Názov „Pakt z katakomb“ môže evokovať príchuť tajomného sprisahania v štýle románov danbrownovského typu. V skutočnosti ide o iniciatívu štyridsiatky katolíckych biskupov krátko pred koncom Druhého vatikánskeho koncilu, ktorí sa 16. novembra 1965 stretli v Domitilliných katakombách v Ríme a po slávení eucharistie podpísali krátky dokument. Jeho zameranie mal vyjadriť aj výber miesta.
Kým „na poschodí“ sa chcela cirkev na ekumenickom koncile otvoriť svetu, podzemie katakomb navodzovalo atmosféru blízkosti ku koreňom kresťanskej viery. Práve tu sa totiž schádzali raní kresťania ohrozovaní prenasledovaním, aby sa posilňovali vo viere. Pakt, ktorý tu biskupi podpísali, obsahoval trinásť bodov smerujúcich k chudobe a jednoduchosti:
„Raz a navždy sa zriekneme bohatstva, ako aj symbolov bohatstva – drahých látok, pestrých farieb úradného oblečenia a drahých kovov (zlato a striebro).” Úsilie o jednoduchosť vyjadroval dokument slovami: „Odmietame slovné aj písomné oslovenia, ktoré vyjadrujú spoločenský význam alebo mocenské postavenie (eminencia, excelencia, monsignor). Namiesto toho sa necháme v duchu evanjelia oslovovať ,otče ’.”