Politická strana Alternatíva pre Nemecko (AfD), o ktorej sa obvykle píše ako o extrémistickej alebo krajne pravicovej, mávala donedávna silné pozície len v takzvaných nových spolkových krajinách, teda tam, kde bola kedysi Nemecká demokratická republika. Mohlo sa to teda vysvetľovať tak, že sú tam ľudia zaostalí, nedemokratickí, netolerantní. A keďže tým kľúčovým slovom, prečo má táto strana taký úspech, bola migrácia, tak sa hovorilo, že je to preto, že na Východe nie sú zvyknutí na cudzincov. A preto volia protiimigračnú stranu.
To sa už tak celkom povedať nedá po dvoch nedávnych krajinských voľbách v starých spolkových krajinách. V Bavorsku mala AfD 14,7 percenta hlasov, v Hesensku dokonca 18,5 percenta, čo je najviac, ako doteraz na Západe dosiahla. V oboch krajinách úplne pohorela vládna SPD, ktorá pritom bola v Hesensku vždy veľmi silná. Vyhrala opozičná CSU, respektíve CDU.
Úspech AfD bol ako tradične sprevádzaný uistením, že s takouto stranou nikto spolupracovať nebude. Pritom je zrejmé, že jej úspech je výsledkom neochoty takzvaných demokratických strán priznať, že Nemecko má veľký problém. A že si ho urobilo práve aj tou neochotou demokratov tento problém riešiť. Alebo ho aspoň brať vážne.