Primár Blaško: Trenčín má jedno z najlepších kardiocentier na Slovensku

Prečo ste sa stali lekárom?

Keď som mal jedenásť rokov, popálil som sa. Mal som popáleninu tretieho stupňa a robili mi plastiku kože. V nemocnici som strávil tri mesiace. Prvýkrát som videl, ako to v nemocnici funguje a odvtedy som si už písal aj do dotazníka na základnej škole, že chcem byť lekár.

Narazili ste v nemocnici na dobrého lekára, ktorý vás inšpiroval?

Nemôžem sa sťažovať. Primár bol prísny, na oddelení mal poriadok. O mňa sa staral taký mladý, 25-ročný lekár, čerstvo po škole. Nosil mi komiksy, abc-čka, videl, že som tam dlho. Bola to okresná nemocnica, ale fungovala dobre.

Prečo kardiológia?

Začal som na internom, ale chýbalo mi robiť niečo rukami. Rozmýšľal som nad gastroenterológiou, ale keď som zbadal invazívnu kardiológiu po príchode do pražského Motola, tak bolo rozhodnuté. Človek pri kardiológii musí aj rozmýšľať, uvažovať nielen nad orgánom, ale nad pacientom ako celkom. Cez cievu v ruke alebo v nohe sa mu dá skutočne pomôcť.

V Motole ste si robili atestáciu alebo ste tam dlhodobo pracovali?

Robil som tam šesť rokov a tam som si robil všetky atestácie: prvú internú, druhú kardiologickú a tretiu angiologickú. Všetko na Karlovej univerzite, neskôr som pôsobil v Ostrave.

Čo vás priviedlo do Trenčína?

Bývam v Bánovciach nad Bebravou. Celý život som dochádzal. Najskôr do Prahy, neskôr do Ostravy, desať rokov do Nitry, do kardiocentra. V Trenčíne takéto pracovisko chýbalo a vedenie nemocnice mi ponúklo možnosť sa realizovať, tak som ju prijal.

Ako dlho ste vo FN TN?

Od 1. marca 2023.

Oproti ostatným kardiocentrám, s ktorými máte skúsenosť, aké výhody vidíte v tomto?

Výhodu vidím v tom, že od Žiliny po Bratislavu žiadne takéto kardiocentrum nebolo. Pacientov z Trenčianskeho kraja a prakticky z celého Považia zvážali do Nitry. Ľuďom sa tu dá pomôcť ďaleko rýchlejšie, bude to pre nich dostupnejšie.

Keďže tu kardiocentrum nebolo, na vyšetrenia do iných miest chodili len akútni pacienti. Teraz môžeme podchytiť aj ochorenia v zárodku. Regionálne vidím v tomto ten najväčší prínos.

Máme novú špičkovú angiolinku, najnovší monitorovací systém, nové postele – tie sa kúpili pre celú nemocnicu, dokopy ich je 300. Sú elektricky polohovateľné, takže zdravotné sestry sa nebudú musieť toľko exponovať s polohovaním pacientov. Máme dobré zariadené oddelenie s najnovšou technikou, ako je aj monitorovanie pacientov. Naša angiolinka je aktuálne jedna z najlepších na Slovensku.

Koľko pacientov denne dokážete vyšetriť a pomôcť im?

Zatiaľ riešime zmluvy s poisťovňami. Možno budú 15. novembra, možno 1. decembra. Teraz sme vysunuté pracovisko internej JIS-ky. Máme päť lôžok. Denne robíme troch až štyroch pacientov, niekedy piatich až šiestich. Sme limitovaní lôžkami a stredným zdravotným personálom. Keď budeme mať svoje oddelenie, tak našou predstavou je spraviť desať až dvanásť pacientov za deň. V Trenčianskom kraji je päť až osem akútnych prípadov denne.

Spomeniete si na nejaký unikátny prípad, ktorý ste zažili len raz za kariéru?

Tie najťažšie, pri ktorých sa potíte, je niekoľko. Môže to byť mladý pacient, na ktorom pracujete dve a pol hodiny, všetko sa vám komplikuje, a keď sa vám to podarí, zapamätáte si to do konca života.

Potom, keď sa robia nové výkony. Už v roku 2008 sme robili balonkovú valvuloplastiku chlopne. Pamätám si, ako sa 32-ročný človek doviezol do nemocnice, kde ochrnul na pol tela. Cievne príhody katétrom sa začali na Slovensku liečiť až o desať rokov neskôr. Ja som to robil prvýkrát – podarilo sa nám ošetriť cievu a pacient odišiel domov prakticky bez postihnutia. Toto si človek tiež zapamätá navždy. Išiel s tým rizikom, potil sa, čakal, čo sa stane, či sa to podarí… a podarilo sa to.

Keď som sa to pred dvadsiatimi rokmi učil, hovoril som profesorovi, že ako prvú by som chcel robiť nejakú ľahkú plastiku, opravu cievy. Povedal mi, že neexistuje žiadna ľahká plastika. Na začiatku sa taká môže zdať, ale tak sa to dokáže skomplikovať, že pacient môže počas zákroku aj zomrieť. Dnes to už hovorím aj ja našim mladým kolegom – neexistuje ľahký výkon na cieve.

Vidíte za uplynulých 20 rokov v kardiológii významnejší vývoj v diagnostike a liečbe? Robia sa dnes zákroky, ktoré sa pred 20 rokmi nerobili? Sú kvalitnejšie technológie?

Určite áno. Pred 20 rokmi sa v podstate začínalo robiť vyšetrenie srdcových ciev cez cievu v ruke. Dovtedy sa robilo cez cievu v triesle. Pacienti museli ležať dvanásť hodín na chrbte, nemohli sa ani otočiť. Potom prišli nové materiály, zmenšovali sa katétre, ktoré sa používajú pri vyšetrení. Majú menší priemer, takže aj cieva menej trpela. Veľký objav bol náhrada chlopne cez stehnovú tepnu. Zvlášť u starších pacientov netreba otvárať hrudník, dá sa to spraviť cez stehennú tepnu. Stará chlopňa sa len utlačí a nová hneď začne fungovať. Za posledných pätnásť rokov je tých vecí strašne veľa. Veci, ktoré sa zlepšili, išli raketovým tempom. Aj lieky na srdcové zlyhania sa vyvinuli nové.

Veda a technika pokročila. Čo sa však za posledných 20 rokov zhoršilo? Určite narástol počet mozgových príhod, infarktov a pribudli aj iné kardiologické ochorenia.

Skôr sa to posúva do nižších vekových kategórií. To je ten problém. Narastá výskyt horších nálezov. Neviem, či je to stresom alebo životosprávou, možno kombináciou oboch. Samozrejme, úlohu zohráva aj správanie ľudí, aj styk s rodinou. Ľudia sú agresívnejší. To vidíte aj v bežnom živote. Prenáša sa to všade. To, čo sa vyskytuje v spoločenskom živote, sa prenáša do súkromia a tak ďalej.

Tiež sa zhoršil stav v zmysle administratívnych úkonov a byrokracie, všetko je náročnejšie ako predtým, nové kódovanie, nový bodovník – toto všetko nás zaťažuje. Musíme podpisovať neskutočne veľa papierov. Viac papierov znamená menej času na pacienta.

Čo sa nachádza na vašom novom kardiologickom oddelení?

Máme centrálnu monitorovaciu jednotku – na monitoring môže byť napojených až dvanásť pacientov. Ďalej tu máme podporu obehu – prístroj Azurion 7. Máme tak naozaj kvalitnú angiolinku. Sídlime na prízemí, kde máme dva CT-čka, čiže, ak príde akútny pacient, vieme ho rýchlo vyšetriť. Hneď vedľa sídlia anesteziológovia, tak aj v tomto smere šetríme minúty a máme veľký komfort pri vyšetrovaní kriticky chorých pacientov.

Všetkých primárov sa pýtam otázku: máte dostatok sestier na oddelení?

Vôbec nie. Potrebovali by sme o sto percent viac, aby sme mohli otvoriť spomínané oddelenie. Našťastie nám nemocnica vyšla v ústrety – požičali sme si sestry z iných oddelení. Námestníčka spravila strašne veľa roboty, aby sme mohli otvoriť aspoň túto základnú vec a riešiť pacientov z Trenčína a okolia už dnes. Ešte nerobíme celý Trenčiansky kraj, ale ak všetko pôjde tak, ako má, mali by sme ich vedieť vybavovať od 15. januára budúceho roku. Samozrejme, bude to závislé od stredného zdravotného personálu.