O novej poľskej vláde rozhodnú menšie strany. Poliaci v nedeľu okrem volieb hlasujú aj v referende

Poľský volebný systém je iný ako na Slovensku. Aby sa daní politici dostali do dvojkomorového parlamentu (Sejmu a Senátu), musia okrem prekročenia 5-percentnej hranice na národnej úrovni (8-percentnej v prípade koalície) uspieť aj vo svojom volebnom obvode. V obvodoch sa vyberá proporcionálny počet parlamentných poslancov na základe množstva voličov a v každom jeden senátor.

Vôľa nedopustiť ovládnutie oboch komôr parlamentu Právom a spravodlivosťou (PiS), teda súčasnou vládnou stranou, spôsobila spájanie sa antipisovskej opozície. Opozícia v zložení Občianska koalícia (KO), Tretia cesta (TD) a Ľavica sa v snahe nedať šancu strane PiS obsadiť po voľbách aj Senát sa dohodla, že v obvodoch, kde väčšinou vyhráva Kaczyńského strana, postaví svojho kandidáta len jedna z týchto strán. Je to preto, aby neprepadli antipisovské hlasy. Snaží sa tak získať viac senátorských kresiel ako PiS.

Jediná debata a dôležitosť menších strán

Jediná predvolebná diskusia vo verejnoprávnej televízií TVP trvala len 62 minút. Navyše, hlas dvojice moderátorov počuli voliči dlhšie ako prejavy samotných politikov. Moderátori na začiatku diskusie najprv tri minúty vysvetľovali pravidlá, potom dve minúty zadávali jednotlivé otázky a nakoniec každý z politikov jednu minútu odpovedal.

Desať sekúnd pred koncom každej minúty zaznel hlasný gong na upozornenie, že čas sa blíži ku koncu. Ten niektorých politikov neraz preľakol, iných vyviedol z miery a takého opozičného lídra Donalda Tuska z KO zmýlil natoľko, že pri prvej otázke si myslel, že sa mu čas už skončil.

Poliaci hodnotia ako víťaza tejto diskusie Szymona Holowniu z Tretej cesty. Nielenže pôsobil sebavedomo a profesionálne, ale zdržal sa aj zbytočných útokov na svojich politických súperov. Tusk a súčasný premiér Mateusz Morawiecki sa celý čas škriepili a okrem ich očividnej vzájomnej nesympatie si divák z tých siedmich minút veľa neodniesol. Pre zaujímavosť, ich naťahovanie sa bolo do určitej miery osobné, keďže Morawiecki bol v minulosti dva roky poradcom vtedajšieho premiéra Tuska.

Jedinou ženou v debate bola zástupkyňa strany Ľavica Joanna Scheuring Wielgusová a jediným politikom s rekvizitou predseda Konfederácie Krzysztof Bosak. Ten si pred seba postavil poľskú vlajočku.

Vzhľadom na preferencie dvoch najväčších subjektov – PiS viac než 35 percent a KO asi 30 percent – sa zdá, že obe budú odkázané na spoluprácu s menšími subjektmi. Po tom, ako Štandard v sobotu predstavil favoritov, prinášame aj stručnú charakteristiku troch strán, ktoré majú veľkú šancu dostať sa do parlamentu.

Poľská Tretia cesta

Tretia cesta je koalíciou strán Poľsko 2050 a Poľskej ľudovej strany (PSL). Jej líder Hołownia je Poliakom známy hlavne ako moderátor z televízie. Netají sa tým, že je katolík. Istý čas strávil dokonca v noviciáte dominikánov. Teraz je manžel a otec dvoch dcér. Propaguje vegetariánstvo a veľmi mu záleží na zelených témach. Stojí za charitatívnou organizáciou, ktorá financuje rôzne humanitárne projekty.

Ako strana majú v programe navýšenie financovania školstva aj zdravotníctva, ochranu lesov pred výrubom a rozšírenie zonácie národných parkov. Sľubujú zavedenie maximálnych čakacích lehôt u lekárov, čím odpovedajú na fatálne dlhé čakacie lehoty na vyšetrenia v štátnych zariadeniach. Zo sociálnych politík najviac vyčnieva navýšenie kapacity jaslí pre deti a internáty za 1 zloty pre študentov, ktorí nebývajú vo veľkých mestách. V téme potratov chcú nechať rozhodnúť verejnosť a zorganizovať referendum. Počas kampane sa vymedzili voči strane PiS a v prípade úspechu budú pravdepodobne súčasťou prípadnej koalície s KO a Ľavicou.

Nová ľavica

Ľavicu vedie v týchto voľbách jeden z jej predsedov – Róbert Biedroń. Ten sa otvorene hlási k svojej homosexuálnej orientácii. Najvýraznejšie ho bolo vidieť v minulých prezidentských voľbách, kde kandidoval ešte za svoju minulú stranu Wiosna (Jar), ale neuspel. Teraz si k sebe pritiahol elektorát mladých žien, ktoré v ich programe zrejme oslovuje najmä legalizácia potratov, antikoncepcia bez receptu či preplácanie umelého oplodnenia.

Program strany je zameraný na zlepšenie podmienok na trhu práce, medziiným aj na zvýšenie dávky počas choroby zamestnanca do výšky 100 percent zo zarábanej mzdy. Rovnako tak sľubuje zvýšenie miezd v štátnej správe, kde valorizácia platov nestíha za rastúcou infláciou. V školstve chce navýšiť platy pre učiteľov o 20 percent a žiakom základných a stredných škôl zaplatiť učebnice, ktoré si dnes musia kupovať sami. V otázke zdravotníctva chce zaviesť lieky pre deti a seniorov zadarmo, pre ostatných za 5 zlotých.

Jej kľúčovou agendou je zavedenie legálnych potratov do 12. týždňa tehotenstva, formy partnerských zväzkov pre všetkých, odlúčenie cirkvi od štátu či legalizácia marihuany. Na najväčšie problémy Poliakov odpovedá sľubom o založení Ministerstva bývania, financovaním rozvoja verejnej dopravy a oslobodenie verejných médií od propagandy. Chce povoliť voliť do europarlamentu už šesťnásťročným a seniorom sľubuje zavedenie vdovských dôchodkov. V zahraničnej politike je za úzku spoluprácu vrámci EÚ, NATO, PESCO a ako kľúčového partnera vníma USA.

Konfederácia – ešte nacionalistickejšia a pravicovejšia než PiS

Vo všeobecnosti sú jej politici známi ako zástancovia silného patriarchátu. Ich elektorátom sú hlavne mladí muži. Ich predsedom je Sławomir Mentzen, podpredsedom Krzysztof Bosak, tiež bývalý neúspešný kandidát na prezidenta. Táto dvojica mladých mužov v košeliach a obleku je tohtovolebnou marketingovou tvárou strany.

Hoci v kampani kritizujú PiS a odmietajú s nim povolebnú spoluprácu, práve oni sú považovaní za potenciálnych partnerov v možnej budúcej koalícii. Kampaň postavili na téze, že Ukrajinci okrádajú Poliakov, pretože poberajú rovnaké sociálne dávky ako oni a že hoci Ukrajincom treba pomôcť, nemali by Poliakov vyciciavať. V prípade, že budú vo vláde, chcú presadiť, aby sa migrantom tieto sociálne dávky nevyplácali, ani keď sú na území Poľska legálne zamestnaní a platia všetky dane a odvody.

Zaujímavou témou je ich prístup k reforme školstva. Školám chcú dať slobodu vo výbere vzdelávacieho programu, rodičom zas voľnosť pri výbere školy pre svoje deti pomocou „kupónu na vzdelávanie”. Žiaci by tak mali možnosť vzdelávať sa podľa výberu vo verejnej alebo súkromnej škole bez dodatočných poplatkov, alebo by si mohli vybrať domáce vzdelávanie. V tom prípade by finančné prostriedky náležali ich rodičom alebo osobám, ktoré ich učia doma.

Sú za silné, ale samostatné Poľsko a sú známi ústretovejším postojom k Rusku. Medzi programové priority stavajú aj legálne držanie zbrane pre všetkých, budovanie armády a dobrovoľný vstup do vojska už od šestnástich rokov. Odmietajú politiku Európskej únie v otázke zelenej transformácie aj Plán obnovy. Vo svojom programe píšu, že motoristi sú utláčaní a zaslúžia si lepšie podmienky. Chcú zníženie dane na palivo, zrušenie dane za elektrickú energiu, lacné uhlie na vykurovanie a pre uhoľné elektrárne či zrušenie zákazu vjazdu autám do centier miest. A to aj napriek tomu, že Poľsko má obrovský problém so smogom a znečistením ovzdušia.

Podpora všetkých zmienených koaličných subjektov osciluje v hrubých číslach okolo hranice 10 percent. Úspech teda nemá zaručený žiaden z nich.

Sporné referendum?

Referendum, ktoré sa uskutoční súčasne s voľbami do parlamentu, mnohí považujú za manipuláciu. Okrem formy otázok, ktoré sú vraj položené nevhodným spôsobom, je problematická aj forma referenda. Pôvodne boli totiž komisie k referendu a k voľbám rozdelené. Po zmene v systéme volič dostane obálku k referendu automaticky a k účasti na ňom sa nezapočíta, len ak sa proti tomu vyslovene vyjadrí a nezoberie si hlasovací lístok. Keďže referendum je platné až pri účasti nad 50 percent, odporcovia referenda to považujú za jediný spôsob, ako docieliť, aby bolo neúspešné.

V ňom sa Poliakov budú pýtať na štyri otázky.  

1. Podporujete výpredaj štátneho majetku zahraničným subjektom, čo vedie k strate kontroly Poliek a Poliakov nad strategickými odvetviami hospodárstva?

2. Podporujete zvyšovanie veku odchodu do dôchodku vrátane obnovenia veku odchodu do dôchodku zvýšeného na 67 rokov pre ženy a mužov?

3. Podporujete zrušenie bariéry na hranici medzi Poľskou republikou a Bieloruskou republikou?

4. Podporujete prijímanie tisícov nelegálnych prisťahovalcov z Blízkeho východu a Afriky v súlade s vynúteným mechanizmom relokácie naloženým európskou byrokraciou?

Otázky, ktoré sú v ňom položené, sú podľa kritikov referenda napísané tak všeobecne, že pre budúcu vládu nemusia byť žiadnym spôsobom zaväzujúce. Odborníci poukazujú na použitie nepresných slov ako „tisíce, výpredaj, zahraničný subjekt, bariéra” či výrazy s emocionálnym zafarbením ako „strata kontroly, vynútený, naložený”. Navyše, na tieto otázky je podľa nich ťažké odpovedať áno, keďže sugerujú zhoršenie daného javu, a teda navádzajú na odpoveď nie.

Je teda otázne nielen to či bude referendum platné, ale aj či vôbec odpovede Poliakov v ňom môžu niečo reálne zmeniť.