Šintava 1573 alebo jedno nenápadné októbrové výročie, ktoré kultúrny národ nesmie prehliadnuť

Začnime učebnicovo. Keď v roku 1450 v Európe objavil Johann Gutenberg kníhtlač, malo to ďalekosiahle dôsledky. Dnes už vieme, že obdobný objav ešte pred Gutenbergom poznali v Číne a Kórei. Dejiny Západu a našej časti sveta však zmenil práve Gutenberg. Na Slovensko sa kníhtlač dostala veľmi rýchlo a v Prešporku (Bratislave) najneskôr v rokoch 1477 – 1480 vyšlo niekoľko prvotlačí. Historicky je zaznamenané, že v roku 1560 bola vydaná kniha v Košiciach, tá sa však – žiaľ – nezachovala. A tak sa dostávame do Šintavy.

Dnes je Šintava malá obec pri Seredi, ale v októbri 1573, teda presne pred 450 rokmi, tu vzniklo niečo, čo priťahuje pozornosť. Vďaka Petrovi Bornemiszovi tu bola vytlačená prvá zachovaná kniha na Slovensku.

Je známe, že prvé tlačiarne v Uhorsku mali spojitosť so šírením nového náboženského učenia, protestantizmu. To bol prípad aj Bornemiszu, ktorý bol protestantským kazateľom.

Jeho príchod do Šintavy v roku 1572 bol zákonitý, keďže sa presťahoval do hornozemského centra Salmovcov, ktorí sa stali jeho finančnými podporovateľmi. Šintava vtedy nebola žiadne bezvýznamné sídlo. Prvé zmienky o tejto obci, najmä o jej hrade, sú z roku 1074, viedla cez ňu významná obchodná Česká cesta (Via Bohemica) z Budína do Prahy. Žigmund Luxemburský, ktorý datoval jeden zo svojich listov na šintavskom hrade, si nechal na svoj dvor dovážať šintavské víno. Taktiež poloha Šintavy bola pre Bornemisza výhodná. Keďže sa nachádza medzi Trnavou a Nitrou, a do Prešporku (Bratislavy) a Viedne taktiež nemal ďaleko.

Peter Bornemisza (narodený 1535) bol tvorivý človek a svoju knihu Postíl (kniha kázní) napísal už oveľa skôr, ako ju vydal. Vzhľadom na to, že tlačenie kníh nebola v tej dobe lacná záležitosť, hľadal finančné zdroje na jej vydanie. Tie sa mu zrejme podarilo získať až príchodom do Šintavy. Jeho cieľom nebolo tlačenie kníh, ale kníhtlač sa stala nástrojom na rozširovanie jeho myšlienok. Prvú svoju knihu začal tlačiť v tlačiarni v Komjaticiach, ale neskoršie tlačenie presťahoval do svojej novej šintavskej tlačiarne. Prvých 239 listov prvého zväzku Postíl bolo vytlačených v Komjaticiach a ďalších 237 listov už vytlačil v Šintave. Ako to už býva, nie ten kto začne, ale ten kto dokončí dielo, býva v histórii zapísaný ako autor. Ale história je v tomto prípade spravodlivá. Okrem miesta vydania Šintava sú v zátvorke uvádzané aj Komjatice.

Po vytlačení prvých Postíl nasledovali ďalšie časti, ako aj iné publikácie. Spolu napísal a vydal – podľa dnešného číslovania – okolo 7 500 strán textu. Nielen na 16. storočie to bol obdivuhodný pisateľský počin. V roku 1578 vydáva IV. diel Postíl, v ktorých sa nachádza aj časť nazvaná O diabolských pokušeniach. Práve táto časť vzbudila veľký ohlas a pohoršenie. Literárnovedný historik Tibor Schulek k tomu napísal:

„Obšírne odhaľuje nekonečný rad porušení prikázania Nezosmilníš… poklesky ctených mešťaniek z Budína… hriechy súčasníkov i pokušenia vlastného života. Jeho realizmus v tomto prípade nepozná hranice… opis radu pestrých a početných perverzít a sexuálnych útrap robí z tohto spisu naozajstný psychoanalytický problém.“

Ukážka z knihy tlačenej v Šintave. Foto: corycats.sk

Skúsme si však vypočuť aj Bornemiszu a jeho pohľad, prečo uvedené myšlienky publikoval. Svoje vyjadrenie napísal na konci IV. časti Postíl:

„A keďže niekde som vymenoval osoby veľkých pánov, ženy, šľachtu, mudrcov, veľkých, malých, urobil som to preto, aby si niekto nemyslel, že na tie hnusobstvá si Satan vyberá len darebákov tohto sveta, ale aby si pomyslel, že aj on je človek. Že ak kvôli niečomu si Satan hocikoho iného zobral, tak aj jeho môže postihnúť. Veľa bláznov sa len rehoce, keď o niekom inom počuje niečo hrozné a súdi podľa toho človeka, mysliac ci, že on je voľakto.“

Ukážka z knihy tlačenej v Šintave. Foto: corycats.sk

Treba však povedať, že časť spisu O diabolských pokušeniach je iba jedna časť knihy. Aj v tejto časti spisu, okrem uvedeného, upozorňuje aj na námahu, pracovitosť, tvorivosť:

„Dôvody, prečo majú pridelené títo múdri múdrosť a tí zdatní silné pokušenia sú nasledovné: Človek potrebuje dennodenne drieť, trápiť sa, bojovať, učiť sa a neustále sa modliť, aby sa nenasýtil vlastnej blaženosti a nespohodlnel. Pretože ľudská povaha by si dopriala iba pokojný, poctivý a nerušený život; ale keby taký mala, prepadla by márnivosti, zaháľaniu, neznášanlivosti a zabudla by aj na Boha. Aby sa tak nestalo, Boh na človeka zasiela pokúšajúcich diablov… Druhým dôvodom silného a neustáleho pokušenia statočných je, aby nepodľahli vlastnej blaženosti a nedomýšľali si, že sú viac než ostatní, ale naopak, aby boli pokornejší a čím viac požehnaní, tým ochotnejšie slúžiť.“

Kvôli vydaniu Postíl, v ktorých je spomínaná kapitola O diabolských pokušeniach, bol zo Šintavy následne koncom roku 1578 vyhnaný. Útočisko našiel na Plaveckom hrade, kde presťahoval aj svoju tlačiareň. Tu vydal aj V. diel Postíl a pokračoval vo svojej pisateľskej a tlačiarenskej činnosti.

Peter Bornemisza bol polyhistor a polygot. Dejiny maďarskej literatúry uvádzajú, že bol najsčítanejším renesančným vzdelancom v Uhorsku. Popri maďarčine, gréčtine, latinčine, taliančine a nemčine ovládal pravdepodobne aj slovenčinu. Podľa Sándora Csandu je to možné preto, lebo pôsobil v prostredí, ktoré bolo aj v 16. storočí viac slovenské ako maďarské. Bornemisza si nepochybne uvedomoval, v akom prostredí pôsobí. Je dochovaný citát z jeho katechizmu z roku 1577, v ktorom M. Balašu nabáda: „Usmerňuj najmä poddaných a čeľaď, aby v každom dome znelo slovo, Maďarom po maďarsky, Slovákom po slovensky.“

Pokiaľ Bornemiszova kniha z roku 1573, ako prvá zachovaná kniha vytlačená na území Slovenska, bola v maďarčine, prvá kniha v slovenčine vyšla až v roku 1581 v Bardejove. Bol to preklad Lutherovho katechizmu do slovenčiny.

V článku boli použité informácie z knihy, ktorou si pripomíname výročie Bornemiszovej knihy, Anna Jónásová a kol.: Sila tlačeného slova, 2023.