Pred 70 rokmi zomrel Karol Sidor. Zohral významnú rolu, keď odmietol Hitlera, aj neskôr v exile

03_Karol Sidor, chargé d´affaires Giuseppe Burzio, msgr. Jozef Kapala (zľava doprava) Na ilustračnej fotografii Karol Sidor, chargé d´affaires Giuseppe Burzio, msgr. Jozef Kapala (zľava doprava). Zdroj: ÚPN

Súčasná slovenská spoločnosť trpí nedostatočným poznaním historických osobností. Aj tie, ktoré sa ponúkajú, si zväčša pripomína len v súvislosti s okrúhlymi výročiami. Je to tak aj v prípade Karola Sidora, ktorý v medzivojnovom období patril medzi najpopulárnejších slovenských politikov. Práve dnes si pripomíname 70. výročie jeho úmrtia. Karol Sidor zomrel 20. októbra 1953 v Montreale v Kanade.

Karol Sidor zomrel predčasne, mal len 52 rokov. Bol to dôležitý politik, novinár a diplomat, ktorý od mladosti spolupracoval so zakladateľom a doživotným predsedom Slovenskej ľudovej strany Andrejom Hlinkom a predpokladalo sa, že po ňom prevezme vedenie strany. V dôsledku pohnutých marcových dní osudového roka 1939 sa tak nestalo a Sidor sa na nátlak Berlína musel stiahnuť z vnútornej politiky a odísť do Vatikánu.

Vráťme sa však späť do roku 1938, keď sa Sidor stal veliteľom Hlinkovej gardy. Práve z tohto obdobia sú známe určité radikálne postoje a jeho radikalizmus sa týkal aj riešenia židovskej otázky. Na pôde Národného zhromaždenia v Prahe podporoval vysťahovanie Židov do Židovskej autonómnej oblasti Birobidžan vo vtedajšom Sovietskom zväze. Pre úplnosť však treba dodať, že vysídľovanie Židov do Birobidžanu sa v tridsiatych rokoch reálne dialo a niekoľko tisíc židovských rodín sa na sovietsky ďaleký východ vysťahovalo najmä z Ameriky. Sidor svoje radikálne postoje neskôr už ako vyslanec Slovenskej republiky pri Svätej stolici prehodnotil a prehodnotil aj svoj postoj k slovenským Židom, ktorých tragický osud sa protižidovskými opatreniami slovenskej vlády začal postupne napĺňať.

Po vyhlásení autonómie Slovenskej krajiny 6. októbra 1938 bol koncom roka vymenovaný za ministra a podpredsedu česko-slovenskej vlády a v tejto funkcii zotrval až do neúspešného Homolovho puču začiatkom marca 1939. V pohnutých marcových dňoch prevzal vedenie slovenskej autonómnej vlády a ako jej predseda nepristúpil na nátlak ríšskeho kancelára Adolfa Hitlera, ktorý požadoval svojvoľné vyhlásenie Slovenského štátu. Sidor odmietol Hitlerových emisárov v noci z 10. na 11. marca a tým trvalo upadol do nemilosti Nemeckej ríše.

Pri Sidorovom zásadnom odmietnutí Hitlerových požiadaviek sa treba pozastaviť.


Dočítajte tento článok zadarmo vytvorením účtu alebo sa prihláste.

Pokračovaním súhlasíte s aktualizovanými Podmienkami k ochrane súkromia a Všeobecnými obchodnými podmienkami