Najväčšie americké firmy prijali len šesť percent bielych, tvrdí Bloomberg

V Amerike dneška sa javí ako výhodnejšia stratégia presne opačná. Ale prečo by sa mali belosi vydávať za černochov (Aziatov, Indiánov, Hispáncov)? Napríklad preto, aby získali prácu. Podľa analýzy spracovanej spoločnosťou Bloomberg najalo v rokoch 2020 až 2021 osemdesiatosem najväčších, verejne obchodovaných amerických spoločností, na tristodvadsaťtisíc novootvorených pozícií iba šesť percent bielych zamestnancov. Deväťdesiatštyri percent čerstvých regrútov sú teda príslušníci rôznych etnických menšín.

Keby to bolo obrátene – keby najväčšie americké spoločnosti najali len šesť percent černochov a deväťdesiatštyri percent miest by obsadili belochmi, okamžite by ich médiá rozdupali ako rasistov. Aj s prihliadnutím na to, že belosi tvoria v USA šesťdesiat percent obyvateľstva, takže by také extrémne vychýlenie v ich prospech dávalo čisto aritmeticky väčší zmysel. Aktuálne dáta však väčšie haló nevyvolali; dajú sa predsa komunikovať pozitívne. Tak, že korporátna Amerika splnila, čo svätosväto prisľúbila po smrti Georgea Floyda: že zamestná viac príslušníkov etnických menšín a „vyrovná rasovú nerovnováhu na pracoviskách“. Vzala to skutočne dôkladne.

Pokiaľ je štatistika dôveryhodná, je otrasným svedectvom obráteného rasizmu (a je zjavné, že neprijatí kandidáti budú mať na prípadných, pravdepodobných súdoch mimoriadne ostro nabité kolty). Je otrasná, aj keby počtári Bloombergu niekde urobili chybu. Zamestnávateľ totiž, samozrejme, nemá mať poruke absolútne – vôbec – žiadny súhrnný prehľad o tom, či sú jeho zamestnanci bieli alebo čierni, rovnako ako ho nemá zaujímať ich náboženská príslušnosť alebo či im chutia viac špagety s tuniakom alebo s kečupom.

Jediné, čo ho má zaujímať, je kvalita toho, čo vo firme produkujú. Amerika je však týmto druhom informácií posadnutá. (Ako sa tieto veci vlastne kontrolujú? Možno skutočne zveličene použiť spomínanú stratégiu „prechádzania“? A prečo by nie, keď napríklad takzvaný rod je absolútne priepustný a funguje na sebaidentifikáciu? Prečo by rovnako tak nemohla fungovať etnická identita – množstvo melanínu v koži je síce rovnako validný biologický ukazovateľ ako chromozómy a rovnako stabilný, načo sú nám však pojmy, keď môžeme mať dojmy a z nich výhody.) Zmyslom černošskej emancipácie bolo, aby nebolo vidieť farbu (pleti). Tak to sa radikálne nepodarilo.

Spoločnosti nútia už roky svojich zamestnancov strácať čas na kontraproduktívnych a priblblých školeniach diverzity a inklúzie. To ale nie je nič oproti morálnemu gýču, ktorý sa rozpútal po smrti Georgea Floyda v roku 2020 a následnej protibelošskej hystérii počas Black Lives Matter.

Otázka rasy prenikla do bežných rozhodnutí o tom, koho zamestnať. Odmeny vedúcich pracovníkov v mnohých veľkých firmách závisia od plnenia „rasových cieľov“, niektoré spoločnosti dokonca tieto ciele zapísali do úverových zmlúv s bankami.

Podľa rok starého výskumu je medzi tisíckou personálnych manažérov polovica z nich presvedčená, že ich firma zamestnáva podľa princípov obrátenej diskriminácie. Jeden zo šiestich tvrdí, že im vedenie vyslovene nariadilo deprioritizovať bielych kandidátov (predovšetkým bielych mužov). Možno je skutočné percento výrazne vyššie. Deprioritizovať možno, samozrejme, nahradiť nám zrozumiteľnejším "dať do úzadia", takto sa ale vhodnejšie zaradí medzi ďalšie odporné slovíčka, ktoré "vyskočili" z niektorých odporných aspektov našej súčasnosti (deplatformovať, demonetizovať a podobne).

Polovica spomínaných amerických "náborárov" má strach, že pokiaľ nepríjmú dostatok etnicky a rodovo pestrých zamestnancov, sami vo firme skončia.

Text pôvodne publikovali na webe Echo24. Vychádza so súhlasom redakcie.