Hlbší pohľad na to, čo sa stalo v Poľsku. Prečo Tuskova koalícia nahradí Kaczynského PiS

Aj v druhej komore parlamentu strana Právo a spravodlivosť utrpela porážku. V Senáte získala najviac kresiel KO – 41. PiS bude mať v tomto volebnom období 34 senátorov, Tretia cesta 11 a Ľavica 9. Zvyšných päť miest obsadili nezávislí kandidáti. Tento výsledok sa opozícií podarilo dosiahnuť aj vďaka dohode, ktorú pred voľbami uzavreli. Nová vládna koalícia v zložení KO, Tretia cesta a Ľavica sa dohodli, že v obvodoch, kde väčšinou vyhráva Kaczynského strana, postavia len jedného kandidáta, aby neprepadli antipisovské hlasy. To sa podarilo. Všetko teda smeruje k tomu, že po ôsmich rokoch sa v Poľsku zmení vláda.

Verejne kritizované referendum bolo podľa očakávania bojkotované, keďže v parlamentných voľbách hlasovalo vyše 74 percent oprávnených voličov a aj napriek tomu 50-percentné kvórum v referende nebolo prekročené. Referenda sa zúčastnilo 41 percent voličov, jeho výsledky sú teda neplatné.

O referende rozhodol do istej miery jeho jazyk, aj polarizácia, že malo poslúžiť Kaczynského strane. Znenie otázok bolo sugestívne a nielen opozične naladených, ale aj stredových voličov to mohlo odpudzovať.

Prvá otázka znela: "Podporujete predaj štátneho majetku zahraničným subjektom, čo vedie k strate kontroly poľských žien a mužov nad strategickými odvetviami hospodárstva?" Druhá otázka sa pýtala na súhlas so zvýšením veku odchodu do dôchodku nad 67 rokov, tretia na súhlas s demontážou plotu na hranici s Bieloruskom.

Najdôležitejšia bola štvrtá otázka, ktorá sa týkala migračnej politiky, aj tá však znela sugestívne: "Podporujete prijímanie tisícok nelegálnych prisťahovalcov z Blízkeho východu a Afriky v rámci mechanizmu núteného premiestňovania zavedeného európskou byrokraciou?"

Vyše 94 percent voličov, ktorí sa referenda zúčastnili, odpovedali v súlade s očakávaniami PiS-u. Ale na jeho platnosť chýbalo o desať percent viac voličov.

Aj referendum tak potvrdilo, že Kaczynského strana stratila väčšinu v spoločnosti. Téma referenda, odmietnutie migračnej reformy EÚ, ktorá umožňuje relokácie a pokuty členským štátom, totiž v prieskumoch podporovali vyše tri štvrtiny respondentov. Práve o týchto zmenách sa má rozhodnúť na samite EÚ koncom októbra. Slovensko by tam už chcel zastupovať Robert Fico.

Akcie na burze aj zlotý zosilneli

Výsledky volieb sa odzrkadlili aj na burze. Tá zažila príliv finančných prostriedkov, akcie kótovaných podnikov rekordne vzrástli a poľský zlotý značne zosilnel voči euru aj americkému doláru. Vyzerá to tak, že výsledky volieb presvedčili zahraničný aj domáci kapitál, že politická a s ňou aj ekonomická situácia v Poľsku sa zlepší.

V prípade koalície KO, Tretia cesta a Ľavica sa očakáva blízka spolupráca s európskymi krajinami a USA, rozširovanie a obnova armády a pokračovanie pomoci Ukrajine. Tieto strany taktiež avizovali znižovanie deficitu a zlepšenie adresnosti verejných výdavkov.

Meno Holownia si dobre zapamätajme

Hoci koalícii Szymona Holowniu Tretia cesta mnohí nedávali šancu prejsť potrebnou hranicou 8 percent, v poslednom týždni pred voľbami zabrala a jej konečný výsledok je prekvapivých 14,4 percenta. Viacerí sa zhodujú, že za úspechom bývalého moderátora súťaže Poľsko hľadá superstar,stojí presvedčivé vystúpenie v predvolebnej debate vo verejnoprávnej televízií. Zatiaľ čo jeho politickí súperi na seba útočili, on sa sústredil na voliča a uspel.

So svojimi 65 poslancami v parlamente bude hrať jeho strana kľúčovú rolu hlavne v kultúrno-etických otázkach. Strana Ľavica, ako aj Občianska koalícia sú strany ľavicové a liberálne, a tak pri otázkach potratov či registrovaných partnerstiev môžu mať konzervatívni poslanci okolo Holowniu utlmujúci hlas.

Čo to v praxi môže znamenať?

Namiesto úplnej legalizácie potratov do 12. týždňa tehotenstva, ako to presadzuje Tusk, môže dôjsť k vyhláseniu referenda o tejto otázke alebo k návratu predošlej legislatívy, ktorá povoľovala potraty v prípade znásilnenia či incestu, ohrozenia života matky a pri ťažkej vývojovej chybe plodu. Posledná menovaná možnosť bola po rozhodnutí Najvyššieho súdu o nesúlade s ústavou odstránená z výnimiek v roku 2020 za vlády Práva a Spravodlivosti.

Tak vyzerajú predstavy okolo Tuska, ale realita bude ešte trochu iná.

Všetky zákony týkajúce sa potratov a LGBTI+ agendy bude zrejme vetovať prezident Andrzej Duda, bývalý politik PiS a veriaci katolík, ktorý navyše už nemusí kalkulovať s verejnou mienkou, keďže o ďalší mandát sa už usilovať nemôže. Do roku 2025, kým je prezident, by preto žiadna takáto legislatíva prejsť nemala. Platí totiž, že ak zákon vetuje prezident, na jeho opätovné schválenie sú potrebné tri pätiny hlasov z prítomných poslancov, ktorých ale musí byť v hlasovacej sále aspoň polovica. A keďže pri takýchto zásadných zákonoch v parlamente poslanci nezvyknú chýbať, len ťažko sa im bude toto veto prelamovať.

Inak sa ale Tuskova vláda bude usilovať o všetky dostupné zmeny, ktoré možno iniciovať z úrovne ministerstiev. Zmeny v školách, v zdravotníctve, väčšia dostupnosť abortívnych liekov a podobne.

S iniciovaním referenda to môže byť zložitejšie, keďže legalizácia potratov môže Poľsko rozdeliť inak a hlbšie, ako výsledky volieb.

Historická účasť

Takmer 22 miliónov hlasov odovzdaných v okrskoch v Poľsku, zahraničí i za morom a na mori (doslova). To je najviac v histórii Poľska. V predošlých voľbách prišlo k urnám okolo 62 percent Poliakov, v roku 2015 dokonca iba niečo cez 50 percent. Najviac ľudí volilo v mestách, kde v priemere účasť siahala nad 81 percent. Volilo sa aj na mori, kde hlas odovzdalo 383 voličov (takmer 95 percent zo všetkých oprávnených voličov). Vo voľbách hlasovalo viac žien, ako mužov, čo sa takisto stalo prvýkrát v histórii.

Na niektorých miestach ľudia čakali v rade na odovzdanie hlasu dlhé hodiny, v jednom okrsku v meste Vroclav až do tretej rána. Tí, ktorí bývali v okolí prinášali ľuďom stojacim v rade teplý čaj či jedlo. Hrdinom internetu sa stala pizzéria z Vroclavi, ktorá zadarmo priviezla pre voličov tristo pízz. Ľudia ju z vďačnosti za starostlivosť na druhý deň zaplavili objednávkami, za ktoré nechceli žiadne jedlo.

Zahraničné okrsky, ktorých výsledky sa pripočítavali k volebnému obvodu Varšava, zaznamenali účasť až 90,34 percenta. Občania Poľska, ktorí žijú v zahraničí, môžu voliť iba osobne na zahraničných okrskoch. Tie sú tvorené zväčša na ambasádach a konzulátoch. O veľkom záujme voliť Poliakov žijúcich v zahraničí svedčili aj príspevky na sociálnych sieťach. Na nich bolo možné vidieť dlhé rady ľudí, ktorí čakali na odovzdanie hlasu aj niekoľko hodín.

Nový rozmer v týchto voľbách priniesla aj digitalizácia. K urnám stačilo prísť namiesto s občianskym preukazom s mobilnou aplikáciou mObywatel. Voličské preukazy nahradila elektronická zmena miesta volenia. Ak ste teda počas volebného dňa boli na dovolenke v Dubaji, stačilo sa iba vopred zaregistrovať na portáli mObywatel a zmeniť si okrsok, v ktorom odovzdáte svoj hlas.

A práve vo vyššej účasti sa skrýva odpoveď prečo PiS prehral.

Ak dáme bokom prvé poloslobodné voľby z júna 1989, doteraz najviac sa na voľbách zúčastnilo 62 percent voličov. A teraz o desať percent viac. Mestá navyše hlasovali viac ako dediny. Oba tábory boli okrem presvedčených voličov mobilizovaní rôznymi youtubermi a influencermi, kde argumenty neraz pripomínali hoaxy. Čelila im však štátna televízia, ktorej uvažovanie charakterizuje výrok, že opozícia voľby nevyhrala, keďže žiadna strana s názvom opozícia nekandidovala.

Počíta sa výsledok a Poľsko bude po nedeľných voľbách výrazne liberálnejšie. Teda do miery, akú dáva ústava prezidentovi, ktorý sa chystá ideologickú agendu vetovať a brzdiť. Treba sa preto pripraviť aj na konflikty Tuska a Dudu. S istotou možno povedať, že hlboká polarizácia spoločnosti v Poľsku sa neskončí.