Krajniakov ťah a budúcnosť Matoviča

Včerajšok bol nateraz vrcholom tunajšieho absurdistanu. Vládni politici už dávno stratili dôveru voči sebe navzájom, usilovne pracujú na tom, aby znížili dôveru k politike vôbec.

Včera sa však uskutočnili aj dva pokusy, odlišné svojimi znakmi, aj s úplne iným cieľom, ktoré chcú zmeniť fungovanie súčasnej vlády.

Ten prvý ohlásil Richard Sulík.

Žiada odchod Igora Matoviča z vlády, inak odíde SaS. Tento návrh podporuje aj Remišová. Je to pritom totálna ilúzia.

Ak je problémom Matovičov prejav, povaha a správanie (akože je), jeho odchod do parlamentu nič nemení. Matovič sa nemôže zmeniť. Politici sa nemenia, iba ak k horšiemu.

Sulík to nazýva posledná šanca, jeho cieľom je vykázať Matoviča z úradu vlády a oslabiť. Dá sa mu rozumieť, Matovič je najväčším problémom súčasnej vlády. Bol by to jeho úspech, ktorým by pred svojimi voličmi načas dokázal zdôvodniť zotrvanie vo vláde. Menší partner by si vynútil odchod premiéra, čo nemá obdobu.

Druhý pokus, radikálnejší a riskantnejší, urobil včera Milan Krajniak.

Úplne nepochopiteľne podal demisiu, Kollár tesne predtým koaličné strany obvinil z cirkusu a vzápätí predviedli hlavné číslo dňa. Prečo vlastne?

Celý večer sa následne trúsili rôzne špekulácie. Najskôr, že Krajniak chce ísť do SIS nahradiť Pčolinského, potom, že chce byť v parlamente, aby mal imunitu. Obidve veci boli zjavné nezmysly. Taký vysoký predstaviteľ strany nemôže odísť do SIS, bolo by to aj zrejme politicky nepriechodné. A keby aj Krajniak získal imunitu poslanca, po žiadosti vyšetrovateľa by ho parlament okamžite vydal na stíhanie, za vydanie by zrejme hlasovali všetci naprieč spektrom.

Myslím si, že pointa je niekde inde.

Krajniak sa rozhodol vedome ešte viac zvýšiť chaos, aby tým pomohol vláde. V duchu Maovho citátu „chaos sa zväčšuje, situácia je výborná“.

Osobne si myslím si, že je to nezodpovedné a neúctivé k voličom, z politiky to robí hru, čo znevažuje samotnú politiku. Ale práve to zvýšenie chaosu sa Krajniakovi podarilo. Čo môže byť jeho cieľom?

Vo väčšom chaose vzniká väčšia potreba poriadku. Najväčšiu šancu presadiť sa majú tí, ktorí sú zorganizovaní, vnútorne stabilní.

A to nás privádza k pointe.

Vo vláde je riadna dávka neistoty, ale tri veci sú zrejmé:

Po prvé, Matovičov klub stojí za Matovičom. Nechcú jeho odchod, nechcú ustupovať, vedia, že to nič nerieši. A sú – zdá sa – jednotní. (Kritikov je máličko a boja sa ozvať.) Po druhé, stabilná je Kollárova strana, ktorá stojí pri Matovičovi. Po tretie, stabilná je Sulíkova strana, ktorá už nedokáže vládnuť s Matovičom, mieri do opozície.

Nestabilná je Remišová a klub Za ľudí. Nestabilná je v postojoch, nestabilná je v ambíciách jej členov, nestabilná je aj v podpore Sulíka. Remišová a štyri-päť poslancov totiž nemajú v prípade predčasných volieb budúcnosť. Na rozdiel od Sulíka, aj niektorých poslancov z klubu Za ľudí.

Táto strana pôvodne nežiadala koniec Matoviča, iba odchod Krajčího. Keď k nemu došlo, prijala Remišová Sulíkov návrh na odchod Matoviča a pridala k tomu aj odchod Sulíka (s čím on nemá problém).

Najotvorenejším kritikom Matoviča sa stala ministerka Kolíková. Až doteraz pritom bola najväčšou zástankyňou zotrvania vo vláde, ale od samovraždy Lučanského jej klesá popularita aj autorita, zdá sa už zrejmé, že nedokáže presadiť súdnu reformu, jej plány sa rozsýpajú. A tak zmenila prístup.

Vráťme sa ku Krajniakovi.

Jeho demisia je priama výzva, aby sa Matovič nanovo a pevne chopil vedenia, aby sa pokúsil o preformátovanie vlády na trojkoalíciu bez SaS, s tým, že Remišovej strana sa rozštiepi. Matovič potrebuje šesť poslancov zo strany Za ľudí. V parlamente sú niekoľkí ďalší poslanci, možno až štyria, ktorí by vedeli vládu podporiť ako za čias druhého Dzurindu.

Milan Krajniak je momentálne najdôležitejší spojenec Igora Matoviča.