Preskočiť na obsah
Dana Vitálošová

Autor

Dana Vitálošová

Publikované: 
Názory|Esej

Ako som sa stala progresívnou feministkou a ako som ňou prestala byť

Ako je možné, že niekto sa z progresivizmu vymaní, zatiaľ čo iný nie? Byť svedkom radikalizácie našich kamarátov, spolupracovníkov, známych osobností, aj celej spoločnosti je ťažké. Preto si myslím, že sú ľudia, ktorí by na základe môjho príbehu chceli hľadať zaručený recept, ako sa odradikalizovať.

Ak ste jedným z nich, sklamem vás. Hoci som bývalá progresívna aktivistka, nemám odpoveď na otázku „prečo”. Viem jedine popísať, ako sa môj progresivizmus stal prítomnosťou a potom minulosťou a o dôvodoch vysloviť zopár domnienok. Jedna z nich je založená na mojej hypotéze, ktorú nazývam rebelantská. 

Tá, ktorá sa búri 

Či už je to mojou povahou, výchovou, alebo niečím iným, od puberty som sa považovala za „rebelku”. Bola som ňou naozaj? Neviem. Podstatnejšie je, že som ňou chcela byť. A tak som v ranej puberte, keď leteli chlapčenské skupiny, počúvala punk a tvrdý rock. Neskôr som s podobne založenými spolužiačkami na školský tábor pašovala alkohol. V štrnástich nás nachytali, ako fajčíme za školou a predvolali si nás na koberček u riaditeľa. 

Keď už o niekoľko rokov neskôr chľastali a fajčili všetci, ja som s tým prestala. Aj zo zdravotných dôvodov. Ale nedá sa vylúčiť, že ma odradila aj všeobecná obľuba alkoholu. Nie je buričské robiť presne to isté, čo ostatní. 

Prémiový obsah je dostupný iba pre predplatiteľov. Prihláste sa, alebo si kúpte predplatné.

Kliknite na tlačidlo Registrovať sa a obdržíte odkaz na registráciu. Tým súhlasíte s obchodnými podmienkami a ochranou súkromia.

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.