BRATISLAVA – Na Bratislavské džezové dni chodím 30 rokov. Nielen preto, že je to jediný medzinárodný festival tohto žánru hudby v Bratislave, kde vždy prídu veľké hviezdy, ale hlavne preto, že tam stretnem skutočných priateľov, ktorí sú pre túto hudbu zapálení. Posledný ročník tohto podujatia, ktoré sa konalo uplynulý víkend, ma ale veľmi nemilo prekvapil.
Naše hlavné mesto má jediný maličký džezový klub, tak pre 30 ľudí. Keďže táto muzika bola vždy menšinovým žánrom, u nás veľa fanúšikov nemá. Džezáky, ako ich všetci familiárne volajú, sa už navyše päťkrát presťahovali. Z PKO do Incheby, potom do Istropolisu, Rafinery Galery a dnes sú v A4 Štúdiu, čo festivalu stredoeurópskeho významu príliš neprospieva. Cez víkend sa konal 48-ročník Bratislavských jazzových dní (BJD), ktorý uvádzal otec festivalu a jeho oduševnelý organizátor Peter Lipa.
Práve z jeho úst sme sa hneď prvý večer dozvedeli, že očakávaný headliner dňa, anglická formácia The Comet is Coming, nevystúpi. Chlapci síce absolvovali zvukovú skúšku, ale po nej povedali, že koncertovať nebudú. Dôvodom bola podpora palestínskeho ľudu ťažko skúšaného v konflikte v Gaze. V sobotu sa táto situácia zopakovala, keď koncert zrušila skupina Angličana Kamaala Williamsa. Každý má určite právo na svoj slobodný názor na akúkoľvek otázku. Aký význam má však bojkotovať festival, kde som v daný večer headlinerom, je ale diskutabilné.
Sám Peter Lipa v sobotu večer z pódia povedal, že hlavným poslaním muzikanta je prinášať svoje umenie ľuďom a konfrontovať ho s publikom, a to práve na podobných sviatkoch hudby, ako sú BJD. A že hudobník má povinnosť hrať nielen voči publiku, ktoré sa naňho mesiace tešilo a na koncert prišlo, ale hlavne voči svojmu dielu a talentu. Zdôraznil tiež, že ak sa chce niekto venovať naplno niečomu inému, tak nech sa nevenuje hudbe.
Žiadny bojkot, protestná petícia ani zhromaždenie nikdy žiadny násilný politický konflikt nevyriešilo a nevyrieši. Bojkot vlastných vystúpení anglickými hviezdami na BJD spôsobil len nechuť publika a festivalu urobil zbytočne zlé meno. A to si festival určite nezaslúži, keďže usporiadatelia s vypätím všetkých síl našli za „rebelov“ dôstojnú náhradu.
Politicky zafarbené gesto anglických umelcov je vo veľkej miere pozérske, prázdne a určite neúctivé nielen voči organizátorom, ktorí sa o tom dozvedeli iba pár hodín pred začiatkom ich koncertov, ale najmä voči publiku. Asi najlepšie to vyjadrila americká saxofonistka a veľká hviezda 48. ročníka BJD Lakecia Benjamin Phoenix, ktorá s konfliktom v Gaze problém nemala a odohrala úžasný koncert: Chcem mier, vždy, všade, pre každého a pre všetkých, bez rozdielu!