Súčasťou kaviarne a múzea je aj malé ozvučené pódium, kde sa budú organizovať vystúpenia komorného charakteru, ale nielen gitarovej hudby. „Priestor je vhodný na vystúpenia umelcov rôznych žánrov v bezprostrednom kontakte s publikom. Košice tak získajú okrem múzea aj ďalší priestor, kde je možné počuť hudbu naživo. Budeme spolupracovať hlavne so začínajúcimi umelcami, ktorých takto chceme podporiť v ich hudobnej ceste, ale plánujeme aj exkluzívne koncerty s už známymi a ostrieľanými muzikantmi,“ pokračuje Ján Spišák v rozprávaní. 

„Ak sa tu nekoná nejaký koncert, tak na pódiu máme vystavené komplet vybavenie hudobného pódia zo 60. rokov. Sú tu historické bicie, klávesy, basa, gitara, mikrofón a toto si naši návštevníci môžu zobrať do ruky, odfotiť sa s tým, popozerať si tieto nástroje. Takže nemáme nástroje len vo vitrínach, ale ponúkame aj taký zážitkový element,” vraví Ján Spišák.

Samotná výstava zachytáva 70 rokov výroby tohto najsexi hudobného nástroja modernej hudby na našom území, ale aj jeho prepojenie so svetovou scénou. „Na elektrických gitarách z Československa začínali aj také mená ako George Harrison z The Beatles, Jimmy Page z Led Zeppelin, Eric Clapton, David Gilmour z Pink Floyd, alebo gitaristi z Animals či Shadows, takže gitary vyrobené v 50. rokoch v Československu významnou mierou ovplyvnili svetovú rockovú hudbu. Dokonca sa objavili aj v prvom filme o Jamesovi Bondovi. Sú to veľmi zaujímavé story a pikošky o skrytej histórii týchto gitár. Jolany boli súčasťou našej hudobnej scény od vzniku týchto nástrojov v 50. rokoch až po pád socializmu. V podstate všetky kapely hrali na našich gitarách, a nielen u nás, ale vo všetkých krajinách východného bloku, ešte aj v Afrike a na Kube. Ako všetci muzikanti u nás, aj my sme sa kedysi potkýnali o Jolany v skúšobni a nikto netušil, aký príbeh sa za nimi skrýva a akú dôležitú úlohu zohrali pri rozvoji hlavne britskej rockovej scény 60. rokov. Aj to bol jeden z dôvodov, prečo sme sa rozhodli otvoriť takéto múzeum s kaviarňou a pódiom. Aby aj mladšia generácia hudobníkov v tomto prostredí nasala atmosféru svojich predchodcov, získala ďalšiu inšpiráciu a zároveň mohla predviesť svoju vlastnú tvorbu. Na americké výrobky bolo vtedy v Británii embargo, navyše tie naše gitary boli veľmi dobré, veľmi kvalitné, dokonca ich v Británii propagovali ako najvyvinutejšie gitary na svete, pretože mali veľa technických vymožeností na tú dobu, tak všetkým tým mladým muzikantom v Británii tieto gitary prešli rukami.”

Celá výstava pozostáva zo 70 rôznych elektrických gitár, basgitár a ďalších nástrojov, nechýbajú popis exponátov v slovenčine a angličtine a tiež informatívne tabule s dobovými obrázkami. Tým chce múzeum priblížiť kus našej tvorivej histórie aj zahraničným návštevníkom.

Na slávnostnom otvorení vystúpil Ján Spišák so svojím sólovým projektom JAN SOLO: „Do prípravy tejto expozície som dal strašne veľa úsilia a času. Neodpustil by som si, ak by som si na otvorení aj sám nezahral. Zároveň som na mojom vystúpení predviedol viacero zaujímavých gitár z tejto výstavy a porozprával ich príbeh.“

Gitarová kaviareň a múzeum sú určené pre širokú verejnosť, nielen pre fajnšmekrov. „Vybranými modelmi, ale aj ich popisom, sme chceli jednoduchou a hravou formou priblížiť kus našej histórie a kultúry aj úplným laikom. Je to proste krásne, vidieť tieto gitary takto pokope, každá je iná, niečím zaujímavá. A na pódiu máme staré nástroje, okrem gitár aj bicie a klávesy, aby si návštevníci, a hlavne deti, mohli u nás urobiť svoje vlastné rockerské fotky. A keď tu nebude koncert, z reprákov bude znieť náš vlastný výber hudby zaberajúci rôzne súčasné aj historické štýly. Tu nebude pustený futbal z obrazovky a k tomu zvuk z rádia...“ dodáva Ján Spišák a ponúka ďalšie zaujímavosti o týchto skvelých hudobných nástrojoch. „Zaujímavé je aj to, že mali veľmi veľa originálnych dizajnov a patentov, ktoré sa na mnohých svetových značkách objavujú aj s odstupom času a mali viac ako 100 modelov. Mali dosť originálne nápady, z hľadiska dizajnu sú to krásne kusy, niektoré až trošku bizarné. Toto všetko naše múzeum približuje verejnosti, návštevníci si tu môžu o tom prečítať, môžu si ich pozrieť. Máme tu vystavených 70 rôznych modelov, nevošlo sa ich sem viac, ale budeme ich časom obmieňať.

Návštevník múzea sa dozvie veľa zaujímavého. Napríklad aj to, že naši československí konštruktéri veľakrát bojovali s nedostatkom súčiastok, prepínačov a podobne, a preto na Jolanách použili rôzne iné súčiastky. „Napríklad konkrétne na modeli Marina sa objavili prepínače z písacieho stroja Consul. Alebo model Alfa z roku 1965, kde sú prepínače z vysávača Eta. Existujú aj modely, na ktorých sa použili klasické vypínače na svetlo. Celé gitary boli vyrobené zo súčiastok z Československa, či to bola elektronika z Tesly, skrutky zo Starej Ľubovne, drevo, kovové komponenty, všetko pochádzalo z Československa a to viedlo občas k bizarnejším riešeniam oproti tej svetovej výrobe.”

„Jolana ako značka ešte existuje, aj dnes stavia na histórii, vyrába takmer „custom made” nástroje vysokej kvality so zahraničnými komponentmi, ale tradične vychádzajú z dizajnov Jolán. Tie tu máme tiež vystavené,” dodáva na záver Ján Spišák.

foto: Guitar Cafe