Zmeny v stavebnom sporení zvýhodňovali rodiny. Pokus o ich zrušenie vyvolal kritiku, rezort financií sa obhajuje

Budúcoročné novinky v stavebnom sporení mali podľa novelizácie od januára pomôcť tisíckam bežných rodín zabezpečiť si dostupné bývanie. „Rodinné stavebné sporenie robí štátnu prémiu dostupnejšou pre rodiny s deťmi a otvára tak stavebné sporenie tej skupine, ktorá ho často potrebuje najviac,” argumentuje riaditeľ inštitútu Filip Kužma. Navrhovaným zmenám ministerstva preto nerozumie. Podľa neho je štátna prémia nástrojom, ktorým štát adresne a cielene podporuje ľudí v sporení na nové bývanie, respektíve na rekonštrukciu existujúceho.

Zvýhodnenie rodín v troch zmenách

Schválená novela priniesla pre domácnosti manželov s deťmi tri zmeny. Na polovicu sa mala znížiť suma, ktorú je potrebné nasporiť na získanie plnej 70-eurovej ročnej štátnej prémie. Zároveň počas prvého roka odo dňa poskytnutia prémie by dostali rodinní sporitelia 50-percentnú zľavu z poplatkov. Zmeniť sa mal aj výpočet maximálneho príjmu pre zachovanie nároku na prémiu. Po novom sa strop ročného príjmu nemal počítať po jednotlivcoch, ale spoločne za celú domácnosť.

Šéf inštitútu poukazuje na to, že zákon, ktorý predkladateľ navrhuje zrušiť, zreálňuje očakávania štátu od stavebných sporiteľov. „Štát nedáva spotrebiteľom peniaze len tak, ale dopĺňa ich vlastný príspevok,“ vysvetľuje Kužma. Podotýka, že má takisto garanciu, že rodiny využijú prémiu na bývanie, keďže každé euro, ktoré cez systém stavebného sporenia prejde, musí byť doložené zmluvami, faktúrami či bločkami.

Širšiu podporu za zachovanie zmien je možné vyjadriť aj prostredníctvom petície. „V tejto zásadnej hromadnej pripomienke žiadame, aby bol návrh zákona stiahnutý z legislatívneho procesu, pretože ohrozuje životný štandard rodín s deťmi a nepomôže Slovensku zvýšiť dostupnosť bývania,“ hovorí Kužma v mene spotrebiteľov.

Vychádza pritom zo štatistík, podľa ktorých je dostať sa na Slovensku k novému bývaniu najťažšie spomedzi 27 európskych krajín. Našinec na kúpu bytu s rozlohou zhruba 70 štvorcových metrov totiž potrebuje v priemere až 14 hrubých ročných platov. Nepochopiteľné je podľa neho aj to, že parlament túto novelu na návrh poslancov hnutia OĽaNO schválil len pred niekoľkými mesiacmi. Koncept rodinného sporenia tak mal od budúceho roka mať reálnu podobu.

Štát však celú vec vidí inak. Poukazuje na nejednoznačnosť poslednej novely, ako aj na „zavedenie diskriminačných prvkov“, ktoré by mohli spôsobiť problémy v aplikačnej praxi.

Za 2-tisíc eur prémia takmer tri stovky

Rezortu financií sa nepáči, že stavebný sporiteľ, ktorý je členom zákonom definovanej domácnosti, by bol v aktuálnej právnej úprave oproti iným sporiteľom neprimerane zvýhodnený. „Ministerstvo financií v tejto otázke postupuje štandardným legislatívnym procesom. Daný návrh sa momentálne nachádza v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Rezort preto počká na jeho ukončenie a následne sa bude pripomienkami zaoberať,“ reaguje pre Štandard tlačový odbor rezortu financií.

Pripomína, že spomínaná poslanecká novela navyše nebola prerokovaná ani v Legislatívnej rade vlády SR. Okrem toho sa ňou podľa ministerstva založili výrazne zvýšené nároky na štátny rozpočet. „Všetky predchádzajúce úpravy zákona o stavebnom sporení viedli k účelovosti, adresnosti a efektívnosti stavebného sporenia, a to aj tým spôsobom, aby prijímateľmi štátnej prémie mohli byť len ľudia s nižšími príjmami,“ konštatuje rezort.

Dodáva, že výdavky štátneho rozpočtu na štátnu prémiu sa postupne znížili z približne 20 miliónov eur ročne zhruba na 6 miliónov. Naproti tomu v prípade stavebného sporiteľa – člena domácnosti, ktorú tvoria manželia a maloleté dieťa, sa zvyšuje limit spoločného príjmu domácnosti na 3,25-násobok priemernej mzdy a za každé ďalšie dieťa sa limit zvyšuje o ďalších 0,65 násobku priemernej mzdy.

„Príjmová hranica na získanie podpory tak môže vzrásť až približne na 4-násobok súčasnej hodnoty v prípade sporiteľa v manželskom zväzku s dvoma maloletými deťmi,“ dodáva tlačový odbor s dôvetkom, že keďže priemerná mzda v národnom hospodárstve za rok 2022 dosiahla 1 304 eur, nárok na štátnu prémiu bude mať v takomto prípade aj manžel (ako aj manželka), ktorý zarába až do 5-tisíc eur mesačne (ak majú rodičia 2 deti).

Ak k tomu zohľadníme dvojnásobnú percentuálnu výšku štátnej prémie, domácnosť s vyššími príjmami dokáže bez problémov vložiť znížený efektívny ročný vklad 500 eur za každého sporiteľa (manžel, manželka, 1. dieťa, 2. dieťa), spolu 2-tisíc eur ročne, no a získať tak celkovú ročnú štátnu prémiu 280 eur. Takéto nastavenie však spôsobí zvýhodnenie vysokopríjmových rodín oproti rodinám a slobodným jednotlivcom s nižšími príjmami a neprimerane zvýši nároky na štátny rozpočet.

Ministerstvo prikladá aj prehľad nárokov.

Vypustením ustanovení súvisiacich s definíciou domácnosti sa podľa ministerstva financií zároveň riešia aj legislatívno-právne nedostatky, ktoré by v praxi spôsobovali nutnosť ďalšej právnej úpravy. „Procesne zákon napríklad vôbec nerieši, kedy a komu bude stavebný sporiteľ dokladovať skutočnosti, že je členom domácnosti a podobne,“ uzatvára rezort.