Preskočiť na obsah
Spoločnosť

Pred 70 rokmi zomrel Karol Sidor. Zohral významnú rolu, keď odmietol Hitlera, aj neskôr v exile

Súčasná slovenská spoločnosť trpí nedostatočným poznaním historických osobností. Aj tie, ktoré sa ponúkajú, si zväčša pripomína len v súvislosti s okrúhlymi výročiami. Je to tak aj v prípade Karola Sidora, ktorý v medzivojnovom období patril medzi najpopulárnejších slovenských politikov. Práve dnes si pripomíname 70. výročie jeho úmrtia. Karol Sidor zomrel 20. októbra 1953 v Montreale v Kanade.

Na ilustračnej fotografii Karol Sidor, chargé d´affaires Giuseppe Burzio, msgr. Jozef Kapala (zľava doprava). Zdroj: ÚPN

Na ilustračnej fotografii Karol Sidor, chargé d´affaires Giuseppe Burzio, msgr. Jozef Kapala (zľava doprava). Zdroj: ÚPN

Publikované: 

Karol Sidor zomrel predčasne, mal len 52 rokov. Bol to dôležitý politik, novinár a diplomat, ktorý od mladosti spolupracoval so zakladateľom a doživotným predsedom Slovenskej ľudovej strany Andrejom Hlinkom a predpokladalo sa, že po ňom prevezme vedenie strany. V dôsledku pohnutých marcových dní osudového roka 1939 sa tak nestalo a Sidor sa na nátlak Berlína musel stiahnuť z vnútornej politiky a odísť do Vatikánu.

Vráťme sa však späť do roku 1938, keď sa Sidor stal veliteľom Hlinkovej gardy. Práve z tohto obdobia sú známe určité radikálne postoje a jeho radikalizmus sa týkal aj riešenia židovskej otázky. Na pôde Národného zhromaždenia v Prahe podporoval vysťahovanie Židov do Židovskej autonómnej oblasti Birobidžan vo vtedajšom Sovietskom zväze. Pre úplnosť však treba dodať, že vysídľovanie Židov do Birobidžanu sa v tridsiatych rokoch reálne dialo a niekoľko tisíc židovských rodín sa na sovietsky ďaleký východ vysťahovalo najmä z Ameriky. Sidor svoje radikálne postoje neskôr už ako vyslanec Slovenskej republiky pri Svätej stolici prehodnotil a prehodnotil aj svoj postoj k slovenským Židom, ktorých tragický osud sa protižidovskými opatreniami slovenskej vlády začal postupne napĺňať.

Po vyhlásení autonómie Slovenskej krajiny 6. októbra 1938 bol koncom roka vymenovaný za ministra a podpredsedu česko-slovenskej vlády a v tejto funkcii zotrval až do neúspešného Homolovho puču začiatkom marca 1939. V pohnutých marcových dňoch prevzal vedenie slovenskej autonómnej vlády a ako jej predseda nepristúpil na nátlak ríšskeho kancelára Adolfa Hitlera, ktorý požadoval svojvoľné vyhlásenie Slovenského štátu. Sidor odmietol Hitlerových emisárov v noci z 10. na 11. marca a tým trvalo upadol do nemilosti Nemeckej ríše.

Pri Sidorovom zásadnom odmietnutí Hitlerových požiadaviek sa treba pozastaviť.

Prémiový obsah je dostupný iba pre predplatiteľov. Prihláste sa, alebo si kúpte predplatné.

Kliknite na tlačidlo Registrovať sa a obdržíte odkaz na registráciu. Tým súhlasíte s obchodnými podmienkami a ochranou súkromia.