Vojna sa zasekla, je čas na diplomaciu. Začnime o Ukrajine hovoriť seriózne

Verejná debata o situácii na Ukrajine na Slovensku prakticky neexistuje. Dookola sa nám predkladajú podobné scenáre: musíme dodávať ešte viac zbraní a inej pomoci Ukrajine, aby vyhrala nad agresorom a obnovila hranice z roku 2014 alebo scenár distopickej vízie v podobe de facto rozpadu nášho sveta. Táto vízia síce nemá veľký súvis so súčasnou realitou, ale je rozhodne strašidelná. 

Keď sa na situáciu pozrieme realisticky, vidíme dve vyčerpané krajiny, ktoré vojnové úsilie stojí obrovské materiálne zdroje a desaťtisíce mŕtvych a zranených na oboch stranách. Posuny na bojisku sú minimálne. Ukrajinská ofenzíva neprináša predpokladané výsledky a Rusko tiež nemá na bojisku iniciatívu. V tejto situácii mnoho ľudí myslí na mier.

Vojna sa zasekla, je čas na diplomaciu.

Jednoducho povedané, utrpenie dosiahlo bod zbytočnosti. Zároveň sa nemôžeme po takmer dvoch rokoch bojov jednoducho vzdať. Ukrajinci určite nie. Za porážku považujem aj zmrazenie konfliktu na súčasných frontových líniách. Zmrazenie konfliktu by prinieslo iba pokračovanie utrpenia, rozvrat nášho východného suseda, zahnanie Ruska do kúta a potenciál obnovenia vojny, keď sa to nejakej strane bude hodiť.

Pat prosto nie je riešením, iba prerušením vojny. Nám musí ísť o riešenie, nie o čakanie na ďalšiu, možno ešte väčšiu vojnu. Zároveň musí ísť o európske riešenie. Ak ho nedosiahneme, tak v tejto najväčšej vojne posledných dvoch generácií v Európe budeme iba objektom, a nie subjektom diania. A pravdepodobne sa toto podriadené postavenie odrazí aj na kvalite riešenia a našom budúcom živote. Bude viac vyhovovať stranám, ktoré riešenie dosiahli, ako Európe, teda nám, ktorí tu žijeme a máme s Ukrajinou hranice.

Keď to zhrniem, tak situácia, v ktorej sa ocitli EÚ, Ukrajina a Rusko, je na mnohých úrovniach bezprecedentná. Otázne je, ako môžeme nájsť mierové riešenie v tejto novej realite, ktorá je de facto patovou situáciou medzi dvoma jadrovými mocnosťami: NATO a Ruskom. A vojenské prostriedky sú, zdá sa, nateraz vyčerpané.

Ak to má byť európske riešenie, treba vychádzať z možností EÚ, ako aj snahy Ukrajiny sa integrovať do nášho spoločenstva. Ešte pred pár rokmi to bolo úplne nemysliteľné a každý realistický návštevník Ukrajiny to videl na každom kroku.

Vstup Ukrajiny inak ako v osobitnom režime, ale za dodržania európskych štandardov, nie je možný. Inak povedané, keby EÚ nepotrebovala urovnať situáciu na východ od našich hraníc, o Ukrajine ako členovi by sa uvažovalo jedine v nafúknutých verejných vyhláseniach, ale nie v realite. Európska únia však neprijíma štáty, ktoré sú rozdelené a neovládajú časti svojich území, a teda právo EÚ nie je na všetkých častiach územia vymáhateľné.

Príkladom opaku nie je ani severný Cyprus, kde existuje kooperácia medzi EÚ, de facto vládou severného Cypru a cyperskou vládou, ktorá reprezentuje ostrov v EÚ. Európska únia, Cyprus, cyperskí Turci a Turecko sa dohodli na kompromise, aby právo EÚ platilo na celom ostrove a je pre to vytvorený mechanizmus spolupráce všetkých zúčastnených strán.

Podobný mechanizmus sa na Ukrajine nedá očakávať. Rusko východné územia priamo anektovalo a keďže sa jeho totálna vojenská porážka nečaká v dohľadnom čase, nemá dôvod súhlasiť s takýmto riešením. Ukrajina sa teda môže stať členským štátom EÚ iba na územiach, ktoré ovláda. Z pohľadu EÚ a jeho bezpečnosti je teda nemožné očakávať prijatie štátu, ktorý sa minimálne nevzdá vojenského spôsobu získania späť území, ktoré drží Rusko. Výmenou za to by malo byť členstvo v EÚ, rekonštrukcia Ukrajiny a európske bezpečnostné záruky pre Ukrajinu už ako kandidátsku krajinu podľa článku 42 odseku 7 Lisabonskej zmluvy.

Rusko je síce agresor, ale bez neho sa nedá dosiahnuť udržateľný mier.

Musíme sa dohodnúť. Ak ho nevieme poraziť, musíme rokovať. Z vyššie uvedeného vyplýva, akým spôsobom by mohlo Rusko vycúvať z vojny. Cenou sú východné územia Ukrajiny a ukrajinské nečlenstvo v NATO, ktoré bude nahradené bezpečnostnými zárukami EÚ. 

Zaiste, mnohí povedia, že Rusku sa nedá veriť. Ktorej veľmoci sa dá veriť? Dejiny medzinárodných vzťahov nás učia, že žiadnej. Nežime preto vo svete ideálov, ale snažme sa zachrániť čo najviac životov a vytvoriť podmienky pre čo najdlhšie obdobie mieru. 

Ak sa nestane zázrak, ani Ukrajina, ani Rusko v dohľadnom čase nezvíťazia. Je čas začať rokovať. Možností, ako postupovať, je určite viac, niektoré som načrtol. Dôležité je, aby sa začala debata, ktorá sa nebude obmedzovať na boj do víťazného konca. Vo vojne totiž platí, že nikto dopredu nevie, ako sa to skončí.

Rubrika Hyde park slúži ako priestor pre publikovanie názorov, postojov a tém osobností z rôznych oblastí života a diania v spoločnosti. Texty nevyjadrujú názor redakcie.