USA vraj hľadajú cestu, ako ochrániť civilistov
V prvom rade treba uviesť, že z pohľadu potenciálnych vedľajších strát, či už ľudských alebo materiálnych, rozhodne nie dobre. Gaza totiž s vyše 5-tisíc obyvateľmi na štvorcový kilometer patrí medzi najhustejšie osídlené oblasti na Zemi. Na rozlohe asi 370 štvorcových kilometrov – čo je ekvivalent plochy, na ktorej leží Bratislava – žije zhruba 2,3 milióna ľudí.
Masovému umieraniu civilistov v Gaze sa podľa stanice NBC News na poslednú chvíľu snažia zabrániť Spojené štáty americké, ktoré chcú vytvoriť koridor pre ich odchod do Egypta. Podľa televízie rokuje administratíva Joea Bidena o pláne s niekoľkými ďalšími štátmi.
Hamas vie, kde ich čakať
Pokiaľ ide o konkrétny priebeh, britský denník Guardian si všíma, že boje medzi izraelskou armádou a Hamasom mali v minulosti tendenciu sledovať podobný vzorec: pozemné invázie rôzneho rozsahu nasledovali po ťažkom ostreľovaní dôležitých pozícií Hamasu tak, ako sme tomu svedkami dnes.
Izraelská armáda najprv používala letectvo a delostrelectvo (či už pozemné alebo námorné) na útoky proti vládnym budovám, policajným staniciam, pobrežným zariadeniam, výcvikovým zariadeniam alebo domom vyšších úradníkov.
Pokiaľ ide začiatok pozemnej operácie, Guardian píše, že geografia Pásma Gazy je pre izraelské operácie obmedzujúca, a preto majú jeho ozbrojené sily tendenciu využívať rovnaké prístupové cesty.
Hamas tieto body veľmi dobre pozná a existuje predpoklad, že pri nich vybuduje silné obranné línie. Potrápiť izraelské jednoty môžu aj členovia Hamasu ukrytí v dedinách.
Čomu bude Izrael čeliť?
Keď je reč o bojoch v mestách, izraelské sily v minulosti zažili ťažké útoky pri pokuse o postup do veľkých centier. „Hamas a ďalšie frakcie majú protitankové míny a protitankové riadené strely, ktoré efektívne používajú spolu s mínometnou paľbou,“ pripomína Guardian. Rátať zrejme treba aj s početnými nástražnými pascami, mínami či ostreľovačmi.
Skupina navyše vyvinula vlastné bezpilotné lietadlá vybavené muníciou, ktoré sa bežne používajú na Ukrajine a ktoré môžu zhadzovať bomby na vozidlá a vojakov, čo je úplne nová hrozba.
Gaza nie je len Hamas
Gaza je aj domovom ďalších skupín vrátane Palestínskeho islamského džihádu, Ľudového frontu za oslobodenie Palestíny či Demokratického frontu za oslobodenie Palestíny, ktoré síce nemajú taký potenciál ako Hamas, ale sú schopné viesť pomerne sústredený odpor.
Hlavným problémom Izraela pri akomkoľvek pokuse o pozemnú ofenzívu je, že bude musieť čeliť pripraveným pozíciám Hamasu vrátane tunelov, ktoré boli v priebehu rokov rozsiahlo vylepšené a v niektorých prípadoch vybavené komunikačnými systémami. Predpokladá sa, že by mohli slúžiť ako dobre opevnené a technologicky vyspelé veliteľské centrá.
Rátať treba aj s tým, že Hamas tento scenár očakáva. „Ak sa [Izrael] rozhodne vstúpiť na zem, potom je to pre IDF veľmi, veľmi nebezpečná operácia, pretože okrem iného, útok [Hamasu], ktorý sa teraz odohral, si zjavne vyžiadal mesiace plánovania – a súčasť tohto plánovania by bolo pripraviť sa na reakciu Izraela,“ vyjadril sa pre Newsweek plukovník Richard Kemp, bývalý dôstojník britskej armády, ktorý velil práporu počas vojny v Afganistane.
Guardian predpokladá, že cieľom pozemnej operácie nebude okupácia Pásma Gazy – čo by z dlhodobého hľadiska mohlo presahovať jeho možnosti – ale skôr definitívna porážka Hamasu.
Iba silné reči?
Nie všetci však berú pozemnú inváziu ako hotovú vec. "Nemyslím si, že sa to dá považovať za samozrejmosť," povedal Kemp. "To, čo [Netanjahu] hovorí, a to, čo sa deje v skutočnosti, môžu byť dve rôzne veci. Musíte sa na to pozrieť z tej perspektívy, že svoje plány nepriateľovi neoznámite," dodal.
"Netanjahu bol vždy veľmi opatrný, pokiaľ ide o rozsiahle použitie vojenskej sily," povedal pre Vox Daniel Byman, vedúci pracovník Centra pre strategické a medzinárodné štúdie. "Ale za týchto okolností môže byť ťažké byť opatrný," dodal na druhej strane.
