Kto je Éric Zemmour a mohol by byť francúzsky prezident?

Energický rečník, novinársky harcovník, ale aj zarytý nacionalista a polemik, pôvodom žid. Éric Zemmour predstavuje atypický mix. Hoci sa rozchýrilo, že zvažuje prezidentskú kandidatúru, je možné, že priestor prenechá názorovo blízkej Marine Le Penovej. Kým v minulých voľbách v druhom kole s Emmanuelom Macronom prehrala rozdielom triedy, tentoraz má reálnu šancu na sklonku kariéry zabodovať. Prvým veľkým testom budú júnové regionálne voľby.

Éric Justin Léon Zemmour sa narodil v roku 1958 Francúzsku, ale korene má v severnej Afrike. Jeho rodičia, berberskí židia, utiekli do Francúzska z Alžírska počas vojny. Zemmour študoval politické vedy v Paríži a dvakrát sa neúspešne pokúšal dostať na École nationale d´administration, ktorá patrí medzi najprestížnejšie francúzske univerzity. Má ju za sebou drvivá väčšina politickej špičky.

Jeho kariéra by sa dala rozdeliť na tri roviny: novinársku, spisovateľskú a komentátorskú. Roky pôsobil vo francúzskom denníku Le Figaro a doteraz je komentátorom vo viacerých médiách.

Plodný autor polarizujúcich textov

Na konte má viac ako niekoľko kníh a esejí s politickou či historickou tématikou, napísal aj dve  biografie francúzskych politikov. Za dielo Francúzska melanchólia (Mélancolie française), dostal v roku 2010 Cenu za nekorektnú knihu (Prix du livre incorrect). Toto ocenenie dostáva každoročne dielo, ktoré vyniká originálnosťou, otvára citlivé témy a polemizuje so zaužívanými názormi a konvenciami. Zemmour v knihe prirovnáva Francúzsko k antickému Rímu a naznačuje, že tak ako Rím zanikol po inváziách barbarov, Francúzsko zničí masová imigrácia.

V téme pokračoval ďalšími knihami a esejami, v ktorých napríklad stiera rozdiely medzi islamom a islamizmom a konštatuje úpadok Francúzska od čias Charlesa de Gaulla.

Najväčší ohlas má vďaka pôsobeniu na televíznej obrazovke, kde sa začal objavovať v roku 2003. Spravidla je v role komentátora a kritika, ktorý veľmi otvorene, miestami až prostoreko komentuje aktuálne dianie zastávajúc postoje blízke krajnej pravici. Vďaka alžírsko-židovskému pôvodu si to môže dovoliť. Marine Le Penová musí byť opatrnejšia a opakovane sa dištancovala od antisemitizmu jej otca Jean-Marie Le Pena, ktorý dlhé roky stranu viedol.

V knihách nezostal svojej polarizujúcej povesti z obrazovky a éteru nič dlžný. Kým časť Francúzov mu drukuje za to, že hovorí otvorene a prelamuje tabu, kritici mu nevedia prísť na meno za výroky na adresu migrantov a islamu. Knižnica, ktorá s ním o jeho knihe chcela usporiadať debatu, dostala vyhrážky smrťou.

Tvrdé slová ho na súde stáli tisíce

V roku 2019 ho súd uznal za vinného za podnecovanie rasovej nenávisti. Dostal však len mierny trest – pokutu 3 000 eur. Súd ho potrestal za výroky vo verejnoprávnej televízii France 5 spred piatich rokov na adresu moslimov. Dával im na výber „medzi islamom a Francúzskom“, hovoril o „30 rokoch moslimskej invázie“ a obviňoval ich z pokusu „islamizovať“ francúzske územie. Podľa súdu uplatňoval kolektívnu vinu a nabádal na diskrimináciu.

Pokuta Zemmoura nezastavila. Dôraz na francúzsku identitu a tvrdú kritiku opakoval aj na politickom mítingu v septembri 2019, kde nechýbali známe tváre francúzskej konzervatívnej pravice, Marion Maréchal Le Penová či Erik Tegnér. Zemmour povedal: „Všetky naše problémy súvisiace s imigráciou prehlbuje islam. Zmieria sa mladí Francúzi s tým, že sa stanú na vlastnom území menšinou? Ak áno, tak si kolonizáciu (moslimami, pozn. red.) zaslúžia, ak nie, tak by mali bojovať za svoju slobodu.“ Tieto slová ho na základe rozhodnutia súdu o podnecovaní nenávisti stáli 10 000 eur.

Francúzska rozhlasová stanica RTL so Zemmourom preto ukončila spoluprácu a kritici ho karhajú za rozdúchavanie nenávisti, ale zároveň bránia jeho právo vystupovať v médiách. Tak vyzerá politická korektnosť a provokácie proti nej na francúzsky spôsob.

Ešte tvrdšie vyjadrenia od neho zazneli v televízii CNews na adresu mladých migrantov. „Nemajú tu čo robiť. Musia odísť. Všetci! Sú to zlodeji, sú to vrahovia. Treba ich vyhostiť!“ Zemmour to skrátka rád preháňa, úmyselne a cielene. Provokácie mu prinášajú body. Pravda, nie všade.

 Ak si chcete vypočuť jeho naturel, český iDnes otitulkoval jeho vystúpenie, možno si ho pustiť tu:

Áno slobode slova, nie násiliu

Napriek ostrým vyjadreniam majú jeho názory na francúzskej politickej a mediálnej scéne priestor. Sloboda slova a nulová tolerancia k násiliu v kolíske modernej parlamentnej demokracie sú jednoducho nadradené ideologickému nesúhlasu.

Sám za seba hovorí incident, pri ktorom agresor Zemmourovi nadával, vyhrážal sa mu napadnutím a opľul ho. Všetko naživo vysielal na sociálnej sieti. Známeho polemika sa zastali osobnosti verejného života vrátane vtedajšej ministerky pre rovnosť pohlaví, a najmä prezidenta Emmanuela Macrona, ktorý mu priamo zatelefonoval. Zemmoura sa zastala aj Medzinárodná liga proti rasizmu a antisemitizmu (LICRA). „To sú praví demokrati, ľudia ktorí názorových protivníkov nepovažujú za nepriateľov. Napádame názory, nie človeka. Cením si to,“ skonštatoval Zemmour po vlne podpory.

Éric Zemmour ako politický stratég?

Český portál iDnes.cz nedávno naznačil, že Éric Zemmour by mohol byť zjednotiteľom francúzskej pravice. Nedá sa úplne vylúčiť, že by sa mu podarilo prepojiť pravicovú stranu Republikáni s nacionalistkou Marine Le Penovou, ak sa zopakuje druhé kolo prezidentských volieb spred piatich rokov. Má dostatočný rečnícky potenciál na to, aby to vyargumentoval.

Nekričme však hop a pozrime sa na možné úskalia spolupráce. Zemmour si veľmi dobre rozumie aj s jednou z najvýraznejších pravicových osobností aktuálnej vlády, ministrom vnútra Géraldom Darmaninom, bývalým členom Republikánov. Darmanin sa stal tvárou tvrdých bezpečnostných reforiem a ťaženia prezidenta proti radikálnemu islamu a separatizmu. Republikáni priebežne poškuľujú po partnerstve s Macronom, s ktorým majú mnoho spoločného, ale zároveň kvôli nemu prišli o časť voličskej základne i straníkov.

Na jednej strane badať trieštenie v Macronovej centristickej strane Republika v pohybe, ktorá spojila pestrú paletu politikov z dvoch najväčších strán, socialistov a republikánov. V parlamente sa už vládny blok triešti a do volieb sa dá očakávať pokračovanie trendu.

Na druhej strane, pakty s Le Penovou sa môžu štandardnej pravici vypomstiť. V krajine stále panuje silný spoločenský pakt, ktorý Le Penovú napriek jej výrazným posunom do stredu (podporuje registrované partnerstvá, nechce už vystúpiť z eurozóny, dištancovala sa od otca) nálepkuje ako neprijateľnú extrémistku. Strana od konca éry Nicolasa Sarkozyho upadá a nevie nabrať nový dych.

Zemmour zostáva vpravo, Le Penová volí miernejší tón

Do toho sa objavujú správy, že Zemmour by sám mohol kandidovať v prezidentských voľbách. Pre voličov nacionalistickej pravice je dokonca trochu žiadanejším kandidátom ako Marine Le Penová.

Lenže známy komentátor nemá politické skúsenosti a voľby sa nedajú vyhrať len hlasmi skalných stúpencov. Kým Zemmour napriek rozsudkom neuberá na plamenných vyjadreniach, Marine Le Penová sa naopak politicky tlačí do stredu. Nehovorí už o odchode z EÚ alebo eurozóny a predstavila nový  ekonomický program. Snaží sa profilovať ako štandardná kandidátka prijateľná pre širší okruh voličov a avizuje vládu „národnej jednoty“. Vo francúzskej tlači sa hovorí aj o „dediabolizácii“ Le Penovej.

Má väčšiu šancu ako pred piatimi rokmi

Čísla tentoraz namiesto hypotetickej dávajú Le Penovej reálnu šancu dostať sa do Elyzejského paláca. Agentúra AFP zhromaždila prieskumy, ktoré prechádzali voľbám v roku 2017 v prehľadnej interaktívnej grafike. Macron mal v drvivej väčšine sondáží podporu viac ako 60 percent voličov. Vo voľbách napokon skončil ešte trochu lepšie a volilo ho 66 percent zúčastnených voličov. Dvojnásobný počet hlasov oproti súperke získal aj vďaka tomu, že takmer polovica jeho voličov hlasovala proti Le Penovej nie za Macrona.

K výsledku sa patrí dodať kontext. Druhé kolo prezidentských volieb v roku 2017 poznačila druhá najnižšia účasť vo francúzskej novodobej histórii (hoci takmer 75 percent je v iných končinách Európy skôr výnimočná účasť). Navyše, viac ako štyri milióny voličov vhodilo do urien prázdny, alebo neplatný lístok.

V preklade to znamená, že takmer desatina francúzskych voličov (je ich vyše 47 miliónov) ochotne prišla na druhé kolo, ale nepodporila ani Le Penovú, ani Macrona. Vhadzovanie prázdnych lístkov (vote blanc) je vo Francúzsku dlhodobou témou. Existujú viaceré iniciatívy, ktoré presadzujú opakovanie volieb v prípade, že počet prázdnych lístkov presiahne vopred stanovenú hranicu. Dodajme, že francúzske volebné pravidlá rozlišujú medzi neplatnými a prázdnymi lístkami, čo nie je v iných štátoch samozrejmé.

Skúška ohňom v regionálnych voľbách

V súčasnosti sa črtá omnoho napínavejší duel. Voľby síce budú až o rok, ale Le Penová úradujúcemu prezidentovi dýcha na krk. V nedávnom prieskume by ju v druhom kole volilo 47 percent oslovených, čo je oproti 53 percentám pre Macrona rozdiel na úrovni štatistickej chyby. Pre fajnšmekrov prikladám zaujímavé čítanie o tom, ako interpretovať a rozlišovať rôzne predvolebné prieskumy.

Ostatné mesiace duo prezidentských rivalov bojuje o pravicového voliča, o čom sme písali podrobnejšie tu. Otázka je, ku komu sa priklonia ľavičiari, ktorým nie sú po chuti ani tvrdé bezpečnostné, ani ekonomické reformy. Protesty Hnutia žltých viest a tvrdé policajné zásahy proti demonštrantom sú ešte v živej pamäti Francúzov. Podobne nepresvedčivo na mnohých voličov pôsobí Macronova environmentálna politika. Zelení majú nezanedbateľnú podporu a napríklad vo voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2019 skončili tretí.

  Veľkým testom pred budúcoročnými prezidentskými voľbami budú regionálne naplánované na jún 2021. Republikáni špekulovali o spojenectve s Macronovou stranou Republika v pohybe. Napokon sa nedohodli, a tak môžeme očakávať pestrý volebný súboj. Francúzske regionálne voľby sú dvojkolové a cez prvé kolo sa dostanú kandidáti, ktorí získajú viac ako desať percent hlasov. Viaceré predikcie ukazujú, že v jednotlivých regiónoch majú šancu traja či štyria kandidáti. Le Penovej strana sa ukazuje silná a ašpiruje na získanie troch regiónov z celkovo trinástich (celkovo ich je 18, ale päť je v zámorí).

Národné zhromaždenie predpokladá, že nevznikne „republikánsky blok“, teda všetci proti strane Le Penovej, uvidíme, ako sa veci vyvinú po prvom kole. Pravica a ľavica sa totiž do spojenectva s Macronovou stranou nehrnie. Prezident už nie je nepopísaným listom a počas štyroch rokov vládnutia má za sebou všeličo.

Napokon, uvidíme, či ďalšia vlna pandémie neprivodí odklad volieb. Vlani Francúzi usporiadali prvé kolo komunálnych volieb v čase rozpínajúcej sa pandémie, keď ostatné štáty už prijímali prísne opatrenia. Druhé kolo potom odkladali toľkokrát, že zaznievali hlasy na opakovanie celých volieb. Práve pandémia a pomalé tempo očkovania je krízou, ktorá môže Macronovi zahatať cestu k druhému funkčnému obdobiu. Nemusíme ísť ďaleko a spomenúť ekonomickú krízu z roku 2008, ktorá podobne prekazila plány na znovuzvolenie Nicolasovi Sarkozymu.