Dušan Guman

Zachytili ste, že kým pred voľbami mala prakticky každá strana tlačovku na tému medvede, odrazu ich niet? Myslím tlačoviek; medvede ešte nespia. Zásadné vyhlásenie – k čomu inému ako k medveďom – iste avizoval aj Maroš Žilinka, ale pred niekoľkými hodinami ho stiahol (žartujem). Popri hanlivých označeniach som si pri jednej diskusii prečítal aj prianie, aby ma najbližšie roztrhal medveď. Myslím si, že si treba uvedomiť, že ak názor nie je predstieraný, jeho nositeľ má naňho určite adekvátny dôvod a nemá ho zo zlomyseľnosti voči majiteľovi iného postoja. Pokúsim sa vysvetliť niekoľko tých svojich.

Medveď ako zviera mi imponuje a je mi veľmi sympatický. Zároveň mám pred ním veľký rešpekt. Má tú smolu, že na rozdiel od iných živočíchov môže smrteľne zraniť jediným úderom laby, pričom pred takýmito stretmi za normálnych okolností uteká, pretože sa takisto panicky bojí o svoj život. Pre veľkú časť Európy, ktorá si ho vyzabíjala, ako aj vlky a rysy, je dnes vzácnosťou. Považujem však za samozrejmé, že ochrana človeka má pred ochranou šelmy prednosť.

Podľa knihy Genezis po stvorení života na Zemi ľudia jedli iba zelené rastliny, plody a ovocie, mäso nie. So zvieratami žili v priateľstve a mieri, čo Biblia opisuje aj do budúcna ako obdobie dokonalej éry. Ku konzumácii zvierat došlo až po potope, keď zároveň – ďalšia zaujímavá zmienka – Boh vložil do zvierat des z človeka.

Čo mi je osobne ľúto, pretože by som privítal bližší kontakt s nimi. Boh zároveň človeku zveril prírodu, aby ju spravoval. Doposiaľ mi nenapadlo, že by to myslel tak, že pre problémy a strach zo zvierat ich budeme hubiť. Verím, že Boh chce, aby žili všetky stvorenia a pre náš svet majú význam vrátane bengálskych tigrov, štrkáčov či medveďov.