Prihlásiť sa

Čo všetko môže zmeniť útok na Izrael

APTOPIX Israel Palestinians Policajti evakuujú ženu a dieťa z miesta zasiahnutého raketou vypálenou z pásma Gazy v Aškelone na juhu Izraela. Foto: TASR/AP

Bezprecedentný útok Hamasu na Izrael bude mať určite aj ekonomický dosah, konkrétne na menové, surovinové či akciové trhy.

Po prvé, úrok môže výrazne zvýšiť cenu pohonných hmôt aj u nás. Najmä vtedy, ak Izrael identifikuje Irán ako faktického strojcu útoku. V takom prípade by Izrael mohol iniciovať útok práve na Irán s podporou USA. Americký minister zahraničia Antony Blinken už dlhšie nevylučuje vojenský útok na Irán, ktorý má Teheránu zabrániť vo vývoji jadrovej zbrane. Teraz by sa teda ponúkala možnosť…

Lenže Teherán by mohol podniknúť odvetu. Napríklad útokom na ropné zariadenia v Saudskej Arábii, v masívnejšom meradle ako v roku 2019. To by cenu ropy potenciálne vyhnalo výrazne nahor. A tým pádom aj cenu benzínu či nafty v našom geografickom priestore.

Aj keby však Spojené štáty neprikročili k útoku na Irán, ale len k striktnejšiemu vynucovaniu embarga na vývoz iránskej ropy, môže sa cena barelu ropy Brent ľahko dostať nad úroveň 100 dolárov. USA teraz privierajú oči nad vývozom iránskej ropy, pretože tento vývoz stláča svetovú cenu ropy, a ide tak proti záujmu Ruska. Sprísnenie postoja Washingtonu voči Teheránu sa hodí Rusku, pretože zvýši cenu tejto suroviny a prihrá Kremľu ďalšie peniaze na vojnu na Ukrajine.

Po druhé, v dôsledku útoku Hamasu hrozí výrazné oslabenie eura voči doláru. Za euro by sa nedal kúpiť ani jeden celý dolár, pokiaľ cena ropy prekročí 110 dolárov za barel, hovorí japonský finančný dom Nomura. Euro však sťahujú dole aj ďalšie problémy: opätovne silnejúce obavy z bankrotu Talianska, hrozba deindustrializácie Nemecka vinou drahých energií a ďalšie roztočenie inflácie, najmä v dôsledku práve zdražujúcej ropy, prípadne aj plynu.

Po tretie, problém majú aj Spojené štáty. Investori sa ich dlhu už teraz zbavujú s najväčšou vehemenciou od roku 1787, vyplýva z údajov Bank of America. Vláda USA tak musí ponúkať čoraz vyšší úrok, aby jej vôbec požičali.

Ak úrok na desaťročnom dlhopise USA prekročí úroveň piatich percent, čo môže zapríčiniť práve útok na Izrael a súvisiaci vzostup cien ropy a celkovej inflácie v USA, nemožno vylúčiť vážnu krízu.

Rast úroku na americkom dlhu každopádne môže byť príznakom oveľa hlbšieho problému. Éra lacných peňazí na Západe totiž zjavne končí utopená v dlhu a deficitoch, ktoré značne priživila.

Podstatou problému je fatálne zlyhanie centrálnych bánk celého Západu, ktoré v uplynulých pätnástich rokoch pod zámienkou boja s domnelým strašiakom deflácie vypestovali u politikov – a následne ich voličov – závislosť od drogy lacných peňazí a lacného dlhu. Ľudia na Západe tak v nikdy nevídanej miere dostávajú peniaze aj vtedy, keď nepracujú, alebo vtedy, keď síce pracujú, ale ich činnosť nemá žiadny celospoločenský prínos, ba môže pôsobiť rozkladne a spoločnosť v skutočnosti rozleptávať. Dlh morálke nesvedčí, tým menej ten prebujnený.

Text pôvodne publikovali na webe Echo24. Vychádza so súhlasom redakcie.


Ďakujeme, že čítate Štandard.

Získajte limitovaný bezplatný prístup k článkom vďaka vytvoreniu bezplatného účtu alebo sa prihláste a pokračujte v čítaní.

alebo

Neobmedzený prístup v rámci celého Štandardu. Možnosti predplatného

Pokračovaním súhlasíte s aktualizovanými Podmienkami k ochrane súkromia a Všeobecnými obchodnými podmienkami