„Prvú intervenciu s vložením TIPS v UNLP podstúpila pacientka s cirhózou pečene. Cirhóza je proces, pri ktorom dochádza k zjazveniu pečeňového tkaniva (spomínaného parenchýmu). V dôsledku toho, že je toto tkanivo chorobne zmenené, dochádza v ňom k žilovému pretlaku, tzv. portálnej hypertenzii. Tá sa manifestuje celým radom klinických komplikácií,“ vysvetľuje docentka Dražilová, ktorá upozorňuje aj na to, že cirhóza pečene sa nerovná automaticky alkohol, ako sa mnohí domnievajú. Práve naopak. Postihuje aj mladú, inak zdravú generáciu. Vraví, že existuje mnoho iných faktorov vedúcich k tomu, že pacient má závažné ochorenie pečene a on sám za tú situáciu nie je zodpovedný.“

Cieľom pri tomto zákroku je, aby sa žilový pretlak (hypertenzia) odľahčil. Cestou k tomu je vytvoriť spojenie medzi inou žilou v pečeňovom parenchýme a medzi venou portae, portálnym riečiskom. „My sme tie dva systémy prepojili tak,  aby sme obišli pečeňový parenchým. Vytvorili sme širokú umelú cestu, cez ktorú žilová krv môže odtiecť, čo odľahčilo pacientke celý portálny systém. Postupne sa zredukuje pretlak, a tým pádom ťažkosti, ktoré má, ustúpia,“ vysvetľuje podstatu výkonu intervenčný rádiológ MUDr. Štefan Pataky. 

Nová metóda intervencie na pečeni v UNLP patrí medzi kratšie výkony. „Realizujeme ju zhruba 20 minút. Ale sú aj dlhšie intervencie, ktoré trvajú aj 90 až 120 minút, čo závisí od presnej diagnózy a zdravotného stavu pacienta,“ vysvetľuje MUDr. Žilinčan. 

Zákrok trval približne hodinu. „Z nášho pohľadu ide o technicky náročnejší výkon, operatér sa musí doslova prepichnúť z jedného cievneho systému do druhého. Samozrejme, aj samotné vpichy majú svoju mieru komplikácií a možného rizika, vyžadujú si istú formu skúseností a tiež  poznanie pacientov. Ide totiž o ťažko chorých pacientov, ktorí majú cirhózu pečene, čiže hrozí riziko intenzívneho krvácania, ak by došlo k chybe pri takomto zákroku,“ zdôraznil MUDr. Michal Žilinčan, intervenčný rádiológ z FNsP F. D. Roosevelta, ktorý našich rádiológov pri prvých zákrokoch odborne sprevádzal. Banskobystrická nemocnica je slovenská špička na tento typ výkonov a líder v transplantáciách pečene. „Hlavná výhoda intervenčnej rádiológie je tá, že je miniinvazívna. Pacient odchádza s 2-milimetrovým vpichom na koži a s minimálnou potrebou rekonvalescencie. Plus dokážeme robiť veci, ktoré sa iným spôsobom riešiť nedajú. Nie všetko sa dá operovať či riešiť medikamentózne, takže rádiológia má v tejto oblasti veľký význam a vieme vďaka nej aj liečiť choroby,“ dodáva MUDr. Žilinčan.

TIPS (transjugulárny intrahepatálny portosystémový shunt) je intervenčný výkon. „Zavádza sa skratka – spojovacia trúba, medzisystémový krvný obeh a portálny krvný obeh. Pacienti s cirhózou pečene majú hypertenziu, čiže vysoký tlak v pečeni. „Pointa výkonu je v tom, že sa zavedie spojka, ktorá spojí dva obehy, čo vedie k zníženiu tlaku v portálnom riečisku, a tým pádom sa minimalizuje riziko niektorých vážnych zdravotných komplikácií u pacientov s cirhózou pečene. Je to premosťujúci a v niektorých prípadoch život zachraňujúci výkon,“ vysvetľuje docentka Dražilová.

„Indikujeme ho u pacientov s cirhózou pečene v prípade dvoch komplikácií. Prvá je krvácanie z ciev pažeráka (varixov). Sú to pacienti, ktorí sú akútne ohrození na živote pre pokračujúce krvácanie z pažeráka. Po život zachraňujúcom zavedení TIPS u nich nasleduje úvaha o transplantácii pečene.“

Druhá skupina sú pacienti s rezistentnou tvorbou tekutiny v brušnej dutine (ascites). „V týchto prípadoch musíme pacientom opakovane odstraňovať tekutiny z brušnej dutiny (tzv. punkcie ascitu). Nejde o okamžité, život ohrozujúce stavy, ale o pacientov, ktorým v dlhodobom horizonte znížime produkciu vody. Sú to už prípady, ktorým opakovane, aj týždenne, realizujeme punkcie, dostávajú lieky, aby sa zabránilo tvorbe vody, ale už to nestačí. Mali sme aj pacienta, ktorému sme z brušnej dutiny vypumpovali doslova  hektoliter vody,“ vysvetľuje docentka Dražilová. „Čiže v týchto prípadoch je TIPS premostením pre zlepšenie zdravotného stavu pacienta a opäť tým otvárame otázku transplantácie pečene.“

Prednosta II. internej kliniky UNLP a LF UPJŠ Košice, dekan LF UPJŠ, prof. MUDr. Peter Jarčuška, PhD., ocenil vynikajúcu spoluprácu s lekármi z FNsP z Banskej Bystrice pri zavádzaní všetkých noviniek. „Spolupráca s kolegami je v oblasti liečby pečene a zákrokov na pečeni mimoriadne intenzívna. Naša ambícia je poskytnúť pacientom na východnom Slovensku s chorobou pečene tento typ výkonu, doposiaľ ho museli vyhľadať na strednom Slovensku. Je to posledný kamienok v mozaike v rámci hepatologickej liečby, potom už nasleduje len transplantácia pečene.“ Tá sa na Slovensku realizuje na jedinom pracovisku, práve v Banskej Bystrici. 

Krv priteká cez venu porte. Toto riečisko sa volá portálne riečisko, v dôsledku toho, že je pečeň chorobne zmenená a zjazvená, nepreteká žilová krv takým spôsobom, ako by mala, ale vzniká tzv. portálna hypertenzia, tzv. žilový pretlak. Krv tým pádom nepretečie cez to zjazvené pečeňové tkanivo, ale hromadí sa pred pečeňovým parenchýmom a hľadá si iné cesty. V dôsledku tohto procesu majú pacienti rôzne komplikácie a rôzne prejavy, hromadí sa im napríklad tekutina v bruchu, výrazne chudnú a mnoho ďalších. Na  zdravotný stav pacienta to má veľmi vážne následky, pričom riziko úmrtia v strednodobom horizonte je vysoké.

Foto: UNLP Košice