijúcich v Prešove so silným vzťahom k prírode. Chodievali sme na tramp, do prírody, venovali sme sa turistike. Popri tom sme si uvedomovali, že sa v lese nedejú len dobré veci a že mu treba nejakým spôsobom pomôcť. Rozhodli sme sa preto niečo urobiť, a tak sme sa – v časoch hlbokého socializmu, ktoré si dnešná mladá generácia ani len nevie predstaviť – obrátili na odborníkov.

Myslíte tým lesníkov.