Hoci sa volebné miestnosti v Poľsku mali zatvárať o deviatej večer, v niektorých okrskoch sa volilo až do tretej ráno, pretože pred nimi stáli dlhé fronty. Poliaci tiež nepočítajú najrýchlejšie. Zatiaľ čo u nás je niekoľko hodín po uzavretí miestností jasno, poľské finálne výsledky boli až v utorok ráno.

Trend bol jasný od uzavretia volebných miestností a vydania exit pollu. Vládna strana Právo a spravodlivosť (PiS) obhájila prvé miesto, nemá ale s kým zložiť vládu. S najväčšou pravdepodobnosťou sa tak staronovým premiérom stane Donald Tusk z Občianskej platformy. Konečné výsledky sú: PiS 36 percent, Občianska platforma 30 percent, Tretia cesta 14 percent, Ľavica 8,5 percenta a Konfederácia 7 percent.

Teraz už azda utíchnu náreky nad tým, že sa v Poľsku končí demokracia a krajina speje k autoritárstvu. Venovala sa tomu známa komentátorka a historička Anne Applebaumová v magazíne Atlantic. V článku nazvanom Poľské voľby nie sú slobodné ani spravodlivé popisuje, ako strana PiS údajne obsadila štátne inštitúcie a pracuje na vytvorení štátu jednej strany. Je to naratív, ktorý v mainstreamových médiách v zahraničí prevládol. Ale ako Applebaumová sama priznáva, nepatrí medzi nezúčastnených pozorovateľov. Za manžela má Radka Sikorského, ministra zahraničia v poslednej vláde Občianskej platformy, ktorý za ňu teraz zasadá v europarlamente.

Referendum ako prívažok

Strana, ktorá by chcela pretvoriť štát na diktatúru, by sa však asi len ťažko nechala poraziť vo voľbách. Iste použila najrôznejšie špinavé triky. Najviac sa skloňuje jednostrannosť verejnoprávnej televízie TVP, ktorú ľudia z PiS ovládli. Naozaj ide skôr o vládnu propagandu. Konkurenčná komerčná televízia TVN zasa nepokryte stráni opozíciu.

PiS voľby spojila s referendom o migrácii, vekom odchodu do penzie a privatizácii; všetky otázky boli položené tak, aby vyzývali k odpovedi Nie. Teda nie migráciu, nie zvýšenie dôchodkového veku a nie privatizáciu. Cieľom bolo hlavne vybudiť voličov PiS, aby prišli k voľbám. Gazeta Wyborcza, proopozičný denník, pár dní pred voľbami varovala pred pučom, pokiaľ by strana PiS prehrala voľby. Rétorika bola vyhrotená na oboch stranách a splnila svoj účel, Poliaci prišli k urnám v rekordnom počte. Volebná účasť bola takmer 73 percent.

Opozícia vyhrala v spravodlivom, aj keď ostrom súboji. Poľská demokracia funguje. Predseda PiS Jarosław Kaczyński v povolebnom prejave oznámil, že strana chce pokračovať vo svojom programe, či už vo vláde, alebo v opozícii. Čím naznačil, že je zmierený s možnosťou odovzdania vlády. Samozrejme teraz možno očakávať tvrdé zákulisné boje v snahe udržať PiS pri moci. Ale aj keď sa to podarí, tak víťazstvo nie je také, aby si strana PiS robila, čo chce. Poľsko naozaj k autokracii nikdy nesmerovalo.

Najväčšou nádejou pre PiS na udržanie v kresle je prezident Andrzej Duda. Síce oficiálne nadstranický, má však blízko k PiS. Už vopred avizoval, že prvú šancu zostaviť vládu dostane víťazná strana bez ohľadu na koaličný potenciál. PiS teda bude mať pár týždňov na pokus získať prebehlíkov. Na rozdiel od našej ústavy sú však v tej poľskej jasne dané limity. Do štrnástich dní od ustanovujúcej schôdze Sejmu, prezident musí poveriť niekoho zostavením vlády. Ten má dva týždne od vymenovania na požiadanie hlasovania o dôvere. Ak neuspeje, prezident má znova štrnásť dní na vymenovanie nového premiéra. Vzhľadom na to, že takmer všetky opozičné strany vopred avizovali, že do vlády s PiS nepôjdu, Kaczyńskému sa na prvý pohľad nenaskytá príliš veľa možností, ako opozičný blok rozbiť. Výnimkou je hnutie Konfederácia, ani s ním ale PiS nemá väčšinu. Duda ešte môže Tuskovi škodiť pomocou prezidentského veta. Ide o mocnejší nástroj, než je naše prezidentské veto. Na jeho prehlasovanie je totiž potrebná trojpätinová väčšina, ktorou najpravdepodobnejšia nová vláda nedisponuje.

Všetko ale nasvedčuje tomu, že Tuskova koalícia bude značne nestabilná. Vládu najskôr zloží Občianska koalícia, teda zlepenec Občianskej platformy a menších strán, stredopravicová Tretia cesta a ľavicové zoskupenie zvané jednoducho Ľavica. Už v samotnej Občianskej koalícii sú potenciálne problematické strany, napríklad poľskí Zelení, ktorí pred voľbami avizovali, že budú chcieť preskúmanie plánu výstavby jadrovej elektrárne.

Hlavná otázka je, ako sa bude zžívať Tretia cesta s Ľavicou. Tretia cesta je manželstvom z rozumu Poľskej ľudovej strany (PSL) a strany Poľsko 2050 Szymona Holowniu. Ideovo je Poľsko 2050 viacmenej konzervatívna strana, ktorá aspoň rétoricky kladie dôraz na rozpočtovú zodpovednosť. Ľudovci majú zasa blízko ku katolíckej cirkvi. Aktívny katolík je aj hlavná tvár zoskupenia, Szymon Holownia.

Ako sa znesú s Ľavicou, ktorá presadzuje štedrý sociálny štát a čo najväčšie potlačenie vplyvu cirkvi, nie je príliš jasné. Navyše Holownia sa vraj s Tuskom príliš nemusí. Jediné, čo spája tieto strany, je nenávisť k PiS. Najslabším článkom sú zrejme ľudovci, ktorých by mohlo lákať spojenectvo so sociálne konzervatívnou stranou PiS. Kaczyńského partaj ich láka do vlády, aj keď PSL to zatiaľ vytrvalo odmieta. Isté je, že Tretia cesta nepôjde do kabinetu len tak, bude za to chcieť zodpovedajúcu odmenu.

Víťazstvo opozičného bloku naznačuje hlavnú tému volieb. Tým bolo ďalšie zotrvanie PiS vo vláde. Napriek pokusom PiS vykresliť Tuska ako posluhovača temných síl, teda hlavne Nemecka, Európskej únie a Ruska, prevážil názor, že osem rokov pri moci stačí. Časť spoločnosti sa určite obávala o slobodu a demokraciu, ako to vykresľovala Občianska platforma a jej spojenci.

Úlohu tiež mohli hrať najrôznejšie škandály PiS, napríklad patronátna sieť, ktorú si strana vytvorila v štátnych firmách, alebo kauza kupčenia s vízami. Vláda priznala, že poľské konzuláty pridelili nelegálne stovky víz, podľa terajšej opozície ide o státisíce. Škandál bol obzvlášť bolestivý pre PiS, pretože spochybnil jej protiimigračnú rétoriku.

Mestá verzus dediny

Vo voľbách sa ale hlavne prejavilo hlboké rozdelenie poľskej spoločnosti. Dedina volila PiS, vláda tam podľa exit pollu mala 48 percent, v mestách mala jasnú väčšinu opozícia. PiS najviac volili ľudia nad 60 rokov, až 53 percent, Platforma kraľovala hlavne u mladších. Najviac mala v kategórii 40–49 rokov, 35,3 percenta. V ešte mladších kategóriách Platforme vzali hlasy ostatné strany.

Ľudia so základným vzdelaním volili PiS, 63,7 percenta, u vysokoškolákov získala iba 22,6 percenta. Voľby sú teda čiastočne ukážkou pomaly sa meniaceho Poľska, kde získavajú na sile mestá, mladí a vzdelanci. Možno sa napĺňa dlhodobá obava poľských konzervatívcov, že tradičné Poľsko mizne. Aj keď relatívny úspech Tretej cesty tento výklad trochu narúša. Časť Poliakov chce konzervatívnu pravicu, len menej vyhrotenú.

Na likvidáciu dedičstva PiS sa budú zrejme upínať prvé mesiace Tuskovej vlády. Všetky strany sľubovali zvrátenie reforiem PiS, zvlášť v justícii. Možno tiež očakávať rozsiahle čistky v štátnom aparáte a polovládnych organizáciách. TVP sa zbaví svojho pisovského nánosu, aby dostala nový od Platformy. Kádre PiS nahradia tie z Občianskej platformy a spojencov, ale podobný povyk, ako keď pozícia obsadzovala PiS, zrejme nenastane. Pre už tradičné čistky, pri striedaní strán pri moci, majú Poliaci skratku TKM, čo znamená Teraz, kurwa, my, čo azda nepotrebuje preklad.

Dajú sa očakávať diskusie o zmene potratovej legislatívy, v programe to mala Platforma aj Ľavica, ale bude to tvrdý boj. Interrupcie s výnimkou ohrozenia zdravia matky a znásilnenia totiž zakazuje priamo ústava. A ústavnú väčšinu protipisovský blok nemá. Tiež je otázka, ako sa k tomu postavia ľudovci.

Najdôležitejšou a najväčšou bude zmena poľskej zahraničnej politiky. V otázke Ukrajiny a atlantickej orientácie sa toho príliš nezmení, nebola to ani volebná téma. K veľkému obratu ale dôjde v európskej politike. Zatiaľ čo strana PiS bola s Bruselom na nože, Platforma má k EÚ blízko. Donald Tusk si počas svojho prvého premiérskeho obdobia v rokoch 2007 až 2014 veľmi dobre rozumel s faktickou šéfkou Únie, nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou. Aj kvôli tomu neskôr dostal kreslo predsedu Európskej rady.

Teraz možno očakávať, že Poľsko sa zmení z problémového dieťaťa EÚ na vzorného šplhúňa. Sú to zlé správy, pretože posledných osem rokov sme sa mohli spoliehať na to, že odpor proti najväčším únijným šialenostiam povedie Varšava. Tá ale teraz bude s Bruselom spolupracovať. Všetky strany budúcej koalície sa profilujú do nejakej miery ekologicky, čo sa môže prejaviť iným postojom k otázke Green New Dealu.

Text, ktorý je krátený, pôvodne publikovali na webe Echo24. Vychádza so súhlasom redakcie.