Exit poll: Poľské voľby vyhrala strana Právo a Spravodlivosť, no vládu by nezostavila

Nedeľné parlamentné voľby v Poľsku vyhrala súčasná vládna strana Právo a Spravodlivosť so ziskom 36,8 percenta hlasov, no na pokračovanie vo vládnutí by to nestačilo. Vyplýva to z takzvaného exit pollu.

Poland_Elections752279 Donald Tusk, bývalý poľský premiér, sa v nedeľu 15. októbra 2023 prihovára svojim priaznivcom v centrále svojej strany vo Varšave v Poľsku. Foto: TASR/AP

Na druhom mieste sa podľa neho umiestnila Občianska koalícia so ziskom 31,6 percenta hlasov, na treťom Tretia Cesta s 13 percentami, na štvrtom Ľavica s 8,6 percentami a napokon posledná nad hranou zvoliteľnosti by skončila Konfederácia so 6,2 percentami. Exit poll vypracovala agentúra IPSOS pre TVN24.

Pokiaľ by tieto dáta zodpovedali realite, Právo a Spravodlivosť by skončila v opozícii a vládu by zostavila Občianska koalícia na čele s Donaldom Tuskom spolu s Ľavicou a Treťou cestou. Spolu by mali v Sejme 248 poslancov, zatiaľ čo druhý blok zložený z Práva a Spravodlivosti a Konfederácie iba 212. Poľský Sejm, teda dolná komora parlamentu, má 460 kresiel.

Tusk ohlasuje víťazstvo

Opozičný líder Donald Tusk už ohlasuje víťazstvo. „Poľsko zvíťazilo, demokracia zvíťazila. Odstavili sme ich od moci,“ povedal. „V blízkej budúcnosti vytvoríme s našimi partnermi novú, dobrú, demokratickú vládu,“ doplnil.

„Je to naše štvrté víťazstvo v parlamentných voľbách a tretie v rade. Je to veľký úspech našej formácie a nášho projektu pre Poľsko. Otázkou zostáva, či sa tento úspech podarí pretaviť do ďalšieho funkčného obdobia našej vlády. A to ešte neviem,“ cituje lídra Práva a Spravodlivosti Jaroslava Kaczynského Gazeta Wyborcza.

„Rád by som poďakoval všetkým voličom. Je to veľmi podobné číslo ako v predchádzajúcich voľbách. Je to historické víťazstvo,“ povedal v reakcii na exit poll súčasný predseda vlády Mateusz Morawiecki. Pripomeňme, že strana Právo a Spravodlivosť v roku 2019 presvedčila 43,6 percenta voličov a obsadila väčšinu, 235 kresiel.

Volebný systém je iný

Exit polly môžu byť v niektorých prípadoch pomerne presné, no ako ukazuje aj nedávna skúsenosť zo Slovenska, spoliehať sa na ne nemožno.

Toto pravidlo hrá do karát Právu a Spravodlivosti, ktorej to otvára priestor na zvrat, kdežto hlasy voličov zo zahraničia budú podľa predpokladov zas zvyšovať percentá Občianskej koalícii a jej partnerom.

Poľský volebný systém je iný ako na Slovensku. Aby sa daní politici dostali do dvojkomorového parlamentu (Sejmu a Senátu), musia okrem prekročenia 5-percentnej hranice na národnej úrovni (8-percentnej v prípade koalície) uspieť aj vo svojom volebnom obvode. V obvodoch sa vyberá proporcionálny počet parlamentných poslancov na základe množstva voličov a v každom jeden senátor.

Opozícia sa v snahe nedať šancu súčasnej garnitúre obsadiť po voľbách aj Senát dohodla, že v obvodoch, kde väčšinou vyhráva Kaczyńského strana, postaví svojho kandidáta len jedna z týchto strán. Je to preto, aby neprepadli hlasy. Snaží sa tak získať viac senátorských kresiel.

Čo by čakalo Poľsko s vládou Tuska?

Občianska koalícia chce koniec uhoľných baní do roku 2040, jedno teplé jedlo denne pre deti v školách či „náramok života” pre seniorov, ktorý im bude kontrolovať životné funkcie. V programe sa objavuje aj sľub o voľbách cez internet či jeden gigabajt internetu denne zdarma pre mládež.

Ich hlavné témy v programe sú spojené s nápravou systému spravodlivosti a zavedením registrovaných partnerstiev. Chcú oddeliť rolu generálneho prokurátora a ministra spravodlivosti. Tieto dva úrady v Poľsku v súčasnosti zastáva jedna osoba. Chcú takisto zaviesť preplácanie umelého oplodnenia a antikoncepcie. 


Atentát na premiéra Róberta Fica bol spočiatku klasifikovaný ako pokus o úkladnú vraždu. Prekvalifikovanie atentátu na teroristický útok zo strany prokuratúry bolo pomerne prekvapivé pre chýbajúci motív, na čo nedávno upozornil aj Najvyšší súd SR.…
Prejsť na článok