Milan Krajniak

K tejto dobrej správe však treba dodať upozornenie na riziká, aby neboli slovenskí konzervatívci – uspokojení aktuálnym odvrátením progresívnej hrozby – neskôr nepríjemne prekvapení. Z pohľadu konzervatívnej politiky totiž existujú tri riziká vlády Fico IV., ktoré treba pomenovať.

Obchodovanie s národnými záujmami v EÚ

Prvým je riziko, že Ficova vláda „zobchoduje“ slovenské národné záujmy v rámci EÚ a vymení ich za akceptáciu európskymi elitami. Ficov Smer a čiastočne aj Pellegriniho Hlas sa nachádzajú v rámci EÚ v politickej izolácii. Od Fica aj Danka môžeme očakávať pokračovanie veľkých „suverenistických“ gest, ktorými budú tešiť svojich domácich národne orientovaných fanúšikov. Aj v nedávnej minulosti sa však ukázalo, že gestá a reálne vykonávaná politika môžu byť dve úplne odlišné veci.

Bola to práve vláda Smeru a SNS, počas ktorej sme prišli o najväčšiu časť suverenity v prospech EÚ. Prijatím Lisabonskej zmluvy v roku 2008, za aktívnej podpory Smeru, SNS a dokonca aj „národovca“ Štefana Harabina, sa zaviedli v rámci EÚ väčšinové hlasovania. Slovensko prišlo o právo veta, čo sa Robertovi Ficovi a Slovensku vypomstilo o niekoľko rokov neskôr pri migračnej kríze v roku 2015.