Novú poľskú koalíciu bude spájať najmä odpor proti Kaczyńskému. Konzervatívci sa budú spoliehať na veto prezidenta

Tretia je Tretia cesta s podporou 14,40 percenta voličov. Do poľského Sejmu sa ešte dostala Ľavica so ziskom 8,61 percenta hlasov a pravicová Konfederácia so ziskom 7,16 percenta hlasov.

Konečné výsledky volieb potvrdzujú, že PiS prišla o väčšinu v parlamente a zároveň otvárajú cestu na vytvorenie vlády pre liberálnu proeurópsku opozíciu, píše agentúra Reuters.

Aký bude ďalší vývoj

Napriek víťazstvu vo voľbách Právo a spravodlivosť zrejme napokon nedokáže poskladať vládu. Občianska koalícia Donalda Tuska je pre menšie strany, aspoň podľa ich doterajších vyhlásení, prijateľnejšou alternatívou, vládna zostava potom môže mať zloženie KO – Tretia cesta – Nová ľavica. Kaczyńského PiS spolu s pravicovou Konfederáciou tak s najväčšou pravdepodobnosťou skončia v opozícii.

Súčasný premiér Mateusz Morawiecki (PiS) však pre televízny kanál Polsat News povedal: „Najdôležitejšie je teraz to, že podľa pravidiel demokracie, keďže ide o rozhodnutie prezidenta, najpravdepodobnejšie poverí zostavením vlády víťaznú stranu, a v tomto prvom kroku sa určite pokúsime vytvoriť parlamentnú väčšinu.“

Karty tak ešte môže zamiešať prezident Andrzej Duda, spojenec PiS, ktorý uviedol, že poverenie zostaviť kabinet udelí najskôr víťaznej strane. Pre PiS však bude ťažké nájsť spojencov a väčšinu v 460-člennom Sejme nebude mať ani v koalícii s Konfederáciou.

Poľská ústava ukladá prezidentovi povinnosť zvolať do 30 dní od volieb ustanovujúcu schôdzu parlamentu. Potom má ďalších 14 dní, aby vybral kandidáta na predsedu vlády. Kandidát má tiež 14-dňovú lehotu, aby získal dôveru väčšiny poslancov. Ak ju nedostane prezidentský kandidát, parlament navrhne svojho.

Znamená to, že sa v konečnom dôsledku sa v takomto prípade poverí zostavovaním kabinetu kandidát parlamentnej väčšiny. Najviac spomínaná koalícia KO – Tretia cesta – Ľavica má 249 mandátov, čo je postačujúce. Ako píše portál Politico, okrem antipatie proti Kaczyńskému však tieto tri strany takmer nič nespája.

Pri hlasovaní o zákonoch však poľský parlament potrebuje dvojtretinovú väčšinu, aby prelomil prezidentské veto. Ak by vznikla spomínaná koalícia, tá ju mať nebude. Aj na túto poistku sa môže v budúcnosti spoliehať Kaczyńského Právo a spravodlivosť.

Vyjednávacie páky majú aj liberáli

Spomínané tri súčasné opozičné strany už deklarovali, že sú pripravené sformovať vládnu koalíciu, pričom ich rokovania sa začnú po zverejnení oficiálnych výsledkov. Generálny tajomník KO Marcin Kierwinski uviedol, že prirodzeným kadidátom na post premiéra je Donald Tusk.

Dôležitú rolu zohráva aj to, že Tusk bol päť rokov predsedom Európskej rady. „Deň po voľbách pôjdem (do Bruselu) a odblokujem tie peniaze,“ povedal pred voľbami. Európske štruktúry totiž blokujú Poľsku 36 miliónov eur v pôžičkách a grantoch najmä za porušovanie v otázkach takzvaného právneho štátu. Napríklad na Európskom súdnom dvore sa riešia žaloby proti poľskému „obmedzovaniu nezávislosti súdnej moci“. Podľa Politica by sa Tuskovi mohlo podariť tieto veci zvládnuť a napomôcť uvoľneniu europeňazí.

PiS má Poľsko stále pod palcom

Moderátor verejnoprávnej televízie TVP v hlavnom spravodajstve vyhlásil: „Opozícia nevyhrala, pretože v Poľsku neexistuje strana, ktorá by sa nazývala ‚Opozícia‘.“ V pondelok sa tiež začali televízne správy oznamom o „historickom víťazstve strany Právo a spravodlivosť“.

Z týchto a podobných príkladov vyplýva, že Kaczyńského strana stále drží poľské štátne médiá (ale nielen tie) pevne v rukách. Politico spomína napríklad „podozrivé zmluvy“ z obdobia prvej fázy pandémie covidu či konanie štátnych spoločností ako je petrolejársky Orlen, ktoré prelievali peniaze do straníckych projektov PiS, alebo branie úplatkov výmenou za poľské víza.

Všetky tieto prehrešky dosluhujúcej vlády chce rodiaca sa možná liberálna koalícia prešetriť. Liberáli sľubujú, že zodpovedných politikov usvedčia z trestných činov v štátnej službe.

(tasr, politico)