Pripravuje sa európska digitálna mena. Sledovanie vašich platieb sa môže stať reálnym nebezpečenstvom

Vlastne ani nemôžeme s istotou povedať, či tomu niektorí vtedajší predstavitelia komunistického režimu sami verili, alebo neverili a len rozprávali rozprávky pre verejnosť. Faktom je, že skutočnosť bola presne opačná. Ostnatý drôt mal zabrániť odlivu Čechov a Slovákov za hranice.

Tak presne také déjà vu môžete mať, ak si budete čítať tlačovú správu Európskej centrálnej banky (ECB) týkajúcu sa prípravnej fázy takzvaného digitálneho eura, ktorá má trvať do novembra 2025. ECB ďalej v tlačovej správe spomína, že digitálne euro by prioritizovalo súkromie a ochranu dát jeho používateľov, a prirovnáva úroveň súkromia k transakciám v hotovosti. Európska centrálna banka spolu s centrálnymi bankami štátov, ktoré používajú euro, by podľa vyjadrení v tlačovej správe nemali prístup k osobným údajom a nemohli by trasovať údaje o platbách k jednotlivcom.

Už dlhší čas sa vyjadrujem v rôznych článkoch a videách k takzvaným CBDC, teda digitálnym menám centrálnych bánk. Opakovane varujem, že ide o technológiu, ktorá je extrémne zneužiteľná a potenciálne veľmi nebezpečná. A súčasne, že sa pripravuje nenápadne, za nezáujmu verejnosti, ktorá väčšinou ani netuší, čo CBDC sú, nieto aby rozumela širším súvislostiam a podstate ich nebezpečenstva.

CBDC (digitálna mena centrálnej banky) je jednou z foriem bezhotovostnej meny. CBDC je digitálny záznam o peňažnej hodnote, ktorý je uložený priamo v centrálnej banke. Transakcie s CBDC sa vykonávajú elektronicky, obvykle cez bankový systém, podobne ako pri tradičných bezhotovostných platbách. CBDC je teda špecifickou formou bezhotovostnej meny, ktorú vydáva a spravuje centrálna banka.

Zavádzanie CBDC môžeme veľmi trefne prirovnať k situácii pri zavádzaní Green Dealu. Vtedy väčšina ľudí mala tiež len vágne povedomie o tom, že sa chystá akýsi európsky dohovor za účelom „zlepšenia životného prostredia“. Málokto tušil, že vyústením Green Dealu môže byť napríklad plánovaný zákaz spaľovacích motorov, zavádzanie takzvaných ESG pravidiel pre firmy, európska energetická kríza v dôsledku vypnutia klasických elektrární a nedostatkových energií alebo zdraženie pečiva a všeobecne potravín v dôsledku drahých energií. Keď sa verejnosť prebrala a pochopila, už sa len spätne nestačila diviť.

Aj v prípade prípravy digitálneho eura dnes málokto vie dovidieť do dôsledkov.

Akonáhle však začnete varovať pred nebezpečenstvom technológie CBDC, začne sa zdvíhať vlna ideologického odporu. Istá časť médií totiž vníma polemiku s CBDC ako útok na Európsku úniu a na integráciu.

Na jednej miske váh tak ležia fakty a z nich vyplývajúce varovania, ktoré sa týkajú možností, aké technológia CBDC má. Na druhej miske váh leží osočovanie zo šírenia dezinformácií, pričom „dôkazom“, že obavy z CBDC sú hlúpe, nepravdivé a dezinformačné, má byť napríklad spomínaná tlačová správa ECB, podľa ktorej dôsledkom zavedenia CBDC má byť väčšia ochrana spotrebiteľov.

Taktiež Česká národná banka (ČNB) medzi prínosmi digitálnych mien uvádza vyššiu mieru anonymity a súkromia pre ich používateľov. Podľa ČNB by „malo byť možné CBDC vyvinúť tak“, aby k dátam o jednotlivých platiteľoch nemali prístup súkromné subjekty ani verejné orgány, okrem tých činných v trestných konaniach.

Zastavme sa pri tomto poslednom výroku. Z môjho pohľadu sa týmto výrokom centrálna banka sama usvedčila z toho, že technológia CBDC umožňuje absolútne sledovanie akejkoľvek platby. Akonáhle totiž začneme hovoriť o tom, že „je možné“ CBDC naprogramovať tak či onak, hovoríme tým automaticky, že táto technológia sledovať vie. A nielen to. ČNB vymenúva subjekty, ktoré „by nemali“ mať podľa naprogramovaného algoritmu prístup k sledovaniu ľudí, a potom spomína subjekty (orgány činné v trestnom konaní), ktoré by k sledovaniu ľudí prístup „mať mali“.

Aká tenká je hranica medzi pridaním povolenia na monitorovanie pre širší okruh subjektov? Odpoviem vám: Výsledok jedných volieb.

Neobstojí ani tvrdenie, že nie je rozdiel medzi tým, či orgány činné v trestnom konaní majú prístup k sledovaniu transakcií dnes a či ho budú mať po zavedení CBDC. Ten rozdiel je obrovský. V súčasnosti za sebou nechávate digitálnu stopu len v prípade, že platíte bankovým prevodom. Ak má dnes polícia podozrenie na vašu trestnú činnosť, môže si od komerčnej banky vyžiadať napríklad výpis z vášho účtu. Pokiaľ platíte hotovosťou, stopa neexistuje. Ak by však bola zavedená digitálna mena v kombinácii so súčasným zrušením hotovosti, znamenalo by to, že už neexistuje žiadny legálny spôsob, ako vašu transakciu skryť pred očami štátu.

Je veľmi dôležité si uvedomiť, že to, čo tvrdí akákoľvek štátna inštitúcia, nie je zárukou etiky ani faktickej pravdy. Len pár príkladov:

Všetci vieme, že od začiatku vyvinutia technológie klonovania existuje široká verejná diskusia o tom, že by sa malo zamedziť klonovaniu ľudí, pretože to nie je etické. Súčasne všetci tušíme, že zrejme na svete existujú laboratóriá, v ktorých sa tak deje.

Všetci tiež vieme (len nie všetci to hlasno verejne pripúšťame), že štátna rétorika týkajúca sa toho, čo dokážu alebo nedokážu vakcíny, sa od roku 2020 do roku 2023 otočila takmer o 180 stupňov. Tí, ktorí spochybňovali prvotné mediálne tvrdenia o dôsledkoch vakcín (napríklad ich schopnosť zabrániť prenosu infekcie), boli najprv označovaní za dezinformátorov, aby sa neskôr ich tvrdenia stali mainstreamovým poznatkom. Teraz nechcem znova eskalovať túto spoločensky veľmi citlivú diskusiu. Chcem len zdôrazniť, že ani razancia, s akou médiá obhajujú ten-ktorý názor, ani zaštiťovanie sa výrokmi inštitúcií angažovaných v danej problematike, nie sú dôkazom pravdivosti.

A do tretice spomeniem rétoriku Európskej centrálnej banky: ešte na jar 2022 šéfka ECB Christine Lagardeová sústavne znevažovala riziko zvýšenia inflácie v eurozóne. Mesiace bolo mantrou Lagardeovej, že „inflácia je prechodný jav“. Ako to nakoniec s infláciou v závere roku 2022 dopadlo, všetci vieme. Spätne tak môžeme konštatovať, že rétorika ECB pôsobila ako výsmech, bola úplne mimo reality. A zvyšovanie úrokových sadzieb centrálnej banky v snahe bojovať proti inflácii prišlo príliš neskoro.

Zvýšenie či ohrozenie súkromia a bezpečia spotrebiteľov?

Pýtam sa teda: Prečo by mal vo svetle týchto faktov ktokoľvek veriť tvrdeniu ECB, že CBDC majú zvýšiť súkromie a bezpečie spotrebiteľov? Notabene, keď práve ECB by v prípade zavedenia bola tou jedinou entitou s absolútnou kontrolou nad všetkými peniazmi v ekonomike. 

Teda tá ECB, ktorá už dnes tlačí zelenú agendu – bude mať k dispozícii technológiu, ktorá umožní napríklad vedieť, koľko CO₂ produktov nakúpite. Iste, ako sme už povedali, záleží len na tom, ako bude technológia naprogramovaná… Prečo by sme mali veriť, že teda aj táto technológia nebude za účelom vynucovania Green Dealu skutočne používaná, keď je technicky k dispozícii?

Koniec-koncov, oficiálna tlačová správa ECB, ktorá tvrdí, že CBDC majú zvýšiť bezpečie a anonymitu spotrebiteľov, je v priamom rozpore s iným výrokom samotnej šéfky ECB Lagardeovej na túto tému. Jeden z týchto výrokov teda nemôže byť pravdivý – a nechám na vašom posúdení, ktorý to je. Posúďte:

Christine Lagardeová v hojne zdieľanom zábavnom videu zo 16. marca 2023 vyhlásila, že digitálne euro by sa „obmedzene“ používalo na kontrolu platieb. Video bolo zverejnené a vytvorené platformou Rumble channel Show, autori sa v nej snažia nahnevať rôzne významné osobnosti falošnými rozhovormi, v ktorých sa vydávajú za niekoho iného. V tomto videu si Lagardeová myslí, že hovorí s ukrajinským prezidentom Zelenským. Konkrétne tu Lagardeová povedala: „Zvažujeme, či by sme pre veľmi malé sumy, čokoľvek okolo 300 či 400 eur, mohli mať mechanizmus, kde by bola kontrola nulová.“ Inak povedané: Sumy nad 300 či 400 eur by boli kontrolované.

Teraz si sami môžete vybrať, ktorý z oboch výrokov je pravdivý.

Ani tvrdenie ECB, že ešte len začína prípravná fáza digitálneho eura, ktorá má trvať do novembra 2025, a až po nej sa začne rozhodovať, či digitálne euro vôbec zaviesť, neznie príliš dôveryhodne. Niežeby to nebola – technicky vzaté – pravda, skôr sa tento výrok snaží bagatelizovať to, či sa digitálne euro skutočne zavedie. Lenže to znie podobne pravdepodobne, ako keď sa niekto v polovici deväťdesiatych rokov bránil mobilnému telefónu s poukázaním na to, že si ho len vyskúša, ale časom sa možno vráti k telefónu šnúrovému.

O zavedení CBDC totiž rozhodne neuvažuje len niekoľko málo centrálnych bánk na svete. Naopak. O zavedení CBDC dnes uvažuje drvivá väčšina sveta. Konkrétne už 114 krajín, ktoré predstavujú viac ako 95 percent svetového HDP, skúmalo v máji 2023 možnosti CBDC. V máji 2020 ešte zvažovalo využitie CBDC iba 35 krajín. Z toho 60 krajín sa o dva roky neskôr nachádzalo vo fáze pokročilého prieskumu, to znamená vo fáze vývoja, pilotnej prevádzky alebo spustenia. A už ku koncu roka 2022 sa všetky najvyspelejšie ekonomiky sveta zo skupiny G7 presunuli do fázy vývoja CBDC.

Keď pôjdeme ďalej, osemnásť z krajín skupiny G20 je teraz vo fáze pokročilého vývoja CBDC. Z týchto štátov je sedem už v pilotnej prevádzke. Takmer každá krajina skupiny G20 dosiahla významný pokrok a investovala do týchto projektov nové zdroje počas posledných šiestich mesiacov. A nakoniec jedenásť krajín už svoju digitálnu menu spustilo. Ako veľmi v tomto kontexte veríte zľahčovaniu ECB, že digitálne euro možno ani zavedené nebude?

Najďalej je v zavádzaní digitálnej meny Čína.

Podobne ako ECB, aj Čínska centrálna banka sa snaží všetkých presvedčiť, že bude chrániť súkromie používateľov a bude dodržiavať princíp „obmedzenej anonymity“. To znamená, že čínska CBDC bude poskytovať určitú úroveň anonymity pre malé a bežné transakcie. Lenže zároveň čínska centrálna banka priznáva, že umožní sledovanie a reguláciu veľkých a „podozrivých“ transakcií.

Teraz to musíme zasadiť do kontextu čínskej reality. Bavíme sa o krajine, kde už teraz platí systém sociálneho kreditu. V ňom sú ľudia dennodenne hodnotení na základe svojho ekonomického a spoločenského správania. Zavedenie CBDC tak logicky ešte viac umožní čínskej vláde zbierať a analyzovať dáta o správaní, návykoch a preferenciách používateľov, čo by mohlo viesť k porušovaniu ľudských práv a slobôd. V Číne si viem predstaviť, že by tamojší režim vďaka CBDC získal nástroje na cenzúru, manipuláciu alebo trestanie disidentov a menšín.

Predovšetkým v nedemokratických režimoch bude strata súkromia a väčšia kontrola najväčším rizikom zavádzania CBDC. Pritom to funguje obojsmerne: čím menej demokratický režim, tým ľahšie zavedenie CBCD. A čím väčšie nasadenie CBCD, tým ľahšie udržiavanie nedemokratického režimu pri moci. Toto riziko násobne narastie vo chvíli, keď by CBDC mali mať za cieľ plne nahradiť hotovosť. A k tomu pravdepodobne CBCD smerovať budú. Nie je náhoda, že krajiny, ktoré sa rýchlo snažia o zavedenie CBDC, sú najmenej slobodné a majú najväčšiu kontrolu obyvateľstva.

Môžete namietať, že Európa je v porovnaní s Čínou slobodná.

Dovoľujem si v tom prípade pripomenúť, že o analógii čínskych sociálnych kreditov sa už uvažuje aj v Európe, hoci majú podobu skôr akýchsi malusov či bonusov – v tomto prípade za nezdravý alebo zdravý životný štýl. Už dve české ministerstvá túto Pandorinu skrinku otvorili. Ministerstvo financií chce ísť cestou odmien, dokonca zvažuje vyššie odvody na zdravotnom poistení pre tých, o ktorých štát usúdi, že sa údajne správajú nezdravo. Formou sociálneho kreditu bolo aj zavedenie covidových pasov podmienených očkovaním, o ktorých vo svetle dnešných poznatkov už vieme, že nemohli byť funkčné. Hranica pre diktatúru nie je narysovaná; je nejasná, a medzi slobodou a totalitou je široké pásmo, v ktorom sa jedno mení na druhé.

Aj keby sme sa nechali uchlácholiť a rozhodli sa veriť ECB, že kontrola ľudí po zavedení CBDC nehrozí, prípadne že v eurozóne nehrozí nástup neslobody, stále zostáva jedna nedoriešená otázka: A čo urobí dobrá a súkromie ľudí chrániaca ECB, až bude čeliť hekerskému útoku na CBDC? Tento rok takémuto útoku od ruských hekerov čelili veľké české banky. Kým existuje hotovosť, nebezpečenstvo je minimálne. Ak by hotovosť bola zrušená a zostane iba CBDC, riziko je úplne systémové. Nemusí vás sledovať centrálna banka, stačí na to heker.

Text pôvodne publikovali na webe Echo24. Vychádza so súhlasom redakcie.