Centrálnu banku by zrušil a povolil predaj orgánov. Na čele Argentíny môže stáť excentrik rozdávajúci poslanecký plat

Argentínu, ôsmu najrozľahlejšiu krajinu sveta s takmer 50 miliónmi obyvateľov, čakajú cez víkend všeobecné voľby. Hoci tento proces za bežných okolností zaujíma najmä samotnú juhoamerickú krajinu a jej geografických susedov, situácia je momentálne o čosi iná.

Hlavným dôvodom zvýšenej mediálnej pozornosti je potenciálny úspech prezidentského kandidáta Javiera Mileia, excentrického libertariánskeho ekonóma a lídra konzervatívnej koalície La Libertad Avanza (LLA). A zároveň muža, ktorý v pozícii národného poslanca za rok a pol nepodporil žiadny projekt, nedostatočne sa zúčastňoval na schôdzach, nebol členom žiadnej zo 46 komisií dolnej komory parlamentu a svoj plat rozdával stúpencom.

Milei figuruje v pozícií akejsi tretej sily a neriadenej strely, ktorá chce zbúrať dvadsaťročnú dominanciu tradičnej argentínskej pravice a ľavice, vďaka čomu ho prirovnávajú k bývalému brazílskemu prezidentovi Jairovi Bolsonarovi alebo k americkému exprezidentovi Donaldovi Trumpovi.

Keď sa ho na týchto dvoch politikov pýtali, vyjadril sa nasledovne: „Mám jasnú agendu, ktorá ide proti všetkému, čo je socializmus alebo komunizmus. Každý, kto je proti socializmu alebo komunizmu, je na strane, na ktorej som. Toto je môj hlavný princíp,“ uviedol.

Centrálu banku by zrušil a umožnil predaj orgánov

52-ročný Milei dvíha široké spektrum politických táborov zo stoličky nielen obsahom svojich názorov, ale aj formou, akou ich verejne prezentuje. Podľa kritikov je to sčasti odraz toho, že vyrastal v tyranskej rodine. „Sú pre mňa mŕtvi,“ opakovane hovoril o svojich rodičoch v roku 2018, na vrchole svojej kariéry moderátora televíznej tolkšou. Jeho otec bol vodičom autobusu, mama ženou v domácnosti.

Politik napríklad vstupuje do boja s plánom zrušiť centrálnu banku krajiny, ktorú v augustovom rozhovore pre agentúru Bloomberg nazval „najhorším odpadom, aký na tejto Zemi existuje“ a národná mena – argentínske peso – podľa neho „nie je dobrá ani ako hnoj“. Nahradiť ju chce americkým dolárom.

Presadzuje takisto masívne okresanie vládnych výdavkov s cieľom dosiahnuť vyrovnaný rozpočet. Podľa americkej televízie CNN v tejto súvislosti sľúbil, že zníži verejné dotácie a zbaví sa ministerstiev kultúry, školstva, životného prostredia a taktiež ministerstva pre ženy, rodovú rovnosť a diverzitu.

Po jeho nástupe by tiež mohlo prísť v zmenách oblasti potratov, ktoré v Argentíne legalizovali len pred tromi rokmi. V nedávnom rozhovore Milei podľa webu Buenos Aires Herald skonštatoval, že tí, ktorí podporujú právo na potrat, majú „vymyté mozgy vražednou politikou“. Sľúbil, že v prípade, ak sa ujme prezidentského úradu, spustí referendum o zrušení interrupčného zákona. „Život začína v okamihu oplodnenia. Tri týždne na to sa ťa matka rozhodne zabiť, pretože ešte nežiješ. Ako to?,“ pýtal sa.

Milei navyše popiera tvrdenie, že klimatické zmeny sú zapríčinené činnosťou človeka a v tejto súvislosti hovorí o „socialistickej lži“. Milei na margo tejto témy taktiež uviedol, že „svet zažil iné vrcholy vysokých teplôt, aké zažíva v súčasnosti“, a dodal, že „je to cyklické správanie“ planéty.

Na margo práv transgenderových ľudí uviedol, že si majú robiť čo chcú, pokiaľ nebude nútený zaplatiť za to účet a pokiaľ ho štát nebude nútiť ich sebaidentifikáciu uznávať. „Chcete sa vnímať ako puma? Nestarám sa,“ povedal pre najväčšie argentínske noviny Clarín.

Doteraz najúspešnejší kandidát tiež označil pápeža Františka za „špinavého ľavičiara“ a tvrdí o ňom, že „vždy stojí na strane zla“. V septembri 2023 pre americkú televíziu Fox News povedal, že rímsky biskup „má afinitu ku komunistickým vrahom“ a porušuje Desať Božích prikázaní. Podobné slová vyzerajú v krajine, v ktorej sa 60 percent obyvateľstva hlási ku katolicizmu, ako pokus o rýchlu politickú samovraždu.

Milei, ktorý vstúpil do politiky len pred pár rokmi, ďalej tvrdí, že ľudia by mali mať právo predať svoje telesné orgány, kritizuje sexuálnu výchovu na školách a zviditeľnil sa aj odmietaním očkovania proti koronavírusu.

Pozoruhodná je aj jeho kampaň, ktorá je nezvyčajná aj na latinskoamerické pomery. Namiesto typického obrazu rodiny vystupuje so svojou sestrou ako šéfkou svojej kampane, svojou priateľkou, ktorá paroduje jeho politických oponentov, a piatimi psami, vraj „štvornohými deťmi“, ktoré dal naklonovať zo svojho prvého mastifa.

Na muške prokurátora

Rozbehnutému „valcu“, ktorý sa úspešne vyhýba akejkoľvek škatuľke, sa krátko pred voľbami postavila do cesty prokuratúra. Prokurátor v Buenos Aires totiž začal proti Mileiovi pred niekoľkými dňami trestné stíhanie, keďže sa domnieva, že úmyselne spôsobil prudký pokles argentínskej meny nabádaním občanov, aby nešetrili v pesos. Milei to odsúdil a označil za politické prenasledovanie.

Na jeho vyšetrovanie vyzval v sťažnosti súčasný argentínsky prezident Alberto Fernández, ktorý uviedol, že tento kandidát sa snaží vystrašiť verejnosť a že jeho činy sú „vážnou urážkou demokratického systému“.

Kto sú hlavní súperi?

Hlavní kandidáti vo voľbách sú traja. Okrem Mileia sa o priazeň voličov uchádza aj Sergio Massa, 51-ročný minister hospodárstva zastupujúci vládnu koalíciu Union por la Patria (UP) a Patricia Bullrichová, 67-ročná bývalá ministerka bezpečnosti zo stredopravej koalície Juntos por el Cambio (JxC).

Adepti budú súperiť o kreslo s vedomím, že nastupujúca vláda bude musieť resuscitovať ekonomiku, ktorá čelí inflácii na úrovni vyše 120 percent, záporným čistým devízovým rezervám a mene, ktorá od augusta stratila 44 percent svojej hodnoty. Medzitým bude musieť dodržiavať ciele stanovené Medzinárodným menovým fondom ako podmienky pôžičky vo výške 44 miliárd dolárov.

Milei prekvapil argentínsku politickú scénu už v auguste, keď získal najväčší podiel hlasov v koaličných primárkach (získal viac než 30 percent hlasov), ktoré väčšina pozorovateľov považuje za náznak toho, ako sa bude vyvíjať terajší súboj o post hlavy štátu.

V ňom podľa októbrového prieskumu spoločnosti Opinia Argentina vedie, no rozdiely medzi trojicou kandidátov nie sú priepastné. Mileia by podľa neho volilo 34 až 35 percent respondentov, Massu 29 až 30 percent a Bullrichovú 24 až 25 percent. Dôležité je však spomenúť, že v poslednom čase najviac preferenčne narástol práve Milei.

Nebude sa vyberať iba prezident

Volebné centrá pre nedeľné voľby sa otvárajú o ôsmej ráno miestneho času a zatvoria sa už o šiestej večer. Predbežné výsledky nemajú stanovený čas zverejnenia a zákon zakazuje šírenie prognóz do deviatej večer miestneho času.

Hlasovanie je povinné pre občanov vo veku od 18 do 70 rokov a nepovinné pre 16- a 17-ročných a ľudí nad 70 rokov. Na hlasovanie je zaregistrovaných približne 35,4 milióna ľudí vrátane Argentínčanov, ktorí žijú v zahraničí.

Keďže ide o všeobecné voľby, voliči popri prezidentovi a viceprezidentovi tiež vyberú 130 zástupcov dolnej komory zo všetkých 23 argentínskych provincií a jedného autonómneho mesta a 24 národných senátorov zastupujúcich osem provincií. Argentínsky kongres sa skladá z dolnej komory s 257 zástupcami a hornej komory so 72 zástupcami.

Na víťazstvo v prvom kole musí prezidentský kandidát získať viac ako 45 percent hlasov alebo viac ako 40 percent s viac ako 10-bodovým náskokom pred druhým kandidátom. Ak žiadny kandidát túto hranicu nedosiahne, dvaja najlepší postúpia do druhého kola v nedeľu 19. novembra. Očakáva sa, že o nástupcovi prezidenta Fernándeza, ktorý sa o znovuzvolenie neuchádza, sa rozhodne práve v tento deň.